Pochybovali nad reklamou piva, tak sa zišli a viacerí ho otestovali. Výsledok ich zaskočil. Tak vznikla Prvá pivná extraliga, ktorá testuje české, ale aj slovenské bežne dostupné pivo. „Sme prekvapení každý deň, novinky sa na nás hrnú v ohromnom počte a rýchlosti,“ hovorí pre portál oPive.sk prezident Prvej pivnej extraligy Ladislav Jakl.
Kedy vznikol nápad usporiadať Prvú pivnú extraligu?
Vznikol na začiatku roka 2010. Najskôr to bola len nevinná debata o tom, či bombastická reklama na pivo Lobkowicz zodpovedá realite, či je to skutočne špička medzi českými prémiovými pivami. Tak sme urobili anonymnú degustáciu jedenástich vzoriek. Lobkowicz vtedy skončil hlboko medzi porazenými. Metodika degustácie sa nám veľmi zapáčila a tak sme sa rozhodli, že rovnakým spôsobom otestujeme aj zvyšok českej ležiakovej produkcie, ktorá je dostupná v bežnej obchodnej sieti. Celkom to robilo 55 pív. Usporiadali sme teda ďalších päť základných kôl, ktorých víťazi postúpili do dvoch semifinále a najlepšie z nich potom do celkového finále. Už v priebehu základných kôl sme sa rozhodli formovať ako stála spoločnosť a degustovať takto všetky české bežne dostupné ležiaky každý rok.
S akým cieľom ste vznikali? Platí to aj doteraz?
Našim hlavným cieľom je búrať zažité predsudky a mýty podľa hesla „ukázané platí“. Sami sme často prekvapení svojimi výsledkami, aj my sme niekedy bez znalosti hodnotenej značky bodovali svoje obľúbené piva ako horšie a svoje neobľúbené ako lepšie. Aj prvé ohlasy na naše výsledky boli niekedy dosť negatívne. Ľudia nechápali, že porovnávajú svoje zažité predstavy s výsledkami anonymnej degustácie, ktorá nie je zaťažená žiadnymi predsudkami. U nás značka nič neznamená, rozhodujú len vlastnosti piva. Nerozhoduje to, čo je nalepené na fľaši, ale to, čo je vo fľaši.
Môžete popísať ako funguje základný princíp hodnotenia?
Je nás len nás osem stálych degustátorov, občas zaskočí trvalý náhradník. Zostavu tvoria ľudia s veľmi pestrou pivnou skúsenosťou: od špičkového českého pivovarského experta a prezidenta Českomoravského zväzu minipivovarov, cez experimentálneho sládka, slávneho barmana pivného baru, domovariča, marketingového riaditeľa, až po pivného publicistu a nadšencov. Každý má iný pohľad, iné chute a tým je v celkovom súhrne dosiahnutá istá vyváženosť a objektívnosť. Všetci však rešpektujeme danú metodiku a pravidlá, máme ustálený spôsob bodovania, ktorý eliminuje príliš skresľujúce odchýlky.
Ako to prebieha v reále?
Po každej degustácií a po uzavretí hodnotenia ešte nahlas slovne vyhodnotíme senzorické vlastnosti a prípadné vady jednotlivých vzoriek, aby sme si ďalej vycibril svoje prístupy k bodovaniu. Nikto z nás nielen nevie, čo sa za každým číslom vzorky skrýva, ale dokonca aké pivá sú vôbec do príslušnej degustácie zaradené, pochopiteľne okrem piateho kola, druhého semifinále a finále, kde si možno odvodiť, aké pivá ostávajú. Všetky piva pijeme z rovnakých degustačných pohárov, v rovnakej teplote a všetky vzorky sú dopravené na stôl počas niekoľkých minút v rovnakej kondícii. Pri degustácii je zakázané hovoriť a akokoľvek sa vzájomne ovplyvňovať. Ako neutralizátor používame medzi vzorkami vodu a degustačné sústo v podobe chleba a tvrdého syra.
Pivo si zabezpečujete svojpomocne?
Sme v princípe spotrebiteľským testom. Nikdy si nenecháme vnútiť vzorky od pivovarov alebo z pivovarom odporúčanej predajne. Vzorky zaisťuje náš nákupca podľa systému nasadenia, aby v každom kole boli vo vyváženom pomere obsiahnuté úspešné aj neúspešné pivá z predchádzajúcich degustácií. Nákupca nakupuje piva v bežných obchodoch. Preto neručíme za spôsob skladovania. Bežný spotrebiteľ tiež hodnotí pivo podľa toho, ako mu chutilo, a je mu jedno, či chyba vznikla pri výrobe alebo pri skladovaní. Nákupca obstaráva pivo zhruba týždeň pred degustáciou a dohliada na to, aby bola čo najčerstvejšie. Uchováva ich v odporúčaných podmienkach a deň pred degustáciou dopravia na miesto degustácie. Tam sú všetky vzorky uložené do chladničky a uchované v rovnakej teplote do ďalšieho dňa. Hodinu pred degustáciou sa vzorky z chladničky vyberú, aby nabrali vhodnú a úplne rovnakú teplotu. O manipulácii so vzorkami, ich naliatí a roznos sa starajú dve stále asistentky, ktoré sa vypracovali k úplnej dokonalosti.
Otestovali ste stovky českých pív. Akým smerom sa teda uberá české pivovarníctvo a tamojší pivný trh?
Pretože sa všetci považujeme za pivných znalcov, zďaleka sa nezaoberáme len pitím klasických ležiakov. Väčšina z nás dokonca ďaleko častejšie pije veľmi špeciálne pivá z českých minipivovarov alebo aj zo zahraničia. A musíme povedať, že ponuka nových a originálných pivných štýlov u nás rastie ohromujúcim tempom. Za posledných 10 rokov stúpol počet minipivovarov v Česku z tridsiatich na tristo. A veľa z nich produkuje skutočné pivné skvosty. Prekvapivo dobre – ekonomicky i sortimentom – si vedú menšie nezávislé pivovary okresnej veľkosti, ktoré sú veľkým obohatením pivnej rozmanitosti.
Dá sa to konštatovať aj u veľkých hráčov?
Vývoj možno vidieť aj u veľkých pivovarov. Ich vlajkové lode – teda ležiaky – sú napospol kvalitné a ich úroveň je vyrovnaná. Pod tlakom tých malých i pod tlakom nových pivných trendov, aj tie najväčšie pivovary čoraz častejšie zaraďujú do svojej ponuky rôzne zaujímavé pivné špeciály. My sa zameriavame v degustáciách práve na ležiaky, pretože tie považujeme za základné meradlo každého českého pivovaru, sú to ich výkladné skrine. To ale považujeme vlastne skôr za svoju prácu. Radosť si robíme v rôznych vložených degustáciách, v ktorých sa zameriavame na iné pivné štýly.
Aké chyby by ste vyčítali pivovarom v Česku?
Ťažko im niečo vyčítať, sú to ich peniaze, nie naše. Sú to firmy, ktoré sa starajú o svoje hospodárske výsledky a robia to tak, ako uznajú za vhodné. Musím ale povedať, že výčapné pivá, predovšetkým desiatky, ktoré stále tvoria objemovo najväčšiu časť českého trhu, v kvalite skôr stagnujú alebo sa dokonca zhoršujú, za čo môže snaha pivovarov robiť lacná piva ešte lacnejšie.
Možno vypichnúť nejaké prekvapenie, ktoré ste si pri degustáciách všimli?
Prekvapení sme každý deň, novinky sa na nás hrnú v ohromnom počte a rýchlosti. Prekvapením posledného roka sú napríklad experimenty s inými spôsobmi chmelenia u tradičných pivných štýlov, ako je práve ležiak.
Sledujete aj situáciu na slovenskom trhu? Aký máte názor na naše pivá?
Sledujeme, a dlhodobo. Štyri roky po sebe sme odegustovali slovenské originálne ležiaky a tie najlepšie sme potom porovnali s českými víťazmi v tzv. česko-slovenskom superfinále. A slovenské piva si v tejto konkurencii vôbec neviedli zle, sú úplne porovnateľné. Problém je v pestrosti trhu. Pri slovenských pivách nemusíme robiť žiadne základné kolesá a semifinále, pretože všetky pôvodné slovenské ležiaky možno otestovať na jedinej degustácii, je ich totiž len okolo desať.
***
Kto je Ladislav Jakl
Narodil sa 17. 12. 1959 v Chebe. Absolvoval Fakultu žurnalistiky Univerzity Karlovej. Pracoval v rôznych profesiách od závozníka po vedúceho kultúrneho strediska. Po roku 1989 bol poslancom ČNR, vedúcim Úradu Rady ČR pre rozhlasové a televízne vysielanie, novinárom v Lidovích novinách novinách. Od tzv. Sarajevského atentátu v roku 1997 blízkym spolupracovníkom Václava Klausa, najskôr v Poslaneckej snemovni, od roku 2003 do 2013 bol tajomníkom prezidenta republiky. V roku 2012 ašpiroval na kandidatúru na prezidenta republiky za podpory strany Slobodných a Akcie D.O.S.T., nezískal však predpísaný počet podporných podpisov. Je prezidentom občianskeho združenia Prvá pivná extraliga, člen správnej rady Divadla v Mäsiarske, člen správnej rady Centra pre ekonomiku a politiku, člen správnej rady Inštitútu Václava Klausa. Rockový hudobník a autor, aktívne hrá desiatky rokov, predovšetkým so svojimi kapelami et al a Folimanka Blues. Vo svojom voľnom čase sa rád venuje pivu, teoreticky aj prakticky, organizuje degustácie, navštevuje pivovary a pivné prehliadky.