by 
Na Slovensku to zatiaľ nie je téma dňa, v zahraničí je to pre mnohých malých pivárov doslova nočná mora. Hovoríme o akvizičných chutiach veľkých nadnárodných pivovarov. Kým do nedávnej minulosti sa požierali navzájom, aktuálne si vyhliadli menšie sústa. Giganti začínajú skupovať remeselné pivovary. Napríklad Anheuser-Busch InBev ich má na konte už desať. Posilňoval sa však aj Heineken, ktorý dokúpil zvyšný podiel v pivovare Lagunitas.
Boom v Amerike
Prečo to robia? Dôvodov je v tomto smere mnoho. Asi najdôležitejším faktom je to, že obľuba remeselných produktov rastie. Podiel tzv. „craft beer“ na trhu v USA rastie. Kým v roku 2011 bol na úrovni 5,7 percenta, vlani to bolo už 12,2 percenta. Giganti môžu takýmto nárastom predaja len závidieť.
Niektoré závidia, niektoré sa rozhodli, že sa na trende remeselného piva jednoducho zvezú. A nie je nič jednoduchšie, ako si remeselný pivovar kúpiť. Synergický efekt takéhoto spojenia môže byť obrovský. Najmä keď gigant využije obrovské distribučné kanály.
Z pohľadu slovenského pivára zostáva otázkou, kedy sa veľký pivovar rozhodne kúpiť niekoho na Slovensku. Aj keď k tomuto kroku raz určite dôjde, až také horúce to dnes nie je. Ak by mal Heineken či Pivovary Topvar niekoho kupovať, musel by splniť viacero dôležitých faktorov.
Viacero hľadísk
V prvom rade by to musel byť zdravý pivovar, ktorý má dostatočne veľkú kapacitu. Kupovať niekoho s hračkárskou varňou, ktorá má problém zásobiť svoj podnik nemá zmysel. Dôležitým faktorom by bola určite marketingová úspešnosť pivovaru, ktorú by mal dokazovať nielen úspechom na rôznych súťažiach, ale predovšetkým stabilne kvalitnou produkciou. Inak povedané, pivovar by mal mať na verejnosti dobré meno.
A tretím faktorom, ktorý je asi aj najdôležitejší, je vybudovaná a funkčná infraštruktúra pivovaru. Pivovar by mal fungovať ako efektívna firma, ktorá má nastavené jasné mechanizmy.
Otázka je, koľko pivovarov by sa do tejto schémy požiadaviek vošlo. Fakt je ten, že rozvoj remeselného piva u nás je stále na začiatku a množstvo pivovarov funguje ako srdcová záležitosť ich majiteľov. Pivo varia, rozvážajú a neraz aj čapujú. A takýto pivovar gigant nikdy nekúpi.
Obmedzený výber
Z hľadiska veľkosti produkcie i zvládnutia distribučných nárokov sa ako zaujímavé javia pivovary Kaltenecker či Karpat. Možno prvý menovaný je tým, ktorý by bol zaujímavý aj pre giganta. V prvom rade by však musel ukázať svoju životaschopnosť a ekonomickú rentabilitu. Je známe, že pivovar za bývalého vedenia takmer skrachoval, nové vedenie ho postavilo na nohy a nastavilo novú filozofiu fungovania.
Pivovar Karpat sa ešte len rozbieha. Trocha limitujúcim faktorom môže byť prílišná naviazanosť na jedného odberateľa (Tesco), pivovar však avizuje ďalšiu expanziu. Uvidíme ako to všetko dopadne.
A kto by sa núkal na trhu ako ďalší? Veľa iných možností by tu už nebolo. Slušnú distribúciu v segmente HoReCa má nastavený pivovar ERB, stabilné a kvalitné portfólio má Stupavar, koncept s nápadom má aj trenčiansky Lanius.
Podčiarknuté a zrátané, giganti u nás ešte nemajú z čoho vyberať. Pokojne sa však môže stať, že veľký pivovar vstúpi do nejakého minipivovaru tajne. Pomôže mu s rozvojom a rozbehom a potom ho celý preberie. Schová sa za nálepku „remeselného piva“ a vybuduje si minipivovar podľa vlastných predstáv. A práve to je najschodnejšia cesta. A nestalo by sa to prvýkrát…
************************************
Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.
Ilustračná snímka: Flikcr/Emma Tinson/CC
