Pivovar Kastelán? Lepšie ako v Tatrách. Ale zase nie o veľa

Pivovar Kastelán v Oravskom Podzámku. Čo povedať o tomto podniku… tl;dr: lepšie ako v Tatrách. Ale zas nie o veľa. 

V turistickom centre

Terasa reštaurácie na Zámockej 4 v Oravskom podzámku je narvaná na prasknutie turistami čo idú na hrad alebo sa práve vracajú. Časť obsluhy je super a časť je zúfalo zmätená. Kuchyňa dosť nestíha a bojím sa, že výčap tiež. 

V ponuke majú domáce limonády, takže si môžete dať aj niečo iné než 120 g cukru rozpusteného v litri zafarbenej silnej kyseliny. Za to sú plusové body. Terasa veľká a vkusne vyzdobená, interiér reštaurácie tiež. 

Na všetko ostatné sa treba pozerať cez filter „haló, si na Orave, ukľudni sa“.

Polotmavý ležiak Korvín dvanástka je číry, medenej farby, s jemnou penou ktorá rýchlo padla. Vo vôni chmeľ prakticky necítiť. Pivo vonia úplne ako medovina. Horkosť je slabá až neznateľná, chuť sladká, ovocná, nakyslá, pripomína cukríky bon pari. Lepí to a trochu cítiť korok. Niečo mi na tom pive nehrá. 

Svetlú mali desiatku Ctibor, ktorá bola výrazne silnejšie chmelená, čo sa prejavilo vo vôni, chuti aj horkosti. Celkovo je pivo tiež dosť sladké, čo mu však pri nízkej stupňovitosti až tak neškodí. Ani tu mi niečo nesedí, je také zvláštne. 

Zvrchu kvasený 14P špeciál Bathory sa podaril zo všetkého najviac. Najčistejšie kvasenie, najlepšie rozležané a aj napriek korkovej pachuti v podstate príjemné pivo. Na leto trochu silné, pripomína nedokvasený altbier. Napriek rovnakému podivnému charakteru si ho ako jediné viem zopakovať. 

Priestory nepustia

Pivovar s hrdí dvoma oceneniami zo súťaže Slovenská Pivná Korunka, ktorú organizuje Slovenské združenie výrobcov piva a sladu – to je tá súťaž na ktorej si priemyselné pivovary rozdajú cenu za to kto dokáže urobiť fádnejšie pivo ale aby boli chrumkaví tak vyčlenili aj pár kategórií pre menšie pivovary. Obávam sa však, že s tým, čo som dnes pil, by Kastelán na domovaričských súťažiach nezažiaril. 

Podarilo sa mi na podvečer vybaviť prehliadku pivovaru. Sprievodcom mi bol syn p. sládka a všetko do seba zapadlo. Pivo varia zo sladinových koncentrátov. Robia len chmeľovar a kvasenie. To je niečo, čo domáci variči skúsia pár razy kým ich frustrácia z výsledkov nezlomí variť zo základných surovín.

Priestory pivovaru sú veľmi stiesnené, takže množstvo kompromisov bolo nutných, no naskýta sa otázka prečo to teda vôbec robiť. Asi preto, že sme na Orave. Tento koncept gastrozážitku z polotovarov ktorý si nechcete zopakovať sa rovnako prejavil aj v jedle. 

Bez fantázie

Na jedálnom lístku je najdrsnejší priemer a najprefláknutejšia „klasika“ prevedená „konzervatívne“. Inými slovami, priemerná vývarovňa bez fantázie, nápadov a prevedenie hlboko pod možnosťami týchto jedál. Pragmatický minimalizmus a rezignácia na akýkoľvek pokus o lepšiu gastronómiu. Asi aby neurazili nikoho vsadili na prípravu jedál ako ich všetci poznajú zo školskej jedálne. Turisti sa sem očividne nevracajú a cieľom je len aby moc nereptali. 

Ja som si skúsil dať zámockú pochúťku na pive ale zjavne ju varil Bender Rodriguez a musel som ju nepoživateľne presolenú vrátiť a vymeniť za rezeň. 

Dobrý dojem zanechala cesnačka zo silného kalného vývaru s výborným syrom. Cesnak sa v polievke nevaril, pretlačený klesol na dno. V kontexte ostatných jedál pozitívne vynikla. 

Vyprážaný syr bol vyprážaný syr. Tenký a supermarketový – ak by bol z lokálneho salaša, asi by sa tým pochválili. Nebol to syr ktorý by predefinoval váš pohľad na toto jedlo. Bol to syr zo školskej jedálne keď majú kuchárky lepší deň. Hranolky z mrazáku, tatarka z metra. 

Rezeň bol rezeň v najfádnejšom prevedení aké si dokážete predstaviť. Mäso tuhé a ochutené asi len soľou, varené zemiaky k nemu boli jednoducho varené zemiaky bez fantázie, bez akéhokoľvek náznaku snahy s nimi pracovať. 

Obrat je

Na nabratie síl na prehliadku hradu postačí aj toto, zle vám nebude, jedál nosia z kuchyne veľa takže nič staré na tanieri nepristane. Ale že by si človek pochutil a ohúrený gastrozážitkom túžil zjesť všetko na jedálnom lístku, to veru nie. 

Neviem či sa tu v dedine pod jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií Slovenska dá niekde lepšie najesť a úprimne povedané nebudem to ani skúmať. 

****

Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.

Prečítajte si aj

Pivovar ERB: Ako v Štiavnici vytvorili drahý koncept, ktorý funguje