Slováci ohlasovali pivný unikát. Krátko na to skrachovali

V histórii slovenského pivovarníctva môžete nájsť zaujímavé správy či zvraty. Protagonistom jedného z nich bol aj vtedajší banskobystrický pivovar Urpín. Ten dnes poznáme pod menom Banskobystrický pivovar, resp. Urpiner. Jeho predchádzajúci majiteľ sa pritom do dejín slovenského pivovarníctva nezapísal dvakrát pozitívne.

Nešťastná privatizácia

V deväťdesiatych rokoch si slovenské pivovary zobrali na mušku privatizéri. Pivovar v Banskej Bystrici si vyhliadol Pavel Čupka, ktorý mal blízko k HZDS. Za pivovar bol ochotný zaplatiť 330 miliónov slovenských korún. Až tak neriskoval, keďže mu tieto peniaze požičala banka.

Problém bol ten, že štát mu pivovar predal, on však dohodnuté splátky nesplácal. A nesplácal ich nielen štátu, ale ani bankám. Pivovar sa tak dostal do finančných problémov.

Tie sa v Banskej Bystrici snažili riešiť nezvyčajne. My sa pozrieme na jeden pokus, ktorý nemal v slovenskej histórii obdobu. V roku 1999 vydali vtedajšie Hospodárske noviny správu, ktorá informovala o tom, že v Banskej Bystrici skúšajú novú technológiu piva.

Poďme to zrýchliť

Pivovar Urpín mal ako prvý na Slovensku využiť technológiu, ktorá mu zníži náklady na výrobu piva o 30 percent. „Novinka v našom pivovarníctve – kvasenie piva na báze imobilizujúcich kvasníc – skráti výrobu tohto nápoja z terajších 50 dní na 18 hodín,“ písalo sa v krátkom článku.

Pomôcť pivovaru s uvedením technológie mal menší pivovar. „Prvé pivo vyrobené novou technológiu na skúšku v menšom množstve uvaria Banskobystričania do konca marca v malom pivovare v Jure pri Bratislave,“ písalo sa v článku z januára 1999.

O čo išlo? O metóde výroby piva pomocou imobilizovaných kvasníc vzniklo viacero štúdií najmä v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tie popisovali, že hlavnou výhodou takéhoto prístupu je skrátenie kvasného procesu, obmedzenie manipulácie s prebytočnými kvasnicami aj zníženie výrobných strát.

„Výhody vyplývajú z toho, že v porovnaní s voľnými kvasnicami je imobilizáciou potlačené rozmnožovanie kvasníc, čo umožňuje niekoľkonásobne zvýšiť koncentráciu imobilizovaných kvasníc a rýchlosť kvasenia,“ píšu vedci v článku uverejnenom v časopise Kvasný průmysl v roku 1993.

Prišiel krach

Na článku v novinách nesedela jedná podstatná vec. Skrátenie výroby z 50 dní na 18 hodín bolo viac ako odvážne. V tomto smere buď chybu spravil redaktor, resp. médium, alebo Banskobystričania vymysleli recept, ktorý mal zmeniť pomery v pivovarníckom priemysle na celom svete.

Výskumy totiž hovorili o tom, že takýmto spôsobom sa dá vyrobiť 10-stupňové pivo za sedem dní. Degustátori pritom jeho kvalitu porovnávali s pivom, ktoré sa pripravovalo trikrát dlhšie a rozdiely nenašli.

Ako tento experiment dopadol, nie je jasné. Isté je to, že takáto výroba nebola pretavená do praxe. Pivovar riešil v nadchádzajúcich mesiacoch existenčné problémy. Hovorilo sa o tom, že na tom bol tak zle, že namiesto jačmenného sladu používal kukuricu.

Nebolo prekvapením, že v roku 2002 pivovar skončil v konkurze. Dlhy pivovaru vtedy dosiahli 1,4 miliardy korún. Pivovar následne zmenil majiteľov a tí namiesto značky Urpín začali používať Urpiner, aby sa dištancovali od pokazeného piva, ktorý tento pivovar krátko pred konkurzom produkoval.