by 
Tretí deň, v sobotu, sme boli pozvaní na oslavu narodenín do Zaboku. Názov mesta, mimochodom celkom významného v danom kraji znamená „Za ohybom rieky“. Plán bol navštíviť nejaký podnik, najesť sa, pre maškrtných aj zmrzlina a potom sa dlhodobo usadiť na narodeninovej party pivovaru Nova Runda.
Smer Zabok
Plán to bol ambiciózny, avšak veď miestni vedia, čo robia. Ja som si ešte ráno vymyslel, že musím kúpiť nejaké veľmi dôležité veci do nášho útočišťa. Ráno to vyzeralo dramaticky, ale nakoniec všetky bodu záujmu boli hneď vedľa seba. Drogéria, pekarnica aj kavarna so slušným zeleným čajom.
Vtipné bolo, keď som si po ceste domov uvedomil, čo mi bolo celý čas divné. A to, že som sa s obsluhou dorozumieval po slovensky a oni odpovedali po chorvátsky. Dialóg to bol jednoduchý, ale aj tak by som nečakal taký ľahký priebeh.
Tesne pred dohodnutým časom som bol na vlakovej stanici pripravený na odchod. Postupne sme sa zišli viacerí a šlo sa. Cesta kvôli výlukám trvala asi hodinu, výhľady boli pekné. A prišlo aj na ochutnávanie.
Perov zázračný ruksak čoskoro vydal prvé pivo od Marka a to Varionica/Barut/Zmajska Pivovara Chef’s Beer, miestny Flanders Red. S obsahom alkoholu 9,3%, ideálny začiatok do dňa. Pivo bolo fajn, stredne intenzívna vínová vôňa. Chuť bola tiež vínová, mierne kyslá, trochu karamelu z oxidácie, celkovo však príjemné pivo. Pokračovali sme s Zmajska Pivovara Concotion Nochnica, 11-percentným silákom. Podľa názvu skôr nočné pivo, chutilo však aj doobeda. Čokoláda, ľahký karamel, vanilka, praženosť a hrejivý alkohol.
Po vystúpení z vlaku sme nabrali smer Krčma Polanović w. Huncutarije. Nevýhodou putovania s náruživými hodnotiteľmi po neznámom teréne je tá, že využijú každú príležitosť na zakúpenie a následnú degustáciu akéhokoľvek obskúrneho piva. Tak sme sa zastavili v dvoch obchodoch po ceste. Bolo to najhoršie, čo Chorvátsko ponúka.
Tak som sa dostal k Ultrabräu, čo je makro ležáček, sladový, zoxidovaný. Boli aj iné pivá a radlery, čo vám budem rozprávať. Postupne sme sa dopracovali k pivnému pitstopu našej cesty Krčma Polanović w. Huncutarije.
Veľmi pekný útulný podnik s plnými chladničkami a s pár pivami na výčape. A hlavne s entuziastickým majiteľom. Hanba ma fackuje, že si nepamätám, čo bolo na výčape, avšak bol som dosť vyčerpaný tým teplom a koncentrovaný na zelený čaj a pivo.
Konajú sa tu aj koncerty a podľa fotiek na ich profile je záležitosť vonkajších priestorov, teda terasy. Pivionica Huncut Hoppy Lager bol dobrý štart, na začiatku viac sladový, postupne však prišla aj horkosť. Príjemné pivo.
Irish Dry Stout od rovnakého pivovaru už taký úspech nezaznamenal. Pri družnej debate čas postupne plynul a nastal odchod. Do reštaurácie Zaboky to bol ešte kus cesty a aj teplota vzduchu rapídne stúpala a tieň sa stal nedostatkovým tovarom. Ešte som si stihol odbehnúť na morbídnu turistiku na miestny cintorín a bol sme na mieste.
Reštaurácia je to pekná, obsluha bola milá. Pri otázke, čo by mi vedeli zmixovať, zaznelo, že všetko. Strukli so sirom, chorvátske národné jedlo bolo fakt veľmi dobé. Dalo by sa prirovnať k štrúdle, avšak štrúdľa to naozaj nebola. K tomu sme si dali dve pivá feJst a Črna z Domača Pivovara. Fejst bol taký priemerný British golden a Črna zľahka nadpriemerný Porter. Jedlo bolo podstatne lepšie. Čudné však bolo, že okrem nás tam tuším ani nikto nebol.
Nova Runda
Keďže sme boli na druhej strane mesta ako je pivovar Nova Runda, začali sme sa zháňať po taxíku. Po chvíľke hľadania a zisťovania informácií, sme zistili, že toto je jedno zo zriedkavých miest, kde žiaden taxík nechodí. Takže ostala len cesta späť okolo vlakovej stanice. Celou cestou som pi…, ehmm šomral, že či mi to bolo treba a tešil som sa na pivo.
Nakoniec si moje telo vypýtalo po toľkej námahe timeout, tak nakoniec toho piva veľa nebolo. Areál pivovaru je fajn, bol aj tieň, grilovalo sa. Výčapy boli vonku aj vo vnútri, pivo tieklo potokom.
Priestory pivovaru boli otvorené, tak sme si mohli spraviť individuálnu exkurziu. Ľudí bolo celkom dosť a stále prichádzali ďalší. Nakoniec som predsa len šiel do piva. Bola by to škoda ostať len na vode. Iontový nápoj je iontový nápoj. Ochutnal som Angry Moose Pils, poriadne nachmelené IPL. Doslova vo mne zasyčalo.
Beer Bash 2023, pivo navarené na túto príležitosť, bol mocne nachmelený Pale Ale s citrusmi, tropickým ovocím, citrusovou kôrou, ľahké ihličie. „Old school“ IPA navarená v spolupráci s Maskeron s názvom Riffquake, bola ukážková IPA z čias, keď bohovia boli zlí a malicherní a keď slovo IPA znamenalo horké pivo. Prichádzal čas na odchod, ešte som riešil individuálnu dopravu, avšak nikto nič negarantoval. Nakoniec som sa rozhodol, že sa vrátim vlakom.
BIR
Cesta naspäť bola v duchu celého dňa, keď nás vysadili na tretej stanici a my sme čakali v teple asi pol hodinu na iný vlak. Prvá cesta teda viedla domov, kde bolo treba zo seba zmyť celý deň. A potom sa uvidí. No a po nejakom čase sa uvidelo. Chuť na pivo bola späť, s pár ľuďmi sme sa dohodli, že BIR Craft Pivovara & Pivnica je presne tým miestom, kam chceme ísť.
Miestni sa k nám nepridali, pozerali akýsi futbal. Podnik je to pekný, varia tu pivo, menu tu majú postavené na grilovaných veciach, aspoň v čase našej návštevy mali. Trochu som mal diskusiu s grillmajsrom, prevádzkárom, či kto to bol, čo mi môžu zmixovať, voľba padla na tatarák.
Ešte sa mi smažil ponúkať teľací šalát, avšak zmixovať ho nevedel. Tatarák bol veľmi chutný, škoda len, že v homeopatickom množstve. Objednali sme si všetky ponúkané pivá a začali sme degustovať. Na stole nám zakrátko pristáli štyri pivá a jeden radler. Ten si miešajú na bare a bol ovocný, sladký, meh.
Začal som priemerným ležiakom Karantena, pokračoval pivom Red X, ktoré tiež veľmi neoslnilo, priveľa karamelu, veľmi málo chmeľu. Smash Pale Ale a IPA boli o niečo lepšie, avšak explózia chutí sa nekonala. Celkovo sa mi zdalo, že varenie piva je len taký vedľajší úväzok, hlavným artiklom je jedlo. A to bolo fajn. Obsluha bola fajn, ak by som sa motal neďaleko určite by som sa zastavil.
Ozval sa zvyšok skupiny, že kde sme a že oni za nami prídu. My sme však už boli na odchode, tak sme sa dohodli, že sa stretneme vo Valhalle. Toto miesto sa stalo takým hlavným stanom počas nášho pobytu. Pri odchode z podniku sme videli davy ľudí, idúcich z akéhosi futbalového zápasu, z ktorého sa vykľul šláger Dinamo Zahreb vs. Hajduk Split. Po podozrivo dlhom čakaní na električku a divnom nápise na informačnom panely sme sa dozvedeli, že električky kvôli zápasu nechodia. Fajn. Per na navigácii zistil, že bod nášho záujmu je len „fifteen minutes “ ďaleko tak sme šli peši. Skrátim to, nebolo to fifteen, ale fifty.
Neúspešne sme sa snažili naskočiť na nejakú dopravu. Bohužiaľ márne, všetci atakovali spoje, ale netušili kam idú. Tak ako deň začal pochodom, pochodom aj skončil. Vo Valhalle nás privítali ako starých známych a naliali nám pivo. Konečne.
Nova Runda Small Batch Series: 42 Juicy Pale Ale a Nova Runda Fruit Expo: Berliner Weisse With Lime do nás rýchlo padli, vtipné mi prišlo, že určite tieto pivá boli aj v pivovare na feste. Juicy pale ale bol presne džúsový, plný ovocného chmeľu a odsmädový. Lime Berliner weisse mne chutil, že veľmi, ostatným ani nie. Nakoniec nastal čas ísť domov, keďže nás čakal veľký deň.
Ste zvedavý, či som vstal po náročnom chodení? To sa dozviete v pokračovaní, ktoré bude čoskoro.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
