by 
Keď sme šli s osobou blízkou na víkend (ja) a bežecký tréning (osoba blízka) do Vysokých Tatier, vôbec som neveril, že budem mať pivné zážitky. Mýlil som sa, nejaké sa našli.
Dobré časy Starý Smokovec
V Starom Smokovci je jeden zo štyroch pivných domov “Dobré časy”. Pri našej návšteve som nemal veľké oči. Predsa len, zažil som nie úplne úspešné návštevy v týchto podnikoch.
Na výčape je veľmi divný mix 15 pív, ako keby sa nevedeli rozhodnúť, či sú kraft alebo nie. Rozumiem, že treba aj ústupky turistom, veď z nich žijú, avšak keď máš na výčape Pražačku, tak je to za mňa „cufíl“.
Navyše, na výčape mali len dve svoje pivá, z toho jedno vianočné. Dobre. Ja viem, má sa začať s pozitívami, avšak keď hneď v úvode vidíš „tote“ negatíva, tak sa inak nedá.
Čašník prišiel veľmi rýchlo, netrvalo a bol v obraze ohľadom mojich stravovacích návykov a povedal: „Jasné, vyriešime“. Podnik bol plný, hostia priebežne prichádzali a odchádzali, čašníčky a čašníci kmitali ako o život. Jedlo bolo na dobrej úrovni aj pripravené ako som chcel.
A ani netrvalo dlho a sme na pozitívnej strane. A aké boli pivá? Začal som s IPL od pivovaru Martins. Tento pivovar mám rád, varí podľa mňa skvelé ležiaky. IPL som nepoznal. Po sladovom začiatku, nastúpila celkom slušná citrusová horkosť. Dobre sa pilo.
God Times Vianočné bolo prekvapivo celkom pitné. Vianoce v pohári. Karamel, korenie, trochu zázvoru, slad. Dalo sa. Nespozoroval som žiadne vady, aj keď koreniny, mohli trochu skresľovať.
Meďák som si pamätal ako dobré pivo a aj bolo, samozrejme viac sladké ako sa mi zvyčajne páči, ale medové pivá sú také. Pivo Odmint 16° z Pivovaru Steamrock bola NEIPA, ktorá bola džúsová, pre mňa veľmi ovocná, trochu viac sladová, chmeľová horkosť by výrazne zvýšila piteľnosť tohto piva.
Celkovo som bol spokojný, obsluha bola rýchla, nápomocná, milá. S jedlom sme boli obaja spokojní, osoba blízka aj s vínom. Pivo bolo dobre ošetrené. Čo viac by som chcel od podniku? Asi nič. Vrátim sa sem? Určite.
Hidden Gem
V Starom Smokovci je však „Hidden Gem“. Bufet / bistro veľmi blízko stanice. Čapujú v ňom pivo Buchvald. Keď sme večer odchádzali zo Smokovca som sa v nej nezastavil, nakoľko si ho veľmi dobre pamätám z čias, keď som chodil často do Tatier. A toto bola veľmi temná krčma s Tatranom. Zlým Tatranom. A ožratými zúfalcami.
Tak som ani neskúšal vojsť dnu. Večer som však od mojich poradcov dostal tip, že tam čapujú dobrý Buchvald. Tak sme si povedali, že keď pôjdeme do Tatranskej Lomnice, zastavíme sa a uvidíme. Aj tak musíme prestupovať.
Nakoniec sme sa zastavil na ceste späť na Štrbské pleso. Bufet sa premenil na akési bistro. V ponuke sú utopence, hot-dogy, avšak aj miestne syry. Na výčape je Buchvald 10 a 12, plus Urpiner a kofola. Káva, čaj a podobne.
Podnik je hojne navštevovaný turistami. Pri našej návšteve, turistov veľa nebolo, zato tam bola miestna elita. Dal som si obidva ležiaky. A musím skonštatovať, že všetko bolo úplne v poriadku, dobre načapované, ošetrené a kvalitné. Slad, chmeľ, všetko ako má byť. U mňa je Buchvald suverénne v top päť ležiakov. Viem si predstaviť stráviť nejaký čas v bistre pri pive.
V Tatranskej Lomnici býval Sálus a možno aj je, aj sme ho videli, avšak bolo tam mŕtvo neveselo.
Na Štrbskom plese, žiadne remeselné pivo nie je. Bol som však prekvapený, že vo „Furkotke“, čo mám z minulosti zapamätaný podnik nevalnej povesti, sa stala dobrá reštaurácia so solídnym Urquelom, ak máte radi túto disciplínu. Dal som si.
Brno
V pondelok som došiel domov Tatier a aby toho nebolo málo v utorok som sa vybral na Tap Take Over (TTO) pivovaru Freigeist Bierkultur a pív z horných Frankov do Malt Wormu.
So sládkom a majiteľom pivovaru Sebastianom Sauerom sa poznáme roky, kedysi, keď sme vlastnili pivotéku, som od neho kupoval pivo. Už vtedy mal v predaji aj svoje pivá. Boli divné v tom dobrom slova zmysle. Neskôr som ho stretol na TTO v Beergeeku a občas som si kúpil nejaké jeho pivá.
Keď mi môj obľúbený pivný podnik v Brne poslal pozvánku na toto podujatie, neváhal som. Keďže vlakom cestujem pomerne často a viem, že na istých tratiach môžu byť problémy s meškaniami, výlukami a podobne, šiel som vlakom, ktorý bude v Brne cca dve hodiny pred samotným TTO.
Plán bol skvelý a ako obvykle, narazil na realitu. Už v bratislavskom tunely sme šli krokom, na hranici sme spomalili kvôli rekonštrukciám na trati. Nabrali sme meškanie 15 minút.
V Břeclavi sme stáli nad únosnú mieru, až nám pán stroj vedúci, povedal, že na trati padol žeriav, nevedia kedy pôjde ďalej cestujúci pre ktorých je konečnou stanicou Brno, majú ísť do …., ehmm, buď si to budú riešiť individuálne, alebo sa s nimi zvezú do Přerova a naspäť. A budú meškať minimálne dve hodiny, nakoľko nevedia, kedy sa pohnú.
Tak sme šli po vlastnej osi do Brna. Viezli nás Fiti a Pldi a krásne sme prišli aj s krátkym predstihom a stihli sme aj pôvodne plánované pivo v pivovare Harry.
Dal som si pivo Štědroň. Nuž, Vianoce v pohári. Polotmavá trinástka s nasypaným vianočným korením. Malé pivo bolo presne to množstvo, čo som zniesol. Dalo sa piť avšak netreba to preháňať. American IPA Felix bola hodne nachmelená, miestami na hrane prepálenosti. Tmavý ležiak postrašený so Sabrom bol dobrý ako vždy.
Malt Worm
V Maltworme ma z ponuky 15tich čapovaných pív zaujímalo 14.Sedem z pivovaru Freigeistkultur a sedem rôznych hornofranských pív.
Začali sme ochutnávať od vrchu v poradí aké bolo na tabuli. Prvé tri pivá boli odsmädovky, ležiaky. A neprekvapivo dobré pivá. Od štvrtého piva to začínalo byť bol zaujímavé.
Lichtenhainer, historický nemecký štýl Broyhan, boli skvelé. Kávovo-datľový údený doppelbock bol hlavne o káve, údenosť bola ňou trochu zakrytá, ďatle dodali sladkosť.
Údený Eisbock bol však super. Spolu s Broyhanom mi chutili najviac. Sedem hornofranských pív prinieslo štýly ako Dortmunder Export, Munchenes Helles, Keller bier a podobne.
Pivovar Eichhorn ma potešil, k ich pivám sa kde tu dostanem a mám ich rád, Altfrankisch Dunkel, Hefeweizen a Rauch bier mi dobre padli. Keď sme prišli, podnik bol pomerne prázdny, čo sa však rýchlo zmenilo. Napriek tomu obsluha bola rýchla a nápomocná, tak ako obvykle. Dobre sa o nás postarali. Sebastiána som nakoniec nestretol, čo je škoda, snáď nabudúce.
Cesta naspäť nebola taká dramatická ako do Brna, všetko prebehlo hladko.
Nakoniec to bola taká pivná cesta od Tatier k Svratke za pár dní. A bola to prijemná cesta.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
