Pivný festival v Rakúsku? Úroveň kolísavá, ceny občas prekvapivé

Keďže som už dlho nebol na Craft Bier Feste vo Viedni, tento rok som sa rozhodol to zmeniť. Cieľom bolo navštíviť stánky tých rakúskych pivovarov, ktoré som ešte neochutnal. Kým som sa však dostal k prvému stánku, mal som v ceste niekoľko „prekážok“  – slovenské pivovary a hneď vedľa portugalský pivovar Nortada s Tropical IPA. Veľmi slušný začiatok, skvelé ľahko piteľné pivo, plné citrusov.  Mimochodom pivo varí veľmi sympatická sládka.

Ani stánku pivovaru Raduga sa nedalo odolať a ich Abisu, calamansi wheat bol skvelý, ovocný, pšeničný, osviežujúci. Na porovnanie som dal tiež Dogma Raspberry Hefeweizen –  veľmi lahodné pivo.

Striedavá kvalita

A nad mojim plánom sa začalo zmrákať. Ale keďže len silní prežijú, tak som sa konečne dostal k prvému rakúskemu pivovaru Rodauner s pivom Strizzi, čo je Vienna Lager – veľmi nepodarené pivo s veľa diacetylom, Tschöams NEIPA a Me and Uwe Straight Outta Neubau boli rovnako ťažko piteľné.

Ešteže Anchor ma zachránil pivom Europsycho, čo bola chutná americká IPA. Ale poďme ďalej. Zakecal som sa trochu so sládkami z Drunken Unicorn pivovaru a popritom si dal Whit?, Brut IPA a Pineapple Milkshake Ale.

Whit? Bol skvelý, podarený witbeer. Milkshake sa dal, ale Brut nebol vobec chutný. Saison od De Belgier by sa nestratil ani v Belgicku, slušné pitie. 100 Blumen Zitrusbock bolo tak tak piteľné, chýbalo mu telo aj viac chuti.

V Braukuche 35 som si dal dve pivá. Grenadiermarsch, varené vždy na začiatku roka, kde použijú všetko, čo im ostalo v sklade. Tento rok to bol dubbel,  no chýbalo mu telo a dosť trčal akohol. Zato Mangalitza Milk Stout bola riadna pecka. Na 450 litrov bolo popri chmeľovare použité aj tzv. Mangalicovar (10 kg údenej mangalice). Nič pre vegetariánov. Za mňa rozhodne najlepšie pivo na festivale.

Braumanufaktur SchalkenKølx by neurobil hanbu ani v Kolíne, veľmi osviežujúci Kölsch. Veľmi zaujímavý počin pivovaru Boku bol Sweet Potato Heaven. Aj tu do chmeľovaru boli pridané sladké zemiaky. Prekvapivo svieže a zľahka nachmelené, zemiaky tomu dodali šmrnc. A posledný rakúsky pivovar, čo som ešte dal, bol Bierkanter s ľahko piteľným Saisonisfaction a MostBi(e)rn, čo je experimentálny sour. Obe pivá boli vyvážené a pitné.

Prídem aj nabudúce?

Aký bol vlastne Craft Bier Fest? Citeľne ubudlo ľudí, aj keď bol piatok, nebola hlava na hlave ani neskôr večer. Rady na pivo nehrozili, svoj nápoj ste dostali takmer ihneď. V názve síce je craft, ale boli prítomné aj domáce priemyselné pivovary.

Úroveň domácich pív bola pritom kolísavá, ceny boli pre mňa prekvapivé v zmysle, že veľké mená predávali za rozumné ceny, pričom malé domáce pivovary šli niekedy do extrému.

Platí sa žetónmi, umývacie stanice sú síce také predpotopné, ale nebol nikdy nedostatok vody, takže za mňa super.  Záchody , teda pánske, boli slabinou. Boli síce čisté, ale kapacitne nestíhali. Jedlo som nejedol, ale vcelku klasika k pivu.

Zo Slovenska boli Unorthodox Brewing, Hellstork a Berhet, Česi mali Zíchovec, Mad Cat a Chroust.  Taký malý Salón piva. A bola aj premiéra, Carbon Brew a Young Master Brewery, Honkong. Samozrejme boli distribútori s veľkými menami a tradične aj Prazdroj.

Ak sa ma pýtate, či pôjdem aj nabudúce, tak určite áno. A čo vlastne dokázal môj malý prieskum rakúskeho piva? Že aj tam fičia kočovníci, kreativita craftu nechýba, soury nie sú ťahákom a je dosť veľa podpriemerných pív. Ani tu craft neznamená známku kvality.

Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade