by 
Koronapanika udržiava populáciu turistov v Banskej Štiavnici na znesiteľnej úrovni, no radšej si nechcem predstavovať, čo to tu musí byť, hlavne v oblasti parkovania, za normálnych okolností.
Luxus všade okolo
V centre okrem hotelov, záplavy pizzerií, tratórií, obchodov so suvenírmi a najväčšej koncentrácie zmrzlín na kilometer štvorcový nie je v podstate nič. Teda okrem samotného mesta, ktoré je skutočne krásne a práve vďaka chýbajúcim davom malo svoje čaro.
Nie že by davy chýbali úplne, ale po chodníkoch sa dalo chodiť a na stoly v reštauráciách nebolo nutné čakať. Nie je ani nutné čakať čokoľvek iné, než turistické pasce. Presne v tomto kontexte dáva existencia pivovaru ERB dokonalý zmysel s celou svojou nabubrelosťou, opulentnosťou a nej zodpovedajúcou cenotvorbou.
Môžeme si o ich pivách hovoriť čo chceme, nie je to hovno zabalené v pozlátku, ako môžeme zažiť v iných turistických pasciach (áno aj v pivovaroch) inde na Slovensku.
To, že sa od iných pascí v meste odlišujú vyššou kvalitou dokazuje už pri vstupe poriadny nátresk a rezervačka na každom stole. Tie sú mimochodom z veľmi masívneho dreva a v celom podniku je vidno, že na ničom nešetrili.
Hory minutých peňazí sú vidno na zariadení reštaurácie, kope detailov, nádhernej nemeckej varni aj na technológii za presklenými dverami. 10 hektolitrová varňa varí 1-2 várky denne a pivo je takmer všetko filtrované a pasterizované. Mali možnosť kúpiť si každú technologickú vychytávku a neboja sa ju použiť.
Vlastná cesta
Dôvod je pragmatický – dodávajú do stovky hotelov, kde sa o pivo, ktoré by sme považovali za živé, nedokážu postarať. Že vo výsledku je ich ležiak čapovaný povedzme v Hoteli Bratislava len o trochu lepší než industriálny priemer a výrazne mdlejší než ležiaky od iných malých pivovarov, to ich (ako som pochopil až na mieste v Štiavnici) vôbec netrápi a nemusí trápiť.
ERB si ide svoje a zarputilo ignoruje zvyšok “scény”. Občas je cieľom posmeškov a kritiky, či už za cenotvorbu, vymyslené prvenstvá alebo vlastnosti piva, no znovu sa ukazuje dôležitosť kontextu.
V Štiavnici sú za hviezdu, mesto je jedna veľká turistická pasca a oni do nej dodali presne to, čo mali. Turisti nechcú komplikované pivá, majú v paži či sú alebo nie sú filtrované a pasterizované. Baví ich že každé je podávané v inom pohári, že sú relatívne lokálne, konzumujú ich v príjemnom až luxusnom prostredí a že sa veľmi nelíšia od toho, na čo sú zvyknutí.
Informačný občasník je plný populárnonáučných múdrostí, pri ktorých pivnému historikovi alebo technológovi škrípe piesok v zuboch. Mieša fakty z rôznych historických období a zdrojov ale v kontexte všeobecného povedomia o pivovarníctve medzi cieľovou skupinou to je ešte jeden z tých menej hrozných marketingových materiálov.
Trojica pív
Erb Ziben je ľahké letné pivo s 2,7% ABV. Dá niekto príčetný za tri deci výčapného piva (niečo medzi 7 a 9 plato) prakticky bez chuti a s dosť zvláštnou arómou tri eurá? Znovu, diabol je v detailoch.
Pivo prišlo v pohári pripomínajúcom Stange na Kölsch, na ktorého dne bol laserom vygravírovaný text ERB. Na tomto mieste sa z piva uvolňovali bublinky a dopĺňali penu. Pohár bol tak dokonale čistý, že sa nikde inde neuvolňovali.
Ak by som pil to pivo so zavretými očami, už by som sa na seba hneval že som márnotratný. Páčilo sa mi však pozorovať ten obrátený vodopád bubliniek proti svetlu a chuť nebola zlá. V takto slabom pive sa vady kamuflujú len ťažko a tu vlastne žiadne ani neboli.
Tri deci weizenu za 3,2 eura? To už bolo trochu ťažšie si pred sebou obhájiť, aj keď to bol weizen špičkový. Trošku tmavší, sladovejší s výraznou arómou klinčekov a banánov. Bol bez akejkoľvek vady, bez pachutí alebo hnilobného zápachu, takého bežného u iných. Drahý ale super.
Tmavý ležiak bol úplne rovnako podarený ako tie dve predošlé pivá. Vyvážené, veľmi plné, trochu ovocné aj trochu pražené. Tento stojí 3,3 eura za tri deci. Bol som zvedavý, nebol som pivom sklamaný a viem, že to tak skoro nebudem opakovať.
Jasný koncept
Cena za pivá sa dá vcelku ľahko kompenzovať jedlom. Ja som nebol veľmi hladný, takže som si objednal len šalát s kúskami kuracieho mäsa. Kociek mäsa bolo ozaj dosť, normálna porcia. Bolo šťavnaté, mäkké, výborne ochutené a skvelo ladilo s horčicovým dressingom a cesnakovým jogurtom, ktorým bola dochutená zelenina. Za 7,1 eura by som ho v tomto podniku nečakal.
Môj osobný dojem je ten, že pán Rada mal jasný koncept, získal naň strašidelne veľa peňazí a ten koncept funguje. Pivo Erb nepijem často a každý raz, keď zaň vysolím sumu ako v Amsterdame, sa pýtam samého seba či mi to za to stálo. Na dovolenke v Štiavnici táto otázka prestáva byť relevantná. Ako turista som mal očakávaný zážitok a nebol som sklamaný. Všetky súčasti do seba zapadli ako mali vrátane istoty, že do Štiavnice stačí ísť ako turista presne raz.
Superpríjemné prekvapenie som v Banskej Štiavnici zažil druhý deň ráno vo forme kaviarne Stará Škola. Majú naozajstnú kávu, nie tie prepálené všade inde prítomné lacné komoditné hrôzy a robia filter a dusíkom tlačený cold brew. Vidno, že to robia pre radosť a nie preto že na to turisti pristúpia. Ja som si užil aj moje ranné V60 aj skvelú hudbu k tomu. Na výčape majú pivo Baran, čo sa ma však takto pred cestou už netýkalo.
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
