Šéf slovenského Prazdroja: Remeselný pivovar? Zvážime jeho kúpu

Prečo sa Pivovary Topvar premenovali na Plzeňský Prazdroj Slovensko a je reálne, že skupina kúpi v regióne aj remeselný pivovar? Aj na túto tému sa s portálom oPive.sk porozprával Martin Grygařík, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Martin Grygařík, Prazdroj, Topvar,

Juhoafričanov vystriedali vo vedení pivovaru Japonci. Čo v skupine sa zmenilo?

Ak to mám povedať priamo a jednoducho, tak sa nezmenilo nič. Bežní ľudia sa s Japoncami nestretávajú vôbec, deje sa to len na úrovni TOP manažmentu. Obaja majitelia mali jedno spoločné, rešpektujú dianie v Česku aj na Slovensku. Aj teraz sa všetky najdôležitejšie rozhodnutia dejú na lokálnej úrovni.

Kto napríklad navrhol premenovanie spoločnosti na Slovensku, keď sa Pivovary Topvar zmenili na Plzeňský Prazdroj Slovensko?

Už pred dvoma rokmi sme začali diskutovať o zmene názvu spoločnosti, čo súviselo aj s pozíciou značky Topvar v našom portfóliu. Keď som prišiel na Slovensko v roku 2017, musel som mnohým kolegom v Česku vysvetľovať, že neopúšťam skupinu. Mnoho z nich sa má pýtalo, prečo idem do neznámeho pivovaru. Česi Topvar vôbec nepoznali. Druhým impulzom bolo vnímanie značky našimi odberateľmi. Veď 70 percent našej produkcie tvoria české značky spadajúce pod Prazdroj. Aj preto sme si nechali vypracovať projekt. Po roku sa nám podarilo všetko dotiahnuť do konca. Musím povedať, že spokojní boli všetci. Tak vedenie, zamestnanci aj samotní krčmári. Je to správne rozhodnutie aj do budúcna.

Nebolo rozhodovanie o novom mene ovplyvnené aj tým, že vo vašom portfóliu chýba celoslovenská pivná značka?

Stopercentne.

Nie je to chyba, že tu absentuje celoslovenská značka?

Na Slovensku majú české značky silný kredit. Dnes tvoria asi 70 percent z celej našej produkcie. Keď sa pozrieme na slovenské značky je tu Šariš, ktorý je pozične silný na východe. To bolo vždy dané. Značku sa snažíme dostať aj do iných regiónov, ale nie je to zatiaľ celoslovenská značka. To isté platí o Topvare. V tomto prípade je však situácia iná. Našou snahou aktuálne  je túto značku nahrádzať inými, pretože jej obľuba klesá. Kým Šariš je naša prioritná značka, pri Topvare je situácia opačná.

Ešte v roku 2003 mal Topvar na trhu 13-percentný podiel. Štatisticky tak každé siedme predané pivo bolo pod touto značkou. Teraz je aký podiel tejto značky?

Ja som na Slovensku dva roky.  Pracujem s aktuálnymi číslami a s tým, čo trh chce. V segmente „on trade“ (predaj v hoteloch, krčmách a reštauráciách, pozn. red.) je to okolo deväť percent. Pri celkovom trhu je to menšie číslo, ktoré sa pohybuje na úrovni troch percent.

Nie je to už na hrane prežitia značky?

To je dobrá otázka. Aj takáto diskusia prebieha najmä výhľadovo. Dnes je situácia taká, že tam kde sa Topvar predáva ho dodávame. Nerobíme však nič preto, aby sme túto značku rozširovali v nových prevádzkach. Kým celoslovensky je značka slabá, v určitých lokalitách má dobré čísla.

Opýtam sa priamo. Šanca, že tu bude Topvar aj o dva roky je aká?

Je to stopercentne isté, že tu bude. My robíme plány na tri roky. V tomto horizonte táto značka stále existuje. Poviem to inak. My sme jednotkou v segmente on trade. Tento segment je ovplyvnený troma faktormi: počasím, cestovným ruchom v danom roku aj celkovou finančnou situáciou na trhu. Ak sa tieto tri veci podaria, trh môže aj vďaka nášmu prístupu rásť. Nielen kvantitatívne, ale najmä kvalitatívne. Aby sa tieto ciele naplnili, potrebujeme aj značku Topvar. Tá je silná minimálne v regióne Topoľčian a na tom chceme ťažiť.

Vy ste dlhé roky pôsobili v Radegaste. Keď ste prišli na Slovensko a ochutnali ste Šariš, čo ste si povedali?

Že mi to pivo chutí, najmä dvanástka.

Prečo ste potom menili receptúru?

Mal som na mysli novú receptúru. A receptúry sa z času na čas menia. Musíte do istej miery reagovať na to, čo trh chce. Už keď som prichádzal na Slovensko, všetci má na Šariš upozorňovali, že pivovar má špeciálny prístup i nasadenie, že značka má špeciálne postavenie.

Plány s touto značkou sú aké?

Sú veľké. Šariš je pre nás strategická značka. Veľmi dobre sa nám ukázalo spojenie značky s folklórom a v tomto smere chceme pokračovať aj v budúcnosti. Keď si zoberiete portfólio slovenských pív, žiadne sa nedá spojiť tak výrazne s folklórom ako Šariš. Veľký úspech sme zaznamenali s plechovkami s folklórnym motívom. Ich predaj rástol nad očakávania.

Značke sa darí?

Darí. Už teraz sme nad číslami z minulého roka i nad plánom. Budeme radi, keď v tom budeme pokračovať. Šariš je pritom naša najlepšia značka.

Silnejšia ako Pilsner Urquell?

Pokiaľ sa bavíme o počte podnikov a hektolitrov, tak áno. Z pohľadu tržieb nie. V tých kraľuje Pilsner Urquell.

Neuvažujete nad tým, že by ste portfólio Šariša rozšírili?

Uvažujeme.

Neprezradíte viac.

Nie, nemôžeme.

V tomto pohľade ste boli doteraz konzervatívni a zaostávali za Heinekenom, ktorý mal noviniek ďaleko viac.

Určite. Ak sa pozrieme päť rokov dozadu, neboli sme tak inovatívni ako konkurencia. To sa však zmenilo. Pre krčmy a reštaurácie máme program Voľba sládkov. Máme viacero noviniek aj pri nealkoholickom segmente. Musíme priznať, že do určitej miery sme stále konzervatívni, reflektujeme však aj na mladšiu generáciu. Niektoré kroky a novinky sa nám podarili, druhé menej. Skúšame. Našou extrémnou výhodou je to, že naše projekty skúšame spolu s Českou republikou. Nie sme jeden podnik no už ale ani nie sme až tak izolovaní ako v minulosti. Viete, keď sa nám niečo podarí, tak nás to motivuje do budúcnosti.

Naznačili ste Voľbu sládkov. Prečo je tam tak málo slovenských pív.

Šariš tam bol a bol úspešný, dokonca aj v Česku. S Topvarom sa v tomto smere neuvažuje, jedinou možnosťou je Šariš, keďže Smädní mních je iná kategória piva. Platí, že keď sa bude Šarišu dariť, bude ho viac.

Neuvažujete nad tým, že by ste do stálej ponuky zaradili aj vrchne kvasené pivá, ktoré sa osvedčili vo Voľbe sládkov?

My zvažujeme rôzne alternatívy. Od trvalej výroby až po krátkodobú výrobu. Je to však veľmi citlivá záležitosť. Aj od krčmárov vieme, že je pre nich výhodnejšie mať takéto pivo len dočasne. Zákazník sa naňho teší, ochutná ho dvakrát–trikrát a potom sa vráti k tomu, čo má rád dlhodobo. Krátkodobo teda nie, výhľadovo je to reálne. Ja sa pohybujem v pivovarníctve už dlho a keby videli moji starší kolegovia pred 20 rokmi, čo trh vyžaduje, asi by sa chytali za hlavu. Trh sa mení. Aj ja som sa čudoval, keď sa začali vyrábať ochutené nealkoholické pivá a dnes sú hit.

Čiže uvidíte, ako sa bude vyvíjať trh.

Pokiaľ uvidíme príležitosť, tak si ju nenecháme pretiecť cez prsty. Napríklad menšie pivovary sú prispôsobené pivným špeciálom. Pokiaľ to budú robiť, tak je to veľmi dobrá vec. Lebo táto kategória nevymiera, táto kategória rastie.

Ako sa pozeráte na segment remeselného piva na Slovensku a v Česku?

Určite pozitívne. Medzi pivovarníkmi sú takí, ktorí to robia dobre, keď robia pivu dobrú reputáciu a potom aj takí, ktorí to zobrali ako podnikateľský zámer. Ja mám sám mnoho kolegov, ktorí dnes majú malé pivovary a robia to dobre.

Ak sa na to pozrieme výhľadovo, neuvažujete nad tým, že by ste kúpili nejaký pivovar?

Aj také úvahy sú. Je to trend, ktorý pozorujeme aj v zahraničí. Tu musím povedať jednu dôležitú vec. My už jeden minipivovar máme. Všetky Voľby sládkov varíme v našom malom pivovare, kde jednotlivé vzorky testujeme. V celosvetovom merítku je aj Pilsner Urquell vnímaný ako remeselná značka.

Nakoľko ste naplnili kapacitu pivovaru Šariš v minulom roku?

Bolo to asi na 95 percent. Okrem malého množstva piva určeného pre maďarský trh smeruje takmer celá produkcia na domáci trh.

Ako vnímate boj na trhu z pohľadu získavania prevádzok? V tomto smere silnejú české značky iných pivovarov ako napríklad Svijany či Staropramen.

V rámci získavania prevádzok sme na tom dobre. Ročne ich získame viac, ako ich stratíme. Snažíme sa pritom špecializovať na tie, ktoré majú veľkú spotrebu. V on trade segmente sme lídrom trhu, keď máme podiel na úrovni asi 43 percent. Napríklad druhý Heineken je ľahko pod hranicou 30 percent. My pritom náskok zvyšujeme. Našou výhodou je to, že ponúkame široké portfólio služieb.

Veľa sa hovorí o kupovaní podnikov i prebíjaní ponúk. V tomto smere to u vás funguje ako?

My máme mechanizmy nastavené tak, aby sme odhadli správnu podporu. Máme model, kde zákazník zadá atraktívnosť miesta, počet miest v podniku, spotrebu piva, dlhodobosť podniku či to,  koľko značiek ponúka. Systém mu tak presne určí, v akom rozpätí sa môže pohybovať naša finančná pomoc. Dostane tak rozpätie pomoci, ktoré je následne schvaľované cez viac úrovní.

Čo robíte inak, že váš podiel v segmente krčiem a reštaurácii rastie?

Pristúpili sme k viacerým zmenám. Zmenili sme počet distribučných stredísk, urobili sme zmenu preferencií jednotlivých prevádzok. Strategickým podnikom sa budeme venovať ešte viac a naopak, tým menej výkonným menej. U tých najväčších sme ešte zvýšili servis. Napríklad príslušný obchodný zástupca už neberie objednávky, robí to profesionálny „telesales“. Aj vďaka tomu majú obchodníci viac času venovať sa viac zákazníkom ako poradcovia.

Nie je to o tom, že ste zvyšovali príspevky krčmárom?

Nie, skôr naopak. Nie je to len o peniazoch a o pive, je to o servise okolo.

Budvar pustil skúšobne na jednu pípu remeselný pivovar. Neuvažujete nad podobným krokom?

V krátkodobom horizonte nie. Ale je to vždy o danom krčmárovi, ktorý má možnosť striedať na tzv. „soutoči“ rôzne pivá a väčšina ich aj má. Skôr nás kontaktujú minipivovary s tým, že chcú naše nealkoholické pivo. V dlhodobom horizonte však túto možnosť nevylučujeme.

Keď podpisujete nové zmluvy s podnikmi, je tam aj klauzula o tom, že nemôže čapovať iné pivo?

Je to o rozhodnutí prevádzkovateľa. Pokiaľ je tam miera spolupráca vysoká a odoberá len naše pivo, tak je naša pomoc väčšia. Áno, môže tam mať aj päť pivovarov, ale pivo tam čaká na vyčapovanie aj niekoľko dní. To nie je dobré ani pre nás, ani pre neho. Krčmár si jednoducho musí povedať, čo chce.

Snímky: Plzeňský Prazdroj Slovensko

Článok bol aktualizovaný