Šéfka výrobcov piva: Pivná kultúra u nás po rokoch ožíva

Slovenská pivná kultúra po rokoch opäť ožíva, trh je z pohľadu rozmanitosti kategórie pestrejší a verím, že sa postupne opäť podarí vrátiť ľudí späť do pubov, hostincov či reštaurácií, konštatuje v rozhovore pre portál oPive.sk prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlia Hurná.

Hurna 2

Spomínate si vôbec na to, kedy ste prvýkrát ochutnali pivo?

Bolo to v čase, kedy sme nemali taký výber pív, ako máme dnes. Každý z nás máme vlastné chuťové preferencie, ktoré sa časom môžu aj meniť, a spomínam si, že mi v tom období nevyhovovala práve povestná horkosť piva, ktorú naopak v súčasnej dobe vyhľadávam.

Aký máte vzťah k pivu dnes?

Pivo je pre mňa prvou voľbou nápoja, pokiaľ nešoférujem, no ak som autom, volím nealko pivo. Samozrejme, všetko s mierou a vyberám si najmä ľahké pivá. Začínala som pri sladších tmavých či ochutených pivách, no neskôr som si veľmi obľúbila práve tú povestnú horkú chuť.

Na čele Slovenského združenia výrobcov piva a sladu ste už takmer štyri roky. Čo sa za ten čas pohlo k lepšiemu?

V čase, keď som nastúpila, boli európska a svetová ekonomika po najťažšom období krízy a to sa odrazilo aj na spotrebiteľskom správaní konzumentov piva.  Slovensku sa nevyhol ani trend poklesu spotreby tradičného piva, okrem toho nám hrozilo aj ďalšie zvyšovanie spotrebných daní na pivo.  V tomto náročnom období sa na trhu objavili miešané nápoje z piva, tzv. radlery, ktorým sa podarilo vniesť do pivného sveta spestrenie a čiastočné oživenie.   Ukázalo sa, že slovenský spotrebiteľ je otvorený novým trendom aj inováciám, čo otvára nové príležitosti pre rozvoj pivnej kategórie aj do budúcnosti.

Čo vám robí najväčšiu radosť?

Teší ma, že aj naše združenie prispieva k tomu, že slovenská pivná kultúra po rokoch opäť ožíva, trh je z pohľadu rozmanitosti kategórie pestrejší a verím, že sa postupne opäť podarí vrátiť ľudí späť do pubov, hostincov či reštaurácií.

Naopak, v čom je situácia horšia? 

Pivovarníctvo sa ešte stále spamätáva z poklesu, ktorý jej priniesla situácia pred dvanástimi rokmi. Celkovému postupnému zotavovaniu pomohli nemalé investície do pivovarov, ich technológií, ktoré dokázali uchovať slovenské pivovarníctvo. Pivný trh je však ešte stále  v štádiu rekonvalescencie a vyžaduje si pokračujúcu pozornosť. Tu nezohráva práve najpriaznivejšiu úlohu skutočnosť, že sa  zväčšuje podiel piva, ktoré si spotrebitelia kupujú domov, čo má v prvom rade nepriaznivý dopad na sektor pohostinských služieb. To je však téma, ktorá si vyžaduje oveľa bližšiu pozornosť a zapojenie nielen pivovarníckych spoločností, ale aj majiteľov týchto zariadení, spoločne by sme mohli dokázať veľa.

Pozorujete zmenu správania zákazníkov?

Hoci ležiaky patria stále medzi najobľúbenejšie pivá Slovákov, kategória piva sa obohatila o inovácie a už nie je homogénna, ako tomu bolo v minulosti. Tento prirodzený vývoj súvisí s vývojom spotrebiteľských preferencií. Na ilustráciu uvediem, že posledný ročník súťaže Slovenská pivná korunka, ktorú každoročne vyhlasuje naše združenie, mal dvojnásobne vyšší počet kategórií ako prvý ročník, ten sa konal pred deviatimi rokmi. Trh s pivom spestrili už spomínané miešané nápoje z piva, zvyšuje sa spotreba nealkoholických pív, rastúci trend majú ochutené nealkoholické pivá, čo súvisí aj s celkovým životným štýlom dnešnej doby.

Naozaj sa nedá nejako lobovať, aby na Slovensku vzniklo viac kategórií pre výrobcov piva?

V súčasnej dobe máme dva veľké a dva malé samostatné pivovary a približne 36 malých reštauračných a remeselných pivovarov. Pre prvú skupinu veľkých pivovarov s výrobou nad 200 tisíc hl ročne platí vyššia sadzba spotrebnej dane a pre ostatné s výrobou pod 200 tisíc hl platí nižšia sadzba. Myslím, že tento systém je vzhľadom na súčasnú štruktúru výrobcov piva dostatočný, keďže zvýhodňuje produkciu menších výrobcov a nezaznamenala som na strane pivovarov akútnu potrebu vytvárania ďalších kategórií.  

V Česku sa pravidelne zverejňujú rebríčky výrobcov piva podľa produkcie. Tie boli voľakedy bežne publikované aj zväzom. Prečo už niekoľko rokov absentujú?

Na Slovensku máme výrazne odlišnú štruktúru pivného trhu než v Českej republike. Je tam široká škála veľkých, stredných aj malých pivovarov, nie nadarmo je Česko kolískou pivnej kultúry a kraľuje prvej priečke vo výške spotreby piva na jedného obyvateľa.  Údaje o výrobe piva za celý slovenský trh pravidelne zverejňuje Štatistický úrad SR. Členovia nášho združenia sa dohodli, že tieto citlivé informácie za jednotlivé pivovary nebudú zverejňovať s ohľadom na zákonnú reguláciu v oblasti hospodárskej súťaže.

Ako sa pozeráte na neustále pribúdajúce minipivovary? Aké s nimi máte skúsenosti?

Naše združenie vníma trend vzniku a rozvoja minipivovarov ako vítané obohatenie pivného trhu a dôležitého faktoru na rozvoj pivnej kultúry na Slovensku.  Pozitívne vnímanie piva a pestrosti jeho chutí prospieva trhu ako takému, z čoho profitujú konzumenti a následne aj všetci výrobcovia. Niektoré členské pivovary nášho združenia dokonca pomáhajú reštauračným pivovarom s vecami technického i technologického charakteru, ale napríklad aj surovinami, a s malými pivovarmi spolupracujeme pri príprave pivných podujatí ako napr. Staromestský Beerfest alebo minuloročný nový projekt Salón piva. Úzka spolupráca a vzájomná komunikácia je pre budúcnosť a rozvoj pivnej kultúry a pokračovanie v tradíciách slovenského pivovarníctva kľúčová.

Prezraďte, keď si dáte pivo, ktoré máte najradšej?

Ako som už povedala, vyhovuje mi horkosť piva, ale rada mám aj miešané nápoje z piva, ktoré osviežia najmä v lete. Veľmi ma teší, že sa na pivnom trhu objavujú novinky a vždy rada ochutnám nové štýly a chute piva. Ako žena ocením to, čo ocenili aj ženy oslovené v našom prieskume, a tým je kvalita servírovania piva vrátane podávania v štýlovom pohári na stopke. 

Čo bude pre sektor najväčšou výzvou v tomto roku?

Budúci vývoj trhu s pivom na Slovensku bude ovplyvňovať viac faktorov. V posledných rokoch  sa zväčšil podiel piva, ktoré spotrebitelia konzumujú doma, čo má negatívny dopad na oblasť podnikania v pohostinských službách.  Naše združenie chce naďalej napomáhať k vytváraniu priaznivého podnikateľského prostredia pre tento významný sektor slovenskej ekonomiky a stabilizovať negatívne trendy. Z hľadiska kategórie piva očakávame, že ležiaky budú naďalej patriť medzi najobľúbenejšie, zároveň však určite bude pokračovať trend inovácií a rozširovania ponuky pív na trhu, čo považujem za veľmi pozitívne.

***

Mgr. Júlia Hurná, PhD. je na čele Slovenského združenia výrobcov piva a sladu od roku 2011. Predtým pôsobila ako odborníčka pre zahraničnú a európsku politiku na Úrade vlády SR. Pracovala aj v Americkej obchodnej komore v SR, kde zodpovedala za vládne a mediálne vzťahy, konkrétne pracovala v oblastiach zlepšovania podmienok podnikateľského prostredia ako zákonník práce, daňová legislatíva, štátna pomoc, príprava legislatívy pre verejné obstarávanie a podobne. Päť rokov pracovala v Európskom parlamente v Bruseli, kde nadobudla znalosti v problematike bezpečnosti potravín, verejného zdravia, environmentálnych otázok a pod. Bola aj výkonnou riaditeľkou Inštitútu pre verejné otázky, niekoľko rokov pracovala ako tajomníčka Výboru pre európsku integráciu v Národnej rade SR a pôsobila aj na Britskom veľvyslanectve v Bratislave v oblasti riadenia rozvojových projektov.

Článok bol aktualizovaný