by 
Na ceste k ďalšiemu mestu s hradom a pivovarom sa nám priplietol pod kolesá pivovar Zlatá Kráva v meste Nepomuk. Aj toto mestečko má svoju pivnú históriu. Sládok Ján Mikšovský kúpil v roku 1867 dva domy, spojil ich a založil Hostinec u Zeleného stromu, pričom vo dvore postavil pivovar, v ktorom sa varilo pivo až do roku 1938, kedy najnovší majiteľ ruší pivovar a zriaďuje stáčiarňu sódy a plzeňského piva.
Nepomuk a znovuzrodenie pivovaru
V roku 2002 bol ako prvý z objektov obnovený hostinec aj s reštauráciou. S rozširovaním areálu bol v roku 2018 zriadený pivovar Zlatá Kráva. Podľa plánov majiteľov bude pivovar doplnený o hotel, wellness a pivné kúpele.
Sládkou je Žaneta Petružálková, mimochodom mladá, excentrická, extravagantná dáma, ktorá preberá remeslo po otcovi, ktorý je garantom kvality piva.
Prečo Zlatá kráva? Preto, aby sa nezabudlo na korene. Majitelia vlastnia úspešnú farmu, postupne zriadili dve reštaurácie, kde ponúkajú jedlá zo svojich produktov a ďalším krokom bola výroba piva.
Počas našej návštevy bolo prázdno, nakoľko sme prišli tesne po otvorení. Pivovar má maximálny výstav 1 300 hektolitrov, plány sú zdvihnúť výstav na 3 200 hektolitrov ročne. Varňa je v hostinskej časti, tanky sú v pivnici, ktorá má čiastočne otvorený strop, takže návštevníci môžu vidieť časť tankov.
Výčapný a prevádzkar v jednej osobe ma previedol pivovarom a dostal som aj celkom slušný výklad. Je skvelé, keď aj obsluha vie, čo sa deje v pivovare.
A pivo? Na výčape bola dvojica ležiakov – 12tka a 10tka. Obe boli dobré, pričom 10tka bola skvelá, Irish red Ale bol trochu menej írsky, bol však chutný. Zlatá Kráva 12 sv. Jana Nepomuckého je veľmi podarené pšeničné pivo. Trochu sme podiskutovali s jedným z majiteľov o histórii, súčasnosti, plánoch a tak. Kedykoľvek sa sem radi vrátime, lebo je tu príjemné prostredie aj ľudia.
Aj na festivale
Teraz trošku predbehneme dobu a presunieme sa do soboty, keď som sa spolu s veľkou tlupou „pivuchtivých“ ľudí ocitol v Nepomuku opäť. Chcelo to trochu turistiky, nakoľko sa stanica nachádza kus za mestom, alebo pred, záleží z akého smeru sa nato pozeráte.
Po pekelných 20 minútach v teple sme boli takí vyprahnutí, že sme zobrali miestny festival útokom. To bol totiž hlavný cieľ dňa. Oficiálne sa volá „27. Nepomucké pivní slavnosti“. Festival vznikol v roku 1992 a mal slúžiť na obnovu Nepomuckého pivovaru. Festival si prežil svoju slávu a pády, istý čas to bol hudobný festival pod záštitou Plzeňského pivovaru, od roku 2007 sa radikálne zmenil profil festivalu.
Zúčastnilo sa viac ako 30 pivovarov, zaujímavý mix. Samozrejme nesmel chýbať Prazdroj, zúčastnili sa aj iné plzeňské pivovary ako Raven, Purkmistr, Beer Factory, ale aj Zhúřák, Trilobit, Holba, Potmehúd, Černý Potoka, Radoush, Kašperskohorský pivovar, Klenot Radnice, Písecký Hradebný festival, Polička, Litovel, Svijany, Modrá Hvězda, Loužek, samozrejme Zlatá Krava a ešte ďaľšie…
Exkurziu som absolvoval opäť, tentokrát so sládkou. Teda všetci sme boli. Exkurzia to bola zábavná, všetci sme už boli slušne osviežení, padalo menej faktov, ale zase sme ochutnali pivo priamo z tankov.
Festival sa mi páčil, pivo bolo viac-menej OK, veľmi záviselo od pivovaru, ale to je všade. Bolo dosť veľa dôchodcov a nepili len Plzeň či Holbu. Dali sme sa do reči a pod obligátnych otázkach typu, odkiaľ ste sem prišiel/li, mi povedali, že z Oravy.
Keď som chcel vedieť, ako sa dostane zájazd dôchodcov z Oravy do Nepomuku, spustili veľmi hlasný smiech. Áno, prišli z Oravy, ale pred veľa rokmi, väčšinou ostali po ZVS, teda chlapi, dievčatá robili vo fabrikách v okolí.
Veľmi príjemný festival, taká väčšia rodinná oslava, ako sa zvečerievalo, publikum sa omladzovalo a pribúdalo viac a viac mládeže. Čo sa mi veľmi páčilo, bolo ako sa organizátori prispôsobovali vekovej skladbe publika. Kým na začiatku prevažovala kľudnejšia tvorba, dychovka, filmové melódie, neskôr už pribudli aj rockovejšie skupiny. Raz darmo, pri 27.ročníku už tie muchy máte vychytané. Veľmi sa mi páčila aj návštevnícka anketa o najlepší pivovar: 1. Zlatá Kráva Nepomuk, 2. Klenot Radnice, 3. Zhůřák Zhůř. Žiaden veľký pivovar.
Horšovský Týn
Vráťme sa naspäť. Posledné mesto s hradom a pivovarom bol Horšovský Týn. Malé mestečko, s pivovarom, ktorý sa volá „Pivovar KH Gurmán“ slúžiaci ako hotelový pivovar. Prišlo mi celkom vtipné, že v ňom bolo pomerne veľa učňoviek na to, aké je to malé mesto.
Už vás asi neprekvapím, keď napíšem, že mestečko Horšovský Týn má dlhú tradíciu vo varení piva. V roku 1377 si horšovskotýnský arcidekan nechal postaviť novú sladovňu. V roku 1406 obdržalo „várečné právo“ od arcibiskupa Zbyňka Zajíce.
Požiar v roku 1547 prerušil varenie piva. Následne v šesťdesiatych rokoch 16. storočia bol postavený mestský pivovar aj zo sladovňou. Tento fungoval do druhej polovice 19 storočia. Po generálnej oprave v roku 1898, patril na začiatku 20. storočia medzi najväčšie v Západných Čechách. V roku 1928 mal výstav 17 850 hl piva, čo bolo jeho maximum. V rámci socialistickej centralizácie sa pivovar včlenil pod Západočeské pivovary Plzeň a následne bol v roku 1951 zavretý.
Opäť socializmus
V roku 2014 otvára svoje priestory pivovar v hoteli Gurmán. Ich web stránka píše: „Oznamujeme vám, že ve sklepních prostorách našeho hotelu Gurmán jsme otevřeli v červenci 2014 minipivovar KH Gurmán, kde pivo vaříme dle původních receptur a necháváme je poctivě zrát, tak jako zrálo tenkrát, bez konzervantů a filtrace. Potiaľto stránky hotela.
A skutočnosť? Opäť na nás dýchla tá zlá história. Socializmus. Čašníčka a barmanka zároveň bola veľmi protivná, čo je o to smutnejšie, že nielen k nám, ale aj k väčšej spoločnosti, čo tam niečo oslavovala. Dal som si 3 pivá. Monika vyčkávala, či si dá dobré pivo. Nedala.
Ale poďme po poriadku. Pivá boli 3. Jemný Gurmán, Zlatý Gurmán 12°, Gurmán I.P.A. 16°. Ležiaky boli svetlé, našli sa vady, obvyklý diacetyl, DMS a opäť homeopatické chmelenie. Ale čo bolo celkom čisté zlo bola IPA. Neuveriteľne zoxidované pivo, plné vád, bez problémov by sa mohlo používať ako učebnicový príklad, ako sa pivo variť nemá.
Prečo variť pivo, ktoré mi nechutí a nerozumiem mu? Nechápem. Samozrejme, že niekedy treba vyjsť zo stereotypov, ale takto? Vlastne oni asi ani nevyšli zo žiadneho stereotypu. Ponúkajú chybné pivá. Všetky. Skvelý business plán. O kvalite tohto miesta hovorí aj fakt, že reštaurácia/pivovar bol prázdny. Až na tú oslavu a nás. Tento pivovar, hotel, reštauráciu budeme určite obchádzať. Nie je dôvod na zachádzku.
V nasledujúcom diely sa pozrieme do Plzne.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Ako si Česko hýčka pivnú históriu a ponúka aj pivársku pohotovosť
