by 
Cestou na hrad Rožmberk, sme si naplánovali malú odbočku do mestečka Vyšší Brod, kde sa v minulosti varilo pivo a to v Cisterciánskom opátstve (od 1380) a v meštianskom pivovare (1530-1944). V súčasnosti tu nájdeme dva pivovary.
Studánky: Rezervovaná obsluha
Prvý nájdeme v časti Studánky odtiaľ pochádza názov Pivovar Studánky. Je to nový pivovar, sprevádzkovaný v roku 2018 pre potreby reštaurácie. Pivovar je umiestnený v zrekonštruovaných priestoroch bývalého statku. Maximálny výstav je 300 hl, v portfóliu majú tri pivá.
Do pivovaru sa dá ísť aj na prehliadku, len sa treba objednať dopredu. Reštaurácia je taká turistická, s veľkou prevahou nemeckej klientely. Obsluha je pomerne rezervovaná, orientovaná na obrat finančný aj ľudský. To znamená rýchla obsluha a potom „dovi dopo“.
My sme boli anomália, nakoľko sme sem prišli hlavne kvôli pivu. Jedlo bolo chutné, taká klasika. A pivo? No, nie je sa veľmi o čom rozpisovať. Pivá piteľné, mierne nadpriemerné, ale nezostanú v pamäti dlho.
Svetlá dvanástka, polotmavá trinástka a IPA. Poddruh ČIPA. Asi by som sem nechcel zachádzať, ale keď pôjdeme okolo určite sa zastavíme. Za mňa veľmi rozumný sortiment, ktorý spĺňa úlohu doplnku k reštaurácii. Len je nutné podľa mňa sa pohrať s kvalitou piva.
Pajzl u Jakuba
Na námestí sa nachádza Minipivovar Vyšší Brod. Pivovar bol daný do prevádzky v roku 2008, v historickom dome. V čase vzniku bol to najmenší juhočeský pivovar s výstavom cca 500 hl. Na rovnakej adrese sa v súčasnosti nachádza Pajzl u Jakuba, čo je vlastne pivovarská reštaurácia.
Na výčape mali dve vlastné pivá. Obvykle ich býva viac. Nenájdeme tu žiaden pivovar, podľa obsluhy je pivovar v rekonštrukcii a je v inej budove. Vrabce čvirikali, že už je zavretý asi päť rokov a pivo sa varí kočovne. Nech je to akokoľvek, podnik je to celkom veľký, vo večerných hodinách tam iste je skvelá atmosféra a plno ľudí. Obsluha bola tiež super, jedálny lístok, taký typický český z 90-tych rokov.
A pivo? Svetlý ležiak mal svoje vady, hlavne diacetyl, chmeľ sa použil v homeopatickom množstve tým pádom pivo bolo veľmi sladové. Tmavý ležiak bol lepší, taký typický český v naozaj dobrej kvalite. Pražené slady, káva, veľmi jemná chmeľová horkosť. Dobré.
Opäť rezervovaná obsluha
České Budějovice boli naplánované, ani nie kvôli piatim pivovarom, ktoré sa v meste nachádzajú, ale kvôli tomu, že Monika si chcela pozrieť mesto. Nakoniec sme to nejak skĺbili.
V Budvare sme neboli, ale navštívili sme Masné Krámy, čo je kultová reštaurácia v prevádzke od 1.10.1954. Budova je samozrejme staršia, jatky v tých miestach boli už v 14. storočí a samotná budova je z 2 polovice 16.storočia.
Podnik bol samozrejme plný rezervácií, len pre informáciu, kapacita je 200 hostí. Dal som si Budvar33. Počul som na neho celkom kladné názory, tak prečo neskúsiť. No, popis piva je pekný, ale pivo bolo sladové, diacetylové, zatuchnuté a Agnus chmel použili v homeopatických množstvách.
Akosi sa opakujem. Obsluha bola taká rezervovaná, nakoniec aj boli ochotní nám na neskôr rezervovať stôl. Masné krámy sú súčasťou histórie, pre niekoho aj kultové miesto, ale nejak nevidím dôvod, sa tam vracať.
Najmenší v Česku?
Jeden z dôvodov je aj pivovar Krajinská 27 na rovnakej ulici. Tento minipivovar je umiestnený v historickom dome, ktorý od roku 1478 vlastnil a kde varil pivo sládok a hostinský Matěj Stach. Pivo sa tu varilo asi 300 rokov. Novodobá pivná história začala v roku 2014. Na výčape je päť pív. Kuchyňa je moderná, obsluha veľmi ústretová, aj keď mierne popletená. Čo je skvelé a absolútne nezvyklé na našej ceste, že mali ochutnávkový set.
Pivá boli piteľné, lepšie ako som si ich pamätal. Prím hrali ležiaky, ale čo bolo veľmi prekvapivo dobré bol ich špeciál, inak tiež Barley Wine. Ešte by si mohol trochu poležať, aby získal na chuti, ale aj takto mladý bol skvelý.
Pivovar Beeranek a Singer Pub sú v jednom objekte, varňa sa nachádza v pube, tanky, môžete vidieť z vonku cez výklad. Miesto je fajn, vlastné pivo mali len jedno, ležiak aj ten bol plný technologických vád.
Asi sme prišli vo veľmi nevhodnú chvíľu, lebo obvykle pív mávajú viac. Pivovar o sebe tvrdí, že sú najmenší v Čechách a bol sprevádzkovaný 14.12.2013. Ak budeme v meste, dám mu ešte šancu.
Ležiak na štyri spôsoby
Pivovar Solnice bol založený v roku 2018 a pivo do rovnomennej reštaurácie vzdialenej od pivovaru cca 50 metrov prúdi pivovodom. Samotná reštaurácia je umiestnená v historickej budove z roku 1531. Bola tu sýpka, skladovali sa zbrane aj soľ. Odtiaľ názov.
V obidvoch priestoroch je vidieť, že bolo preinvestovaných veľa peňazí. Priestor reštaurácie je naozaj veľký, priestranný, každé pivo má svoj pohár. Čo je veľmi dobré, lebo na výčape sú štyri svetlé ležiaky stupňovitosť od 10 do 13.
Veľmi podobnej farby, chuti, líšia sa snáď len množstvom použitého chmeľu, aj keď rozdiely v chmelení, sú naozaj minimálne. Za mňa úplne zbytočne veľa variácií na tému svetlý ležiak. Vzhľadom k tomu, kto je tam sládkom, však orientácia na ležiaky dáva zmysel. Vnútri bolo plno, hostia pili a pivo tieklo potokom, tak čo tu mudrujem. Najlepšie pivo bola desiatka. Obsluha fajn, aj vedela čo čapujú, ale opäť v koncovke trochu zmätená. Do tohto podniku sa rád vrátim, dúfajúc, že sa posunú ďalej v sortimente.
O Českých Budějoviciach si povieme ešte na začiatku ďalšieho dielu.
Stále nekončíme. Pokračovanie nabudúce.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si druhú časť putovania
Ako si Česko hýčka pivnú históriu a ponúka aj pivársku pohotovosť
