by 
Snívať a žiť svoje sny je niekedy veľmi rozdielna záležitosť. Niekto sa k realizácií svojich plánov nedostane nikdy, niekto zoberie „šťastie“ do vlastných rúk a rozhodne sa konať. Juraja Gajdoša môžeme zaradiť do druhej kategórie. Pivár dušou a telom sa rozhodol založiť pivovar v Moravskom Svätom Jáne. Sen sa mu podarilo splniť a dnes dokonca zlatistý mok varieva na dvoch miestach.
Začiatok jeho príbehu už asi poznáte, aj keď ste ho v tomto prípade asi nepočuli. Aj v Jurajovom prípade totiž úlohu zohrala ponuka na trhu. „K vareniu som sa dostal tak asi ako každý, prestalo mi chutiť pivo z veľkých pivovarov, z roka na rok to bolo horšie a horšie, tak som začal s varením v domácich podmienkach a varením piva pre kamarátov,“ začína rozprávanie Juraj.
Zlom prišiel v roku 2012. „Vtedy sme sa rozhodli otvoriť Starosloviensky pivovar, kde som vlastne začal s profesionálnym varením piva,“ približuje sládok. Reštauračný pivovar situovaný na Vysokej ulici v Bratislave disponuje 200-litrovou varňou. Pri rozbehu stačila, v letných mesiacoch však už nie. Aj preto vznikol nápad otvoriť ďalší pivovar.
„Vždy som chcel mať vlastný pivovar v Moravskom Svätom Jáne,“ poodhaľuje motívy, ktoré zohrali dôležitú úlohu pri rozhodovaní. Aj preto nebolo prekvapením, že ďalší pivovar vznikol práve tam. „Našetrili sme nejaké peniaze a rozhodli sa otvoriť Svätojánsky pivovar. Je to moja srdcová záležitosť, tak ako varenie piva,“ hovorí Juraj a dodáva, že dali si na všetkom záležať. Predovšetkým na vode, keď používajú vlastnú studňu.
Aj keď Svätojánsky pivovar založili v roku 2014, prvú várku navarili až o rok neskôr a nebolo to dané tým, že im čas zabrala byrokracia. „Najväčšie problémy sme mali s dodávateľom technológie. Pivovar nám vyrábala spoločnosť Beertechnology. Išlo o absolútne nespoľahlivú firmu, ktorá dodáva zlú technológiu a navyše s ročným meškaním,“ sťažuje si Juraj a upozorňuje aj ďalších záujemcov o technológiu od tejto českej firmy. „A kto ju už náhodou vlastní, nech sa na mňa obráti a poradíme mu ako to spojazdniť,“ odkazuje budúcim kolegom.
Dvojica jeho pivovarov stavila na klasiku. V štandardnej ponuke má desiatku, svetlý ležiak (Pressburg 11), Porter 13, Hoppy Red Ale 12, IPA 14 a nealkoholické pivo štýlu APA. „Samozrejme každé dva mesiace sa snažíme priniesť nejaký zaujímavý špeciál,“ zdôrazňuje sládok.
Plány sú v jeho prípade jasné – rozšíriť remeselné pivo do viacerých podnikov. „Chceli by sme dobré remeselné pivo dostať aj na dediny, ale povedzme si na rovinu, cez našich dvoch najväčších hráčov na trhu sa je ťažké prebojovať, tak to ide pomaly,“ priznáva Juraj a dodáva, že na gigantov už narazili a museli sa aj stiahnuť. „My nedokážeme dotovať klasické krčmy a keď nás niekde aj čapovali,tak im to Heineken zakázal, že im zoberú zľavy,“ konštatuje rezignovane.
Pivo tak zatiaľ ponúkajú viac-menej v Bratislave, v Kútoch či Senici. Podľa Juraja je situácia na Slovensku z pohľadu remeselného piva lepšia, stále je však čo doháňať. „Keď sme začínali v roku 2012 tak nás bolo na Slovensku asi 30 minipivovarov, dnes je ich tuším cez 60. Ale je to stále strašne malé číslo,“ myslí si Juraj.
A nachádza aj dôvody aktuálneho stavu. „Aj keď je ta prvotná investícia do pivovaru veľká, myslím si, že väčšinu nakoniec odradí neskutočná byrokracia. Kompetentní by sa mali zamyslieť pre koho vlastne pracujú. Bez ľudí ako sme my (nemyslím tým len pivovary), ktorí vytvárajú nejaké hodnoty, nebudú ani oni,“ hovorí úprimne Juraj.
Jeho súkromný sen sa mu naplnil v Moravskom Svätom Jáne, jeden veľký však v hlave stále nosí. „Dúfam, že sa dožijeme dňa, keď bude v každej druhej dedine minipivovar a budem môcť ochutnávať rôzne špeciály každého z nich. Budúcnosť slovenského piva piva by mala byť v lokalpatriotizme ako tomu bolo kedysi,“ uzatvára rozprávanie sládok a spolumajiteľ Staroslovienskeho a Svätojánskeho pivovaru Juraj Gajdoš.
Snímky: oPive.sk, Svätojánsky pivovar
