by 
V mojej zbierke starých filmov s pivovarskou tématikou sa nachádza snímka z roku 1972 s názvom A Round of Bass. Je to firemný propagandistický film, v ktorom manažment Bass Charrington ukazuje jednému z pôvodných majiteľov francúzskeho rodinného výrobcu koňakov, ktorého BC práve kúpilo, zvyšok firmy.
Na jednom leteckom snímku a v sprievodnom komentári sa dozvedáme o výstavbe obrovského pivovaru, ktorý má za cieľ uspokojiť dopyt po ležiakoch – čím ďalej obľúbenejšom pive. Runcorn Brewery. Ibaže… v Runcorne som bol… a pivovar takých rozmerov som tam nevidel.
Veľké plány
V polovici dvadsiateho storočia sa veľké množstvo malých regionálnych pivovarov v Británii stalo obeťou skupovania a zlučovania. V období rokov 1966 – 1980 bolo v UK zavretých 57 pivovarov, pričom samotný Bass ich zavrel 15.
Korporácie mali predstavu, že najlepšie bude nahradiť veľké množstvo malých značiek hŕstkou za pomoci marketingu a TV reklamy propagovaných celonárodných značiek. Ich počet vďaka televíznej kampani klesol z 3 000 v 60-tych rokoch na 1 500 v roku 1970. Silnel taktiež podiel vysokonasýteného piva v KEG-och, ktoré malo dlhšiu trvanlivosť a vyžadovalo oveľa menšiu starostlivosť a úsilie od prevádzkovateľov krčiem.
Zároveň sa dostával do módy názor, že skúsení a schopní manažéri pochádzajúci z iných odvetví môžu bez problémov riadiť podniky v odvetviach, ktorým v podstate nerozumejú. Pripočítajme k tomu silnejúci vplyv odborových hnutí a získavame obraz javiska, na ktorom sa odohral príbeh jednej korporátnej katastrofy.
Riaditeľ pochádzajúci z iného než pivovarského prostredia nechal firmu bez skúseností s výrobou pivovarskych technológií postaviť megapivovar na zelenej lúke v kraji sužovanom častými štrajkami. Pivovar používal technológiu, ktorá nikdy nefungovala inde než na papieri a produkoval pivo, ktoré sa nedalo piť.
Po necelom štvrťstoročí bol zavretý, technológia rozpredaná a o tomto fiasku sa už len mlčí. Asi takto by sme v skratke mohli zhrnúť históriu potenciálne najväčšieho pivovaru vo Veľkej Británii, ktorý pod vedením Alana H. Walkera postavili Bass Charrington pri meste Runcorn.
Megaprojekt mal byť najväčším a najefektívnejším pivovarom na západe, s najnižšími nákladmi na výrobu piva. Plánovaná kapacita na úrovni 3,3 milióna hektolitrov ročne bola na konci 60-tych rokov bezprecedentná. No čo sa mohlo pokaziť, sa pokazilo.
Gigantická fúzia
V roku 1967 Alan Walker (riaditeľ Bass Mitchells & Butlers) a E. P. Taylor (riaditeľ Charrington United Breweries) dohodli gigantickú fúziu a vznik Bass Charrington, najväčšieho producenta piva v krajine. Walker potom predstavil grandiózny projekt, výstavbu centrálneho megapivovaru celej skupiny v priemyselnej oblasti blízko Liverpoolu.
Samotné umiestnenie pivovaru bolo nešťastné, aj keď podľa vtedajšieho manažmentu logické. Plán bol mať v rámci skupiny dva veľké pivovary, ktoré by produkovali väčšinu piva skupiny, pričom toto pivo by sa prevážalo predovšetkým do Londýna cisternami vo vlakoch.
Manažéri z Guinessu, na základe vlastných zlých skúseností, však varovali svojich kolegov v Basse, aby radšej stavali novú prevádzku južnejšie. Už pred svojim otvorením v roku 1974 trpel Runcorn časovými sklzmi a navýšením nákladov. Počas trojročnej výstavby ho zdržalo päť rozsiahlych štrajkov. Najväčšiu ranu mu zasadil požiar strechy, ktorý záhadne vypukol tesne pred dokončením fľaškovne a takmer kompletne ju zničil. Zabezpečil tak dodávateľským stavebným firmám predĺženie prác o ďalší rok.
Aj keď sa nepreukázalo, že by požiar bol založený úmyselne, novostavbám tesne pred dokončením sa to v Merseyside deje pomerne často. Veľmi silná pozícia odborov a neschopnosť vedenia zmysluplne vyjednávať mala za následok, že napriek plánovanému počtu 350 pracovníkov, Bass bol nútený zamestnať v pivovare 1100 osôb.
Prezamestnanosť, časté štrajky, neúmerne vysoké platy a obrovská neefektivita sa podpísala pod vysoké produkčné náklady, no nebol to jediný problém. V tej dobe Bass, rovnako ako konkurenčné pivovary, začal zavádzať kvasenie v cylindricko-kónických tankoch. Túto technológiu si patentoval Dr. Leopold Nathan už v rokoch 1908 a 1927, no používať sa vo väčšej miere začala až o pol storočia neskôr.
Pre Runcorn však Alan H. Walker presadil použitie inej technológie, od ktorej si sľuboval stabilnú výrobu veľkých objemov. Technológia kontinuálneho kvasenia piva, kde do jednej nádrže priebežne priteká mladina a odteká vykvasené pivo, však nikdy nefungovala poriadne. Bola náchylná na mikrobiálnu kontamináciu a pivá kvasili pri vyšších teplotách, čo malo za následok zvýšený obsah pribudlinových alkoholov.
Efektivita žiadna
Pivá z Runcorn boli o poznanie horšie než ich ekvivalenty z iných pivovarov skupiny a sťažnosti na to, že z piva bolí hlava a nedá sa piť, prúdili neustále. Pivovar bol navrhnutý od začiatku zle, keď pivo muselo putovať nezmyselne dlhé vzdialenosti úzkymi potrubiami, pri každom sanitačnom cykle boli vysoké straty a pracovníci sa museli po závode pohybovať na bicykloch.
Odbory väčšinu pokusov o automatizáciu a znižovanie podielu ľudskej práce odmietali a manažment prakticky nemohol presadiť nič, čo by mohlo fabriku zachrániť. Ako posledný pokus firma inštalovala robotickú plničku KEG-ov, ktorá sa však tiež chovala nepredvídateľne a v podstate neprešiel ani jeden týždeň bez poruchy.
Nakoniec bol Runcorn najmenej efektívnym pivovarom skupiny s nákladmi na barel piva o tri libry vyššími, než druhý najneefektívnejší. Klesajúci dopyt po roku 1979, zmena zákazníckych preferencií, vznik CAMRA (Kampaň za skutočné pivo) a návrat k lokálnym pivám, silnejúci import kontinentálneho piva, toto všetko malo za následok postupný úpadok Runcorn.
Pivovar prestal produkovať pivá pre celoštátnu distribúciu a stal sa lokálnym pivovarom. Po tom, ako Bass nedostal povolenie odborov redukovať pracovnú silu o 40% percent, bol megapivovar v roku 1991 definitívne zavretý.
V roku 2000 Bass predal svoju pivovarskú divíziu Interbrew, v súčasnosti AB-InBev, a venuje sa už len hoteliérstvu.
Zdroje:
A Round Of Bass, film Geoffrey Reeve, 1972
Runcorn Brewery: The Unofficial History of a Corporate Disaster,David W. Gutzke, Histoire sociale/Social history, 05/2008
A century of fermenter design, D. R. Maule, 1985
Snímky: Breweryhistory.com
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Snímky: peter Hudák, Flickr/Marco Verch Professional
