by 
Postavenie piva sa na Slovensku v posledných rokoch zmenilo. Minimálne v ohľade konzumentov skúšať nové veci. Veľkú úlohu v tom zohrali aj malé remeselné pivovary, ktoré vrátili pivnú pestrosť do ponuky krčiem. Novodobé trendy sa však snažia využiť aj firmy, ktoré s varením piva až také skúsenosti nemajú. A majú to pomerne jednoduché. Tzv. etiketové pivovary sú toho príkladom.
Etiketové pivovary
Ešte osem či deväť rokov dozadu to bola pomerne veľká vzácnosť. Nájsť na trhu pivo, ktoré nepochádzalo z veľkých priemyselných českých či slovenských pivovarov, bolo umenie. Keď sa začali objavovať malé pivovary, mnoho konzumentov po nich siahlo len preto, že chcelo vyskúšať nové.
Začal vznikať nový segment na trhu. A ako to už býva zvykom, chceli sa na ňom priživiť aj firmy, ktoré s ním nemali nič spoločné. Vznikajú tak akési etiketové pivovary, ktorých existencia začína a končí na etikete danej fľaše.
Firma si jednoducho zaplatí výrobu piva v niektorom z pivovarov a na výsledné fľaše (resp. sudy) nalepí etiketu podľa svojej ľubovôle. S výrobným procesom však nemá nič spoločné. Pivovary pritom nevaria špeciálnu várku pre danú spoločnosť, zväčša ide o to isté pivo, ktoré predáva aj daný pivovar
V našich končinách sa zväčša stretávame s tým, že takého pivá z etiketovacích pivovarov pochádzajú z Česka. Príkladom je pivná ponuka bratislavského podniku Sladovňa. V ponuke má sedem pív s označením Sladovňa. Od klasického ležiaku, cez štýl Bock, APA až po IPA.
Pre každého osobitne? Určite nie
Pri našej návšteve nám čašník prezradil, že pivo im varí pivovar Maximilián z Česka. Myslíte si, že pivovar z Kroměříža varil pre slovenský podnik špeciálne várky? Určite nie. Nakoniec sme v ponuke Sladovne aj Maximiliánu našli tie isté pivá.
Ale je to len jeden z mnohých prípadov. Na trhu nájdete pivá Martinský Richtár, Záhorák, Zipser Beer či Wajda. V lepšom prípade na etikete priznávajú autora piva, v tom horšom neuvádzajú nič.
A potom tu máme ďalšiu skupinu, ktorá by si zaslúžila zaradiť do kategórie etiketovací pivovar, ale… Ale nie je to také jednoduché. Prečo? Ťažko sa to dokazuje. Mnohí producenti sa totiž oháňajú slovným spojením „kočovný pivovar“.
Len pripomenieme, že pod kočovným pivovarom rozumieme pivovarníkov, ktorí si prenajali varňu v niektorom z existujúcich pivovarov a varia na nej pivo vlastnej receptúry. Zväčša ide o originálne kúsky, ktorých originalitu nemôže nikto spochybniť.
Rozmohol sa nám taký „nešvár“
Ale všade existuje ale. V posledných rokoch sa nám na trhu rozmohol taký „nešvár“. Mnoho (aj kamenných) pivovarov zaradilo do ponuky nealkoholický radler tmavý citrón pod vlastnou značkou. Že s takýmto pivom na trh ako prvý prišiel pivovar Steiger a zrazu ho mali aj iné pivovary? To asi nikoho nezaujíma. Vraj sa to predáva dobre.
Obdobných príkladov, keď niečo nesedí, sú u nás desiatky. Portál oPive.sk pozná pritom viacero historiek o tom, ako sa pivo z českých pivovarov vydávalo za slovenské. Keď nevidíte sud a na stole vám pristane len orosený pohár, ťažko sa to dokazuje. Princíp veď konzument aj tak nepozná, odkiaľ pivo pochádza, predáva sa predsa meno, sa u nás (ale aj v zahraničí) vyskytoval, vyskytuje a stále vyskytovať bude.
Pri objavovaní nových a pre vás doteraz nepoznaných pív či značiek sa pýtajte, zisťujte. Kto nemá čo skrývať, prezradí čo môže. Zlé je najmä to, keď sa za remeselné pivo označuje to, ktoré bolo navarené vo veľkom, priemyselnom pivovare.
Na remeselnom pive je najkrajší jeho príbeh a ta „človečina“, ktorá sa za ním schováva. Bohužiaľ, aj v pivovarníctve, rovnako ako aj v iných odvetviach, sa objavujú umelé príbehy v či vymyslené súvislosti.
Prečítajte si aj
