by 
Ako sa postupne osídľoval Nový svet, prúdili doň prisťahovalci z krajín, v ktorých sa pilo pivo. Pivovary boli jednými z prvých objektov, ktoré sa v nových usadlostiach stavali. Varenie doma bolo síce bežné, no taktiež nebezpečné a spôsobovalo mnoho požiarov. Výhodné bolo preto presunúť a centralizovať výrobu piva na vyhradené miesto. Pivo sa pilo najmä na uhasenie smädu ako slabšia náhrada tvrdého alkoholu a to najslabšie sa pilo ako bezpečnejšia náhrada vody.
Neviazaní Reinheitsgebotom
Mimo nemeckých a holandských komunít však pili Američania whisky a rum. A pili veľa. Whisky bola lacná a nádenný robotník ju mohol piť celý deň riedenú vodou, večer neriedenú a ešte mu ostalo na jedlo. Američania pili také množstvo tvrdého alkoholu, že z toho bol najprv spoločenský a neskôr politický problém. Napriek tomu, že pivo by bolo priateľnejšou alternatívou, väčšine obyvateľstva nemecký ležiak nechutil.
Ležiak robia ležiakom v prvom rade kvasnice a tie si museli pivovarníci z Európy privážať. Dôležitý je tiež slad a chmeľ, ktoré v Novom svete neboli rovnaké ako v Európe. Chmeľ bol drsnejší a 6-radý jačmeň obsahoval oveľa viac bielkovín. Viac bielkovín však znamená viac enzýmov.
Americkí pivovarníci, nezväzovaní Reinheitsgebotom, mohli experimentovať s ďalšími surovinami ako kukurica a ryža. Vzniká tak nové, čírejšie, svetlejšie a ľahšie pivo, prístupnejšie zvyšku Ameriky. Dopyt rastie a okolo roku 1900 ležiak vytláča ostatné pivné štýly z pohárov.
Do Ameriky prúdia ďalší a ďalší imigranti, stáva sa priemyselnejšou a robotníci preferujú pivo. Pivné záhrady, Biergarten, sa stávajú miestami spoločenského života, často obohatenými o zábavné parky či dokonca ZOO.
Nové technológie, podnikavý duch, šťastné aj nešťastné náhody a spoločenské poryvy dali vzniknúť najväčším pivovarským podnikom. Pivo sa transformovalo z rôznorodého, lokálneho a nestabilného produktu na konzistentný produkt veľkovýroby.
V roku 1914 bolo v USA vyše 1300 legálnych pivovarov, no prohibícia v rokoch 1920 – 1933 spôsobila presun výroby a zdrojov do podsvetia. Asi nikoho neprekvapí, že keď sa pivovary museli preorientovať na výrobu limonád, zmrzliny či kvasníc pre priemysel, pričom väčšina pivovarov prohibíciu neprežila vôbec, najväčším pivovarníkom sa stal organizovaný zločin.
V roku 1933 pokračovalo v prevádzke v USA len 31 pivovarov, no v roku 1934 ich bolo 756. 50-te roky presunuli spotrebu piva na gauč k televízii. V roku 1940 až 70 percent domácností v USA malo chladničku a do supermarketov jazdili autom. V nich boli po celej krajine rovnaké výrobky, či už sa jednalo o pivo, kozmetiku, nealko alebo kečup. Oveľa väčší význam, než samotný produkt, začína mať reklama.
Pivovar z dražby
Amerika je najväčším konzumentom piva, no najväčším vývozcom piva je Mexiko. Celosvetovo je až 1/4 piva importovaná z Mexika. Až 2/3 piva dovezeného do USA pochádza odtiaľ. V roku 2017 sa do USA importovalo toľko piva, že sa ho každú hodinu dalo vypiť 320-tisíc fliaš.
Každé zvučné meno má svoju históriu a zaslúži si vlastný článok. Bernhard Stroh, Joseph Schlitz, Frederick Pabst, no asi sa zhodneme na tom, že najzvučnejšími menami sú Eberhard Anheuser a Adolphus Busch.
Okolo roku 1850 si nemecký lekár, Dr. Adam Hammer, otvoril v St. Louis lekársku prax. V roku 1857 uzatvára obchodné partnerstvo s Dominique Urban a naskakuje na módnu vlnu otvárania pivovarov. Stavajú „Bavarian Brewery“ a 14.9.1859 si berú veľký úver a pivovar dávajú do zálohy.
Požičiavajú si od viacerých osôb rôzne sumy, pričom $4235 si požičiavajú od Eberharda Anheusera. Nie sú schopní splácať a 28.10.1859 sa koná súdna dražba, na ktorej trojica partnerov Eberhard Anheuser, John E. Schuetze a Charles Eggers získavajú pivovar za zlomok sumy potrebnej na jeho postavenie: $9077. Eberhard Anheuser čoskoro priberá Charlesa Gottschalka a poveruje ho prevádzkou pivovaru.
Adolphus Busch, druhé najmladšie z 22 detí bohatého nemeckého obchodníka s vínom, prišiel do Ameriky v roku 1857 ako osemnásťročný, spolu s masou dalších nemeckých imigrantov. Po smrti svojho otca použil zdedené peniaze na založenie podniku dodávajúceho pivovarnícke suroviny.
Jedným z jeho zákazníkov bol Eberhard Annheuser, výrobca mydla a sviečok, ktorý sa, v rámci vyrovanania dlhov, stal majiteľom už spomínaného krachujúceho pivovaru. Adolphus sa oženil s Annhauserovou dcérou a v roku 1864 odkúpil minoritný podiel v pivovare. Po Eberhardovej smrti sa vďaka svojmu a manželkinmu podielu stáva majoritným akcionárom a v roku 1876 zakúpil recept na iskrivý ležiak varený v Českých Budějoviciach.
Pivovarnícky priekopník
Adolphus bol prvým pivovarníkom v USA, ktorý od roku 1872 svoje pivo pasterizoval. Od roku 1877 mal k dispozícii 40 chladených železničných vagónov a bol schopný distribuovať svoje pivo ďaleko za hranice mesta. Zakúpil podiel vo firme vyrábajúcej tieto vagóny, podiel vo firme vyrábajúcej fľaše, dve uholné bane a zabezpečil si kontrolu nad zvyškom reťazca vďaka podielom a podpore nespočetných krčiem, ktoré na základe výhradnej zmluvy predávali jeho produkty.
V roku 1882 majú v pivovare celopriestorové chladenie, bez použitia ľadu. V roku 1884 predávajú 14 miliónov fliaš piva a na ich prepravu disponujú 850-timi chladenými vagónmi. Toto množstvo piva však už nie je možné variť a ležať tradičnými nemeckými postupmi. Ležiacke sudy v pivniciach boli nahradené nadzemnými chladenými tankami a filtrácia a pasterizácia sú základné postupy.
Na začiatku dvadsiateho storočia bol Adolphus Busch najväčším pivovarníkom v USA a úspešne premenil oceány piva na hory peňazí a priam šľachtický status v St. Louis. Bol stelesnením amerického sna. Umiera v roku 1913 a prezidentom spoločnosti sa stáva jeho syn, August A. Busch Sr.
Problémy však priniesla prvá svetová vojna a s ňou spojená nevraživosť voči všetkému nemeckému. Prezident Wilson zakázal výrobu piva z dôvodu zachovania obilia na jedlo ešte pred tým, čo vstúpila do platnosti prohibícia.
Prohibíciu firma prežila vďaka diverzifikácii portfólia a výrobe rôznych iných produktov ako boli chladiarenské vozy, zmrzlina či sladový extrakt a kvasnice. Extrakt a kvasnice sú samozrejme základnými surovinami pre domáce varenie piva, najväčším dodávateľom pre toto ilegálne hobby bol teda AB.
Aj počas hospodárskej krízy, keď nezamestnanosť v St. Louis dosahovala 30 percent, August A. Busch dokázal udržať fabriku v chode a zamestnávať dvetisíc ľudí. Celé mesto ho za to milovalo.
Najväčší pivovarník všetkých čias
Augustovi A. Buschovi však vojna, prohibícia a kríza natoľko podlomili zdravie, že už viac nedokázal znášať permanentnú fyzickú bolesť. Zastrelil sa 13.2.1934. Jeho dvaja synovia, Adolphus Busch III. a August A. Busch Jr. prezyvany „Gussie“, sa stali prezidentom spoločnosti a riaditeľom zodpovedným za pivovarskú časť koncernu. Adolphus Busch III. umiera v roku 1946 na krvácanie do mozgu a prezidentom spoločnosti sa stáva Gussie.
Gussie k jednému pivovaru v St. Louis stavia ďalších osem veľkých pivovarov. O prvenstvo súťaží s Pabstom a Schlitzom a v roku 1957 sa stáva najväčším pivovarníkom na svete. Pod jeho vedením varí v roku 1973 koncern 26,5 milióna barelov piva.
Bohužiaľ koncom roku 1974 umiera pri automobilovej nehode jeho najmladšia dcéra. Toto nešťastie má na Gussieho deštruktívny dopad, nie je viac schopný jasného uvažovania. Jeho syn, August Anheuser Busch III ho v roku 1975 zosadí z vedenia firmy spôsobom, ktorý sa nedá nazvať inak než palácový prevrat.
August Anheuser Busch III (Tretí), bol pravdepodobne najväčším pivovarníkom všetkých čias. Študoval pivovarskú technológiu do najmenších detailov, investoval obrovské prostriedky do kontroly kvality a žil len pre pivovar. Vedel všetko o všetkom čo sa v pivovare dialo. Počas jeho vlády nemal rozpočet pivovarskej divízie strop.
Nedôveroval nikomu a ničomu a všetko musel mať pod kontrolou. Sám šiel príkladom v pracovnom nasadení a toto nadšenie presakovalo celú firmu až tak, že počas jeho éry dodávatelia chodili po obchodoch a otáčali plechovky v regáloch logom dopredu. Rovnako nadšený ako pre pivovar bol aj pre lietanie. Do práce sám pilotoval vrtuľník, každý deň o 6:45 a mnoho pracovných stretnutí sa odohrávalo ešte v hangároch na letisku.
Sila marketingu
Koncom sedemdesiatych rokov v jednom obchodnom centre robila reklamná agentúra prieskum trhu a rozhovory so zákazníkmi. Tretí sa jednej takejto akcie zúčastnil. V diskusii prišla reč na ležanie piva na bukovom dreve. Jeden postarší pán sa zapájal do debaty vyjadreniami, ktoré August nedokázal počúvať.
Z miestnosti spoza zrkadla vtrhol do miestnosti so zákazníkmi, napriahol ruku na pozdrav a povedal: „Zdravím, ja som August Busch. Rád vám poviem, ako to robíme“. Počas nasledujúcej hodiny, ktorú strávil rozprávaním o pive a ako ho robiť, získal množstvo verných zákazníkov.
Napriek fanatickej oddanosti prezidenta firmy neboli produkty A-B konzumentami vnímané ako prémiové. Augustove metódy sa časom stali viac prekážkou než výhodou. V pivovare sa ťažko presadzovali zmeny, Schlitz skrátil výrobu piva na 15 dní a Miller, ktorý bol kúpený cigaretovým gigantom Phillip Morris, mal zrazu k dispozícii prostriedky pochádzajúce z úplne iných divízií, či sa jednalo o peniaze alebo distribúciu.
V januári 1975 Miller uviedol na trh pivo Miller Lite, sprevádzané marketingovou kampaňou Miller Time zameranou na pracujúcu triedu. Bolo to najúspešnejšie uvedenie značky v histórii odvetvia.
August Tretí si plne uvedomoval silu marketingu. Image Budweiseru bol vytvorený reklamou smerovanou na správne publikum. Nie príliš dobré pivo sa vďaka nej stalo symbolom, Amerikou vo fľaši.
Budweiser sponzoroval každé športové podujatie, ktoré sa dalo. Vo viacerých prípadoch si zabezpečili, že boli jediným výrobcom alkoholu, ktorý mal na danom podujatí reklamu. Jeden z bývalých riaditeľov spomína, že nad ránom zapol televíziu a v nej bežali závody kačíc. Na cieľovej páske kačacieho závodu bolo logo Budweiseru.
August Treti investoval aj do zábavných parkov, v ktorých mohol propagovať prednosti firmy spôsobmi, ktoré nemali nič spoločné s alkoholom.
Značka predáva
Reklamné spoty vyhrávali cenu za cenou a v konečnom dôsledku umožnili víťazstvo nad Millerom bez toho, aby sa produkt akokoľvek zmenil. Pri takej široko dostupnej komodite ako je pivo je image všetko. Poraziť firmu ako je Philip Morris s jej bezzodnými rozpočtami z cigaretového biznisu bolo skutočné víťazstvo marketingového mága Mikea Roartyho.
V Amerike funguje trojúrovňový systém predaja piva: výrobca, distribútor a retailový predajca. Úspech značiek AB umožnil mnohým distribútorom zbohatnúť a oni na oplátku pre AB urobili čokoľvek. Aby si distribútorov uctil, každoročne pre nich August usporadúval opulentné plesy, na ktoré boli pozývané hollywoodske hviezdy. Nesmelo byť pochýb o tom, že AB je jednotkou na trhu a že oddanosť značke sa vypláca.
Medzi rokmi 1977-1990 AB zdvojnásobil trhový podiel a o ďalšie štyri roky, vďaka propagande, Bud Light prekonal Miller Lite. Hodnotu nemajú pivovary ani fľaškovacie linky, hodnotu má sila značky. A na tú si brúsili zuby viacerí.
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Prečítajte si aj
Snímky: Anheuser-Busch
