by „Pivo je sakramentsky najlepší nápoj na svete.“ Povedal raz americký herec Jack Nicholson a pravdepodobne by s ním súhlasila aj veľká časť nášho národa. O tom, že pivo je u nás populárny nápoj svedčí ako súčasnosť, tak aj historické záznamy.
Aj taká malá krajina, akou je Slovensko, dokáže na pivovarníckej mape zanechať nezmazateľnú stopu. Široké pivné portfólio na obchodných regáloch a v podnikoch, jedna z najväčších sladovní v strednej i východnej Európe či dokonca slovenské pivo v kozme. To je len veľmi stručná pivná vizitka krajiny v srdci Európy a míľniky, ktorými sa vždy budeme môcť pýšiť.
Pivo už v stredoveku
Fakt, že pivo k Slovensku neodmysliteľne patrí, potvrdzuje aj história. Tradícia piva na našom území totiž siaha poriadne ďaleko. Podľa historických zdrojov môžeme predpokladať, že si ho vychutnávali už starí Slovania a výroba sa datuje do 5. storočia. Na varenie sa vtedy používal jačmenný a pšeničný slad.
Slovania si dokonca pripisujú jedno prvenstvo, a to v dochucovaní piva chmeľom. Zmeny nastali v stredoveku, keď sa pivo stalo výsadou mešťanov. Popri varení piva sa však začali objavovať aj špecializované remeslá – pivovarníci, ktorí varili pivo, a sládkovia, ktorí pripravovali slad.
V 14. a 15. storočí nebolo nič nezvyčajné, že takmer každé stredoveké mesto malo svoj pivovar. Na mape bolo niekoľko významných pivovarníckych centier. Medzi najvýznamnejšie patrili banské mestá (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica), spišské mestá (Kežmarok, Levoča), ale tiež západná časť dnešného Slovenska (Bratislava, Trnava, Trenčín).
Vychýrené pivo sa varilo aj v Bardejove, dokonca sa pilo na svadbe panovníka Mateja Korvína. V tomto meste vznikol aj prvý pivovarnícky cech. Zároveň sa do rovnakého obdobia datuje vznik najstaršieho existujúceho slovenského pivovaru vo Vyhniach z roku 1473.
Pivná daň aj prvé pivovary
Turbulentné obdobie zažilo pivovarníctvo v 19. storočí. Z dôvodu vysokých daní za varenie piva sa vo väčšine miest prestalo vyrábať pivo a pivovarníctvo zažilo úpadok. Časom prišlo k zmene procesu prípravy piva, a to najmä vďaka poznatkom a technológiám. Z pivovarníctva sa tak začal formovať priemysel, výroba sa koncentrovala, malé výrobne a domáce varenie išlo do úzadia. Pivovary začali využívať stroje a rozvoj chémie dal výrobe piva technologický základ.
Na začiatku 20. storočia fungovalo na Slovensku minimálne 40 pivovarov s trvalou produkciou. Najsilnejšími boli bratislavský Stein a košický Bauernebl. Pivná tradícia sa držala, neustále rozvíjala a začali pribúdať nové pivovary: v Topoľčanoch (1964), Rimavskej Sobote (1965), Veľkom Šariši (1967) a v Hurbanove (1969).
Vedeli ste, že…?
- V roku 1960 bolo otvorené učňovské stredisko v Bratislave.
- V roku 1967 začala fungovať sladovňa v Hurbanove. Toto miesto bolo strategicky vybrané ako najteplejšie mesto v Československu, a teda ideálne na pestovanie kvalitného jačmeňa. V prvej etape po spustení dosahovala sladovňa kapacitu až 35 000 ton sladu ročne.
- Hurbanovský pivovar vystavoval svoje prvé piva pod značkou Hurbanovské svetlé a Hurbanovské tmavé, až časom sa ustálila značka Zlatý Bažant. Toto pomenovanie vychádza z faktu, že v okolitých poliach bol vysoký výskyt bažantov a nájsť bažanta v poli zrejúceho obilia bolo vždy znakom dobrej úrody.
Slovenské pivo vo vesmíre aj po boku moreplavca
Rok 1971 priniesol ďalšiu veľkú inováciu v slovenskom pivovarníctve. V Hurbanove spustili prvú výrobnú linku vo východnom bloku na plnenie piva do plechoviek. Moderný plechový obal dokázal prevahu nad tradičným sklom predovšetkým v lepšej možnosti skladovania, prenosu, ľahšej hmotnosti a nerozbitnosti. Aby bolo možné preukázať trvanlivosť piva v plechovke, stalo sa súčasťou výbavy významných expedícií a výprav.
Pivo Zlatý Bažant s moreplavcom Richardom Konkolským oboplávalo zemeguľu a rok nato bolo súčasťou československej himalájskej výpravy na Nanga Parbat. Významný moment prišiel aj v roku 1978. Posádka ruskej vesmírnej lode Sojuz 29, kozmonauti Kovaľonok a Ivančenkov, sa postarala o to, aby vyletelo aj do vesmíru. Plechovka hurbanovského piva si tak vyskúšala aj extrémne podmienky na obežnej dráhe.
Aj tieto fakty dokazujú, že Slovensko má z pohľadu pivovarníctva čo ponúknuť. K dnešnému dňu pôsobí na Slovensku okolo 80 pivovarov. Ponuka značiek, chutí a pivných štýlov je rozmanitá, nepochutí si len slovenský zákazník, ale hanbu by sme si rozhodne neurobili ani pred zahraničným.
Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.
Snímky: HEINEKEN Slovensko, Wikimedia, Pixabay,
