by 
O tom, že Slovensko žije svoju pivnú revolúciu vieme už pomerne dávno. Pribúdajú nové pivovary aj podniky, ktoré čapujú remeselné pivo. Pri pohľade na medzinárodné štatistiky však ide o akúsi búrku v pohári vody. Najmä keď si uvedomíme, že slovenský pivný trh je zdeformovaný a trpí na „čistku,“ ktorú zažila krajina na prelome tisícročí. Jej následky ukazujú aj aktuálne čísla európskeho pivovarníckeho združenia The Brewers of Europe.
O čo ide? Združenie pravidelne vydáva sumárne štatistiky za európske krajiny. Porovnáva v nich produkciu, spotrebu piva na hlavu, ale aj dovoz tohto nápoja do danej krajiny. A práve v poslednej štatistike Slovensko neprirodzene vyčnieva. V roku 2015 (čo sú zatiaľ posledné čísla) sa na Slovensko doviezlo 1,6 milióna hektolitrov piva, čo zaradilo našu krajinu na siedme miesto v celej Európe. Len pre porovnanie, na prvých miestach sa umiestnila Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Španielsko.
Všetko krajiny, ktoré majú násobne viac obyvateľov ako my. Skutočný obraz však dostaneme, keď dovoz piva prepočítame na hlavu obyvateľa v krajine. V takomto prípade je Slovensko ešte vyššie. Dokonca na treťom mieste za Luxemburskom (má len pol milióna obyvateľov) a Lotyšskom. Pred dvoma rokmi doviezli importéri piva na jedného obyvateľa 30 litrov piva, teda 60 pollitrových pohárov zlatistého moku. Na porovnanie, v Česku to boli len tri litre.
Dramatické nárasty
Dovoz piva sa od roku 2013 zvýšil takmer o tretinu. Kto na Slovensku mohutne expandoval? Aj keď u nás pribudlo importérov malých remeselných pivovarov, tí do konečnej štatistiky prispeli len symbolicky. Dovozy pív ako BrewDog, Clock či viacerých poľských značiek sú zanedbateľné. „Víťazov“ musíme hľadať na inom konci rebríčka.
Zaujímavo vyznieva pohľad do vývoja tržieb spoločností Staropramen-Slovakia, Budweiser Budvar SK či Svijany Slovakia. Všetky tri dcérske firmy českých pivovarov zaznamenali v roku 2015 rekordné tržby, ktoré sa počítajú v miliónoch eur. Skokanom roka sú hlavne Svijany. Pivovaru, ktorý doma uvarí ročne okolo 600-tisíc hektolitrov piva, vzrástli tržby z niečo vyše 141-tisíc eur na 1,63 milióna eur. Na zisk to síce nestačilo, Svijany však môžu hovoriť o etablovaní na slovenskom trhu.
Ešte zaujímavejší je pohľad do hospodárenia dcérskej firmy pražského Staropramenu. Slovenská spoločnosť utŕžila takmer 20 miliónov eur. Ak by sme rebríček našich pivovarov robili podľa tržieb, Staropramen by bol tretím najväčším pivovarom na Slovensku. Len pre ilustráciu, naš tretí najväčší pivovar Steiger mal v sledovanom období tržby na úrovni 13 miliónov eur, Banskobystrický pivovar len necelých sedem miliónov eur.
Úspešnú expanziu Staropramenu môžete pozorovať najmä na východe republiky, kde pivovar získal viaceré krčmy. „Dlhé roky som čapoval Šariš, prišiel však zástupca Staropramenu a ponúkol mi také podmienky, ktoré som nemohol odmietnuť,“ hovorí pre portál oPive.sk jeden z hostinských, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. Obdobných prípadov je veľa. Český gigant si podporu krčiem a pubov môže dovoliť a konkurovať tak dvom najväčším slovenským pivovarom – Heinekenu a Pivovarom Topvar.
Práve tie nesú za súčasný stav svoj diel zodpovednosti. V mestách ako Martin, Nitra, Topoľčany či Rimavská Sobota zatvorili mieste pivovary a výrobu skoncentrovali do dvoch centier. Napríklad topoľčiansky Topvar mal v roku 2002 13-percentný podiel na našom trhu, dnes je značka na pokraji zániku. Nahradili ju aj české značky, ktoré na Slovensko dovážajú Pivovary Topvar. Asi najsilnejšiu pozíciu má Plzenský Prazdroj. Nakoniec, rastom českých značiek u nás sa chválili vlani aj samotné Pivovary Topvar. „Medzi ležiakmi vyniká a napreduje v oboch predajných kanáloch prémiový ležiak Pilsner Urquell,“ pochvaľoval si pivovar z východu republiky.
Málo konkurenčné prostredie
Českým značkám sa na Slovensku darí z dvoch príčin. Prvým je ten, že české pivovary berú Slovensko ako ideálny cieľ na expanziu. Ak už majú vyvážať pivo, tak je to k nám, keďže trh je blízko a neexistuje na ňom veľká konkurencia. Druhým dôvodom je aj akceptácia českých značiek. Slovenský tradičný konzument považuje české pivo neraz za kvalitnejšie a prémiovejšie.
K nárastu dovozu zahraničných pív prispievajú aj samotné reťazce. Lidl, ktorý si pivo necháva vyrábať pod privátnou značkou Argus, zvolil výrobu v Česku a Poľsku. Obdobne je na to aj Tesco. Britský reťazec síce využíva aj služby slovenského pivovaru Karpat, väčšinu privátnych značiek mu však vyrábajú Česi a Poliaci. Kaufland či Billa (značka Zähringer) zase využívajú aj služby nemeckých producentov.
Dovoz piva z iných krajín je v drvivej väčšine európskych štátov len doplnkovou kategóriou. Slúži k tomu, aby obohatil výber a spestril ponuku. Na Slovensku sú však tieto čísla v nepomere a ukazujú, že niečo u nás nie je v poriadku. A nie je to záležitosť len posledného roku ale výsledkom diania uplynulých desaťročí.
Ilustračná snímka: Flickr/Helge Thomas/CC
