by Výstav veľkých pivovarov klesá alebo stagnuje, čo súvisí so zmenou požiadaviek dnešných konzumentov piva a odklon od pitia tradičného ležiaka vo veľkých množstvách, konštatuje v rozhovore pre portál oPive.sk riaditeľ Sladovne v Bruntále Pavel Vavřík.
Ako hodnotíte situáciu na trhu s produkciou sladu v Česku?
Situácia na trhu je podľa môjho názoru o trochu lepšia, ako tomu bolo v minulých rokoch. Aspoň čo sa týka malých sladovní. Ma to viac príčin. Hlavné je ale to, že v rámci strednej Európy vzniklo v posledných rokoch mnoho minipivovarov, ktoré si zakladajú na tradičných postupoch výroby a uprednostňujú teda aj tradičné suroviny (humnový slad atď). Tým pádom je aj o naše produkty väčší záujem. Na druhú stranu výstav veľkých pivovarov klesá alebo stagnuje, čo súvisí so zmenou požiadaviek dnešných konzumentov piva a odklon od pitia tradičného ležiaka vo veľkých množstvách.
Prejavila sa táto zmena aj na trhu so sladom?
Veľké sladovne ponúkajú svoje produkty za nízke ceny aj menším pivovarom, do ktorých predtým nemali záujem dodávať (z dôvodu dodávok malého množstva sladu). Na druhej strane dnešný konzument piva skôr vyhľadáva špeciality a rôzne špeciálne pivné štýly, čo napomáha rozvoju minipivovarov.
V čom je situácia iná ako po minulé roky?
Všeobecne je situácia na trhu so sladom pomerne zlá. Ak zvážime celý reťazec: poľnohospodár, sladovňa, pivovar, obchodník, tak sladovne sú na tom asi najhoršie. O mnohokrát veľmi vysokých maržiach obchodníkov by sa dalo hovoriť dlho, poľnohospodári sú často dotovaní či už štátom alebo Európskou úniou. Pivovary na tom nie sú najlepšie, ale väčšina z nich má ešte stále možnosť značne investovať a modernizovať prevádzky, čo v sladovniach dnes takmer nie je možné.
Čo vás najviac trápi z pohľadu celkového trhu?
Situáciu na trhu značne komplikujú veľmi rozdielne ceny sladov v rámci celosvetového trhu. Čím ďalej, tým viac je ponúkaný napr. poľský slad, ktorého kvalita je od českého alebo nemeckého sladu úplne odlišná a jeho cena je veľmi nízka. Veľa poľských zákazníkov po nás potom požaduje nadštandardnú kvalitu za poľské ceny. To potom vytvára nadmerný cenový tlak aj na stredoeurópske sladovne. Ďalšou dôležitou vecou je, že sladovnícky jačmeň je pomerne rizikovú komoditou (náročný na pestovanie s veľmi nejasnou výslednou kvalitou a značným kolísaním ceny). Jačmeň (spolu s ďalšími tradičnými komoditami) je dnes navyše čoraz viac vytláčaný repkou a kukuricou na výrobu biopalív, čo súvisí opäť s dotačnými systémami Európskej únie. Kvalitné orné pôdy sú zastavované fotovoltaickými elektrárňami alebo sú zatrávňované. Všeobecne, sladovne dnes veľmi šetria rekonštruované sladovníckej prevádzky musí v rámci energetických úspor využívať energie (rekuperovať, kondenzovať vodné pary atď.) a automatizovať výrobu, čo nemusí vždy úplne viesť k udržaniu kvality sladu (v porovnaní so skôr používanými parametrami) … je to ako u CKT v pivovaroch. Ale toto je jednoducho vývoj súčasného sladovníctva a pivovarníctva, ktorému sa výrobcovia musia prispôsobiť.
Aký trend zaznamenávate vy?
Väčšina malých sladovní, aby dnes prežila, musí okrem sladu ešte obchodovať s inými komoditami, čo býva chmeľ, kremelina, kvasnice i zakladanie e-shopov pre homebrewing atď. V našom prípade sú to nami už tradične (vyše 100 rokov) vyrábané sladové výťažky. Produkcia výťažkov má v poslednej dobe (hlavne vďaka homebrewingu a minipivovarom) postupne narastajúcou tendenciu. Rastie teda objem malých zákaziek s vyššou maržou, ale vďaka tomu aj neúmerne rastie s tým spojená administratívna záťaž, čo je značný problém. V neposlednom rade české sladovne, ktoré svoje produkty exportujú do zahraničia zachraňujú intervencie Českej národnej banky, ktorá oslabuje českú korunu, čo nám teraz veľmi pomáha, pretože české sladovne nakupujú väčšinou český jačmeňa a následne potom slad vyvážajú. Cena českých jačmeňov je teraz pomerne vysoká, takže ak by sa radikálne zmenil kurz koruny, tak budú české slady v zahraničí len veľmi ťažko predajné.
Kam smeruje vaša produkcia?
Naša spoločnosť sa zameriava hlavne na vývoz. Malú časť predáme v Česku a väčšinu potom vyvážame napr. do Poľska, Slovenska, Vietnamu, Litvy, Ruska, Moldavska, Nemecka, Kirgizska atď.
Zaznamenali ste aj vy zmenu preferencií zákazníkov?
Preferencie zákazníkov sa v poslednej dobe zmenili veľmi radikálne a sú pomerne individuálne, čo je veľký problém. Úplne iné sú požiadavky väčších zákazníkov v porovnaní s minipivovarmi. Úplne iné požiadavky potom majú tuzemskí a zahraniční zákazníci.
Aké máte plány do budúcna?
V budúcnosti musíme zvýšiť snahu o modernizáciu prevádzky výroby a prispôsobovať sa aktívnejšie súčasným požiadavkám trhu.
