by Malí remeselní pivovarníci majú za sebou prvú verejnú otvorenú diskusiu. V Trnave sa tento víkend uskutočnilo podujatie Pivné fórum. Predstavitelia štyroch kočovných a jedného klasického pivovaru rozobrali viaceré témy, ktoré trápia hlavne pivárov. A ako podujatie dopadlo? Kto prišiel, určite neodchádzal sklamaný. Rozoberali sa aj kontroverzné témy a účastníci si nebrali servítku pred ústa. My sme pre vás pripravili prepis najzaujímavejších častí a výrokov.
Imrich Nógell: Odráža sa na kvalite piva to, že Slovensko zažíva boom remeselného piva?
Peter Chňupa: Je zrejme, že malé pivovary kvalitné pivo na Slovensko priniesli, predtým tu nebolo.
Peter Holčík: Niektorí sládkovia sa púšťajú do vecí, ktoré nevedia ako majú chutiť. Všetko iba teoretizujú a púšťajú do sveta pivá, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy. Tým pádom človek, ktorý pije celý život iba Zlatý Bažant, alebo pivo z iného veľkého pivovaru, ochutná remeselné pivo, ktoré nie je dobré, môže ho to odradiť od malých pivovarov. Áno, s nárastom počtu pivovarov rastie aj kvalita, ale sú tu aj pivovary, ktoré robia zlé pivo. A keď má na základe ich produkcie niekto zlé skúsenosti s remeselným pivom, vracia sa späť k tomu, čo pil celý život.
Vladimír “Kazo“ Kaznakov : Je dobré, že si zákazníci majú z čoho vybrať. Musí tu však byť súdnosť sládkov. Doteraz si všetci myslia, že vedia navariť pivo, že je to veľmi jednoduché a tak si zakladajú kočovné pivovary.
Tomáš Maroš: Nemyslím si, že platí úmera čím viac minipivovarov, tým lepšia kvalita. Určite to tak nie je. Všetci dobre vieme, že čo dokážu vypustiť niektorí ľudia z minipivovarov. Niektoré pivá sú kanálové a idú medzi ľudí. Človek vyskúša pivo a povie si, že je to patok. Na druhej strane, ľuďom treba vysvetľovať čo pijú. Z čoho je to pivo vyrobené a ako má chutiť. Častokrát prídu, ochutnajú a vrátia to s tým, že je to horké a hnusné. Radšej mi povie, že doneste mi radšej borovičku.
Imrich Nógell: Ohrozujú giganti remeselné pivovary?
Peter Chňupa: Keď sa pozrieme na situáciu na Slovensku pred 15 rokmi, tak myslím, že celkom jednoznačne áno. Giganti vyhubili trh skupovaním malých značiek. Veľké pivovary klamali ľudí, keď ponúkali regionálne pivo, ktoré v regióne nebolo navarené. Ale netýka sa to len Slovenska, dialo sa tak po celom svete. Veľkí hráči sú hrozbou. Nie je to hrozba v prítomnom čase, ale všeobecne je to hrozba.
Vladimír “Kazo“ Kaznakov: Veľa sa o tom nevie, ale napríklad pravý Guinness sa predáva len na írskom a anglickom trhu. Inak pijeme Guinness z Nigérie.
Peter Holčík: Gigantom ide a vždy išlo o čísla. Vzrastom predaja remeselného piva, aj keď ide o podiel na úrovni pol či tri desatiny percenta, tak v tých ich počtoch ide o tak veľa peňazí, že oni budú robiť všetko preto, aby ľudia remeselné pivo vnímali inak. Ide totiž o milióny eur a aj malé desatiny percenta znamenajú veľa.
Imrich Nógell: IPA z veľkého pivovaru v zásade nebude chutiť štamgastovi, ktorý je zvyknutý na ležiaky. A ľudia, ktorí sú zvyknutí na dobrú „ipu“, to piť nebudú, lebo to nespĺňa ich predstavy dobrej „ipy“.
Imrich Nógell: Je pivo zo slovenských remeselných pivovarov drahé?
Peter Šikula: Podľa mňa nie je drahé. Náklady na výrobu remeselného piva sú oveľa vyššie a od toho sa odvíja aj kvalita. Čaká sa, že kvalita bude vyššia, tak je vyššia aj tá cena.
Daniel Obcovič: Remeselné pivo je určite drahšie. Je to spojené už so základnými surovinami. My objednávame chmele z celého sveta, ktoré sú drahšie, čo sa premieta aj do ceny piva. Chceme však zákazníkom ponúknuť niečo viac.
Peter Holčík: Cena slovenského piva je vo všeobecnosti vysoká. Je to dané aj tým, že je tak málo pivovarov, že medzi sebou nevieme vytvoriť konkurenčný tlak, aby ceny klesali dole. Zatiaľ sú ľudia ochotní platiť za kvalitné remeselné pivo, prečo by potom ceny mali klesať? Nevieme obsiahnuť dopyt po tom pive, ktorý aktuálne je. Treba však prihliadať aj na kapacity pivovaru. Platí to isté ako pri víne. Čím väčšie vinárstvo, tým je fľaša lacnejšia. Vo všeobecnosti, slovenské remeselné pivo je drahé, osobne si myslím, že to bude mať klesajúcu tendenciu. Ale sú pivovary, ktoré tie ceny majú nastavené už dobre. Napríklad Stupavar, Wywar, Sessler. My čo sme menší sa tomu začneme prispôsobovať, inak neprežijeme.
Peter Chňupa: Ja som zvedavý, kedy a o koľko zlacnie Hellstork.
Peter Holčík: My sme od začiatku roka zlacnili dvakrát. Na túto vlnu sme už naskočili a prispôsobujeme sa pivovarom ako je Wywar a Stupavar. Lebo musíme.
Peter Chňupa: O čom sa budeme v budúcich rokoch určite baviť je optimalizácia nákladov. To je podľa mňa relevantná otázka, nad ktorou by mal rozmýšľať každý pivovar. Potom môžu byť pivovary, ktoré nad tým nebudú rozmýšľať a budú robiť pivo podľa svojich predstáv. Potom to bude na zákazníkovi, či tú cenovku akceptuje.
Imrich Nógell: Môžeš predávať pivo aj za 16 eur za polliter, keď ich presvedčíš a budú mať pocit, že im za to stojí. To je dôležitá stránka.
Tomáš Maroš: Cena nie je rozhodujúca nikdy. Keď si chce človek kúpiť pivo, tak si ho kúpi vždy.
Imrich Nógell: Patrí remeselné pivo do supermarketu?
Jozef Ozimy: Je to možné, ale supermarkety by mali mať oveľa vzdelanejší personál a lepšie vybavenie. Zlé skladovanie by spôsobilo, že produkt by k zákazníkovi nedošiel v adekvátnej kvalite.
Tomáš Maroš: Myslím si, že takéto pivo by v supermarketoch nemalo čo hľadať. Remeselné pivo by malo byť predávané len v pivotékach, kde tí ľudia vedia o ňom všetko. Supermarket je miesto, kde je to pivo na pulte skladované pri 30 stupňoch. Je tam teplo, na etikete pritom máte napísané nepasterizované a nefiltrované, prípadne jemne pasterizované. To je blbosť! Malé pivo z malých pivovarov má byť v špecializovaných pivotékach, ktoré sú na to vybavené.
Otázka z publika: Ja by som nákup piva v supermarkete privítal. Aby som sa nemusel trepať cez pol mesta za dobrým pivom. Ak sú tie cenové podmienky nastavené pre pivotéku či obchod dobré, tak v tom nevidím problém.
Peter Chňupa: No, ale to je ten problém. Keď sú tie cenové podmienky vhodne nastavené. Každému by to vyhovovalo, ale keď to Tesco také podmienky nedá…
Imrich Nógell: Keď sa v zahraničí pozriete na Tesco vo Veľkej Británii, tak v ňom nájdete slušný výber remeselného piva.
Peter Chňupa: Niektoré malé pivovary v Amerike majú takú veľkosť ako u nás Urpiner či Steiger. Zaoberať sa touto otázkou v slovenských podmienkach je v roku 2017 úplne irelevantné. Ani supermarkety, ani my sme na to nedozreli. My na to nemáme technológiu, oni na to nemajú koncept a ani manažment.
Matthew Wirtz (sládok Karpatu sediaci v publiku): Jedinou cestou pre stredný pivovar ako predávať pivo vo väčšom množstve je predaj prostredníctvom obchodov s potravinami. Pivotéky na Slovensku nepredávajú také množstvo piva ako napríklad v USA. Kým tam sa pivo predáva po prepravkách, tu len po kusoch.
Peter Holčík: Prečo by nemal pivovar predávať craft beer v Tescu, alebo inom reťazci? Prečo nie? Veď doteraz sme sa rozprávali o tom, že chceme priblížiť remeselné pivo ľuďom. A teraz to chceme zabiť štyrmi fľaškami v pivotéke? Ja som za predaj. Ale ja tam “ALE.“ A tých je strašne veľa. Nemusí tam byť skúsený personál, v prvom rade sú potrebné chladiarenské boxy aj v autách a chladničky v supermarkete. Neverím však tomu, čo sa deje teraz. Že supermarkety predávajú nepasterizované a nefiltrované pivo, ktoré je umiestnené v regáli niekoľko mesiacov. Tomu neverím. Nejaký Summer Ale so 4,6 percentami alkoholu to má za dva dni za sebou.
Otázka z publika: Prečo nie je Sessler dostupný vo viacerých predajniach?
Zastupkyňa Sessleru: V Yeme by sme museli komunikovať s Drinkshopom, lebo do Yeme idú piva iba cez nich. Keď som bola naposledy v Yeme, tak bola medzi nechladenými pivami len Ikkona a potom sú tam klasické pivá. V chladničke potom nájdete Donovalský pivovar čo je Počiatek, Yeme je Kaliňák a v chladničke Unorthodox.
Vladimír “Kazo“ Kaznakov: Keď už ma spájate s týmito dvoma pánmi (smiech). V Yeme je to dané tým, že ceny sú robené cez distribučnú spoločnosť a tým pádom tam je tam dvojitá marža. My to predávame distribútorovi a on Yeme. Keby my sme rokovali priamo s potravinami, tak by tie ceny boli nižšie.
Peter Chňupa: Na Slovensku ešte supermarkety nedozreli do toho stavu, aby ich napadlo, aby ponúkli v pohode pivo za pohode cenu. Všetky supermarkety po celom Slovensku rozmýšľajú nad tým, ako vykuchať peniaze od zákazníkov. A nikomu ani len nenapadne, aby ponúkol niečo kvalitné. V Yeme síce ponúkajú kvalitu, ale to potom stojí toľko, že tam vysolím celú výplatu a tri dni nejem.
Imrich Nógell: Dokedy bude trvať pivná revolúcia na Slovensku?
Peter Holčík: Myslím si, že sme ešte len na počiatku. Nie je nás ešte toľko, aby tu bola revolúcia. Žiadny boom ešte nenastal. Bude to trvať dovtedy, pokiaľ budú ľudia kupovať kvalitnejšie pivo.
Daniel Obcovič: Revolúcia ešte nezačala. Chcel by som zdôrazniť to, aby sa zo slova craft nestala iba nálepka. Aby sa z toho nestal trend, z ktorého sa ľudia presýtia.
Jozef Ozimy: Revolúcia je to, že ľudia sa začínajú učiť, že existujú iné štýly. Revolúciou sa to vracia naspäť. Keď sa ich ľudia naučia rozoznávať, vtedy sa to skončí.
Peter Šikula: Dokedy bude pivná revolúcia? Pokiaľ ju nevyhráme. Bude záležať od toho, koľko ľudia zarábajú a koľko z výplaty vedia prepiť.
Peter Chňupa: Revolúcia je ťažko uchopiteľný pojem. Mne sa od začiatku nepáči. Rovnako ako pojem remeselné pivo. A dokedy bude trvať? Nad tým nemá zmysel rozmýšľať. Skôr poďme rozmýšľať nad tým, čo teraz znamená a keď na to prídeme, rozmýšľajme o tom. Ja chcem piť dobré pivo a pre mňa je podstatné, aby bola dobrá dostupnosť čo najlepšieho piva.
Tomáš Maroš: Toto nie je žiadna pivná revolúcia, toto je prirodzený vývoj. Tým pádom nemám čo povedať.
Vladimír “Kazo“ Kaznakov: Pre mňa by bolo super, keby sa z pivnej revolúcie stala každodenná rutina. Idem si proste do obchodu a kúpim si štyri fľaše Unorthodox Brewing, šesť pív Sessler a dve pivá od Hellstorku. Tak ako kedysi nikto nevedel čo je to Mojito, tak je to dnes už bežná vec.
