Skúste sa niekedy prejsť slovenskými supermarketmi a cielene sa pozrite, koľko slovenských pív ponúka váš obľúbený obchod. Je veľmi pravdepodobné, že ich bude menej ako napríklad českých. Obdobný test potom urobte napríklad v pivotékach alebo v podnikoch, ktoré čapujú viac druhov piva. Je takmer isté, že domáce pivo bude v absolútnej menšine.
Lídri v dovoze
Že situácia v tomto meradle nie je štandardná, dokazujú aj posledné čísla z trhu. Štatistický úrad SR zverejnil, že pivovary nad 20 zamestnancov vlani vyrobili a predali 2,03 milióna hektolitrov alkoholického piva. Oproti predchádzajúcemu roku ide o potešiteľný, takmer štvrtinový nárast produkcie.
Už menej potešiteľný je pohľad na dovozové čísla. Vlani sa na Slovensko priviezlo 1,76 milióna hektolitrov alkoholického piva. Oproti minulému roku ide o nárast cez dva percentá. Keď sa pritom obzrieme na roky 2018 a 2019 zistíme, že v uvedených rokoch sme na slovenský trh doviezli viac alkoholického piva, ako sme ho doma vyprodukovali.
Napríklad v roku 2018 slovenské pivovary vyrobili 1,7 miliónov hektolitrov piva, doviezli sme však 2,01 miliónov hektolitrov piva. Podobná situácia nastala aj v roku 2019. Štatistiky hovoria pritom jasne. Najviac piva k nám posielajú bratia Česi. Vlani to bolo 1,45 milióna hektolitrov zlatistého moku.
Produkcia a dovoz alkoholického v piva (v mil. hektolitrov) |
||
Rok | Produkcia | Dovoz |
2020 | 2,03 | 1,76 |
2019 | 1,62 | 1,71 |
2018 | 1,73 | 2,01 |
2017 | 1,96 | 1,6 |
Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat |
Ďalšie krajiny v rebríčku sú Poľsko, z ktorého nám prišlo takmer 114-tisíc hektolitrov piva a Maďarsko s takmer 102-tisíc hektolitrami piva. Len pre zaujímavosť, na štvrtom mieste sa umiestnilo Slovinsko a na piatom Nemecko.
České značky ako doma
Ak by sme čísla dovozu prepočítali na počet obyvateľov, zistili by sme, že sme lídrami v tejto štatistike v Európe. Kde sa však stala chyba, že takmer každé druhé vypité pivo nás pochádza zo zahraničia? Pritom pivo nie je víno, ktoré môže byť obmedzované klimatickými podmienkami.
V ideálnom stave by dovozové pivo malo byť spestrením ponuky, niečím doplnkovým. U nás to však nie je. Pri rozoberaní tohto stavu treba povedať, že uvedené štatistiky sú výsledkom veľkých pivovarov, keďže malé pivovary do štatistiky prakticky nezasahovali.
Stačí sa pritom pozrieť na stránky štyroch najväčších pivovarov u nás. Tri zo štyroch majú v ponuke české pivo. Steiger ponúka značky Holba, Zubr a Litovel, Heineken Starobrno, Krušovice a Březňák a lídrom v tejto kategórii je Plzeňský Prazdroj. Ten na slovenskom trhu zastupuje české pivné značky: Pilsner Urquell, Gambrinus, Velkopopivický Kozel, Radegast a Excelent.
Treba povedať, že tak Heineken a najmä Prazdroj niektoré české značky varia aj na Slovensku, štatisticky ich však evidujeme ako domáce pivá. Dovozové čísla sú pritom obrovské. Pre lepšiu predstavu, ak by sme teoreticky zakázali dovoz českého piva, na zaplnenie jeho výpadku by sme potrebovali otvoriť zhruba 15 pivovarov s ročnou produkciou na úrovni Banskobystrického pivovaru (Urpiner).
Domáce nám nechutí?
Kde sa stala chyba? V prvom rade má české pivo u nás dlhoročnú tradíciu a častokrát aj lepšie meno ako domáce. Aj preto sa napríklad Prazdroj vo Veľkom Šariši ani nepokúšal rozvíjať domáce značky (okrem Šarišu) a radšej stavil na produkciu tých českých. Vyšlo ho to lacnejšie a predovšetkým efektívnejšie.
Pivný konzument by pri vysvetľovaní svojich preferencií mohol argumentovať aj tým, že vyberá nielen podľa toho, čo mu chutí, ale aj na základe pomeru cena/kvalita. V tomto smere je pritom situácia rovnaká aj na poli remeselného piva. Menšie české pivovary majú nad našimi možno ešte väčšiu prevahu ako pri pivách určených pre supermarkety.
Slovensko teda zaplavuje zahraničné pivo. Je to fakt, s ktorým sa musíme naučiť žiť. Je to pozostatok minulosti, ale do veľkej miery aj vysvedčenie slovenským pivovarníkom. Netreba si nahovárať, že pivár pri kupovaní piva rozmýšľa ako lokalpatriot.
Za zaplatené chce adekvátnu kvalitu. A je úplne jednu, či si kúpi pivo za 49 centov, alebo remeselné pivo za 5,90 eura. Od svojho piva chce, aby mu chutilo a v podstate je mu jedno, kde bolo vyrobené. Je to kruté., ale je to tak..