by 
A prišiel prvý deň akcie, druhý deň nášho pobytu v Záhrebe. Ráno bol lov za potravou a po raňajkách sme sa presunuli na miesto stretnutia. Tentokrát správne.
Br00m 44 a Valhalla
Miestni sprievodcovia, v tomto prípade Marko a Hrabren, nám odporučili navštíviť Br00m 44, kde vraj majú dobrú kávu. Kávu teda neviem, avšak čaj mali kvalitný a podávaný v šálke zvanej Gaiwan, čínskej čajovej šálky.
Toto je to, čo mám rád. Keď už, tak sa sústredím na kvalitné produkty. V tomto prípade napríklad na kávu a „plant based food“, tak by som rozhodne mal s rovnakou pozornosťou vyberať aj ostatný tovar v ponuke.
Po krátkom osviežení sme zamierili do Valhally. Nepotrebovali sme vôbec k tomu valkýry, stačila navigácia. Valhalla je veľmi príjemný, rušnejši pivný podnik v hornom meste. V čase našej návštevy bolo obsadených 12 píp z 13. Z toho na 10-ich boli chorvátske pivá, plus jeden cider, tiež domáci a jeden ovocný Lindemans.
Pív v chladničkách bolo neúrekom a od výmyslu sveta. Na úvod som si dal Buzdovan Red Apple Cider Semi Dry. Jednoduchý, jablčný, osviežujúci. Celkom fajn začiatok dňa. Varionica Pop!Lager bol ľahký odsmädový Helles.
Postupne sme sa zišli všetci a začal kolotoč objednávania a zdieľania pív, či už čapovaných, z chladničiek alebo prinesených. Posedenie sa zatiaľ nieslo v znamení ležiakov. Pulfer Lagerica bol ďalší jednoduchý, osviežujúci Helles, Weiherer Grünhopfen-Pils bol prijemný pitný nemecký ležiak.
Dogma/Maskeron ROLA-BOLA so svojimi 8% nebolo úplne ľahké letné pitie, avšak prekvapivo sa pilo veľmi dobre. Bolo džúsové, ovocné avšak so zreteľnou chmeľovou horkosťou. De Ranke Amer-Amer pivovar popisuje ako Americká IPA v belgickom štýle. Použité sú chmele Centennial a Cascade vypestované v Belgicku. Vôňa veľa nesľubovala, nakoľko bolo cítiť karamel, chuť to však dobehla. Dobre nachmelené, phenolické, belgické. Chutilo mi.
À L’Abordage Where Dreams Go to Die prinesený z Kanady úplne názvom zapadol do Valhally. Bola fajn Hazy Double IPA, kde nebolo vôbec cítiť, že je to silák s 8,3% alkoholu. Ovocné, džúsové, pekná horkosť v závere. A prišiel čas sa presunúť.
A’e Craft Bar
Po dlhej túre hore kopcom, presnejšie 190 metrov, sme zakotvili v A’e Craft Bar. Na pútači je napísané, že je to bar s viacerými vrstvami a že v tomto dome býval Demeter Dimitrija, chorvátsky básnik, dramatik a všeličo iné s gréckymi koreňmi.
Pri vstupe do pasáže sme v dome šli dole schodmi, stále dole až sme došli na terasu. Naskytol sa nám úžasný pohľad na mesto. Na čape mali tri pivá od miestneho pivovaru Hubolon. Pale Ale veľmi pripomínal obľúbený štýl Č/SK/H IPA a nebol vôbec dobrý, Vienna lager to už bol trochu iný príbeh, sladový, s ľahkou chmeľovou horkosťou, určite by som ubral na karameli, pivo by bolo viac v štýle a zvýšila by sa jeho pitelnosť.
Šlager je ďalší Helles tohoto dňa a opäť fajn, vyladený, sladový, chlebový, mierne nachmelený. Toto bola pomerne krátka zástavka. Aj som sa zastrájal, že by som sa sem chcel vrátiť, aj som to myslel vážne a aj sa to počas tohto pobytu nestalo. Nabudúce.
Pivnica i pivovara Mlinarica
Hore kopcom v dome, dole kopcom ulicou sme sa vybrali v ústrety ďalšej zastávke Po pomerne komplikovanom cestovaní spôsobenom výlukami na trase sme došli k „Pivnica i pivovara Mlinarica“
Vpredu je pomerne veľký priestor aj s priestrannou terasou, vzadu je potom malý pivovar. Sládok okrem varenia bežných pív rozbehol od roku 2019 program „mixed fermentation“ pív, pod názvom Duality. A tiež robia spontánne kvasené pivá.
Počas prehliadky pivovaru nám sládok prezradil, že sa snaží zadefinovať chorvátske kyslé pivo. Podľa všetkého má pred sebou ešte dlhú cestu. Niektoré ochutnané pivá boli neprimerane octovité, niektoré boli fajn. Z bežnej produkcie mi chutil Vienna lager a Gösica, zvyšok bol celkom ako na hojdačke. Tu sme mali aj obed, za pomoci Hrabrena sme sa snažili vyjednať, či by nemohli mixnúť jedlo, takže ani nie, avšak si to môžem spraviť sám.
Tak som reštaurácii, ktorá o sebe tvrdí že robí tradičné jedlá a dbá na kvalitu, jedol mixovanú držkovú z plastovej misky. Well done. Vďaka liknavosti a miestami aj ignorancii obsluhy sme tu strávili zbytočne dlhý čas. Keď som videl, koľko sme dohromady platili, tak by sme si zaslúžili na rozlúčku rakiju a nie ignoranciu. Nevadí, sem už nemám v pláne prísť.
Ambasáda
Ďalšou zastávkou bola Ambasáda. Oproti podniku je stará schátralá fabrika (prvá chorvátska olejáreň vôbec), ktorá má neuveriteľný Genius Loci. Vieme prví, že by sa tam mohol postaviť pivovar. Názov už je vymyslený: „Dead Rabbit Head Brewing.“ Žarty však bokom, Ambasada je ďalšia vážna pivná inštitúcia.
Sedem pív na výčapoch a steny obložené policami a chladničkami z veľmi veľa pivami. Domácimi aj zahraničnými. Pivo Vergal Kuna spomínam len preto, že to bol nový chorvátsky pivovar, inak to bolo také OK pivo, nie nutne NEIPA, ako to prezentuje výrobca.
Zaujalo však pivo Nova Runda Small Batch Series: 44 NE APA (Ambasada 2nd Birthday), slušne nachmelené pivo, hlavne s pomarančmi, kôrou a trochou ihličia. Vôbec Small Batch séria má na konte slušné pivá napríklad spoluprácu s pivovarom Maskeron a to ľahko piteľný IPL s názvom Small Batch Series: 45 Luminosa Pilsner.
Moje srdce zaplesalo pri Thuisbrunner Elch-Bräu Weizen, čo bol krásny príklad štýlu, estery aj fenoly boli v rovnováhe a veľmi ľahko sa pilo. BA Barley Wine Medvedgrad Pivo Svetog Martina bolo veľmi silné, sladové pivo so sušeným ovocím a hrejivým alkoholom. Pamätáte si na sériu Concoction od Zmajskej? Tak tu sme narazili na Double Digits NEIPA, plnú tropického ovocia, džúsovú a trochu viac nachmelenú ako by niekto povedal na NEIPA. Mne však chutilo.
Neveril by som, že v Záhrebe narazím na pivo od Vinohradského pivovaru, ktoré nepoznám. Stalo sa. Seaman, veľmi pitné gosé by obstálo aj v Goseschenken. Príjemné pitie. Pilo sa, debatovalo, až prišiel čas na posledný chod a to odchod.
Fakin Bar
Po chvíľke sme sa presunuli do Fakin Baru, čo je jeden z pivných podnikov pivovaru Medvegrad, ktorý vznikol v roku 1994 a v súčasnosti denne navarí 40-tisíc litrov piva denne. V meste je päť podnikov tohto pivovaru. Počas našej návštevy tam bolo pomerne prázdno, som si však istý, že večer bolo rušno.
Priestor je veľký, pôsobil trochu ponuro, keď zažnú svetlá dojem bude určite lepší. Obsluha vie, čo robí, tak sme si objednali všetko, čo mali na výčape a postupne sme ochutnávali. Fantom 34, pivovarom označený ako Mountain IPA bol môj favorit z ponuky. Výpočet chmeľov bol impozantný: Talus, Citra, Mosaic, Nectaron, El Dorado, Sabro, Strata, Mosaic Spectrum, Citra Spectrum, avšak Sabro hralo prím.
Teacher’s Pub a Goblet
Byť sám, alebo s mnou organizovanou skupinou, tu by som asi skončil, avšak my sme pokračovali do Teacher’s Pub/Teacher’s Book, veľmi podivného trojpodniku, kde sú tri vchody do baru, reštaurácie a pivovaru. Správne sme zamierili do pivovaru. Priestor je to veľký a pekný, teda bol by, keby bar nebol pri našej návšteve nasvietený veľmi podivným, ohavným zeleným disco svetlom.
A pivo? Za veľa nestálo. Objednali sme si na terase šesť pív. Polovica pív bola stará, neveselá, zoxidovná. Pšenica, stout a Vienna lager, ako tak uspeli. Nevadí, je to nový pivovar a asi som tu bol tretíkrát – prvý, posledný a nikdy viac. Dosť prekvapujúce bolo, že v piatok večer v ňom nebolo veľa ľudí.
A už bol čas ísť aj domov. Leda žeby nie.
Ešte sme mali namierené do ďalšej pivnej inštitúcie a to pivotéka Goblet. Na výčape 10 pív a okolo stien tona pív v chladničkách aj fľaškách. Veľmi ma prekvapilo, keď som v poličke našiel The Bruery a v podstate ani nie za zlú cenu. Aj sme chvíľku uvažovali, či ísť do toho, nakoniec to vyšumelo. Nebolo tam totiž nič, čo by šepkalo, poď, vezmi ma na izbu, bude dobre.
Celkom vtipné mi prišlo, že na fľaškách bolo upozornenie, že fľaška obsahuje alkohol. Ďalšia nezmyselná legislatívna požiadavka. Boli samozrejme domáce pivá aj zahraničné, napríklad srbská Dogma, Poppels, Hop Hooligans, ale aj Zíchovec, Clock a mnoho iných.
Už mi bolo dlho, aj som si zle objednal, tak som si tento priestor veľmi neužil. Nevadí, je tu aspoň motivácia prísť sem pri najbližšej návšteve Záhrebu. Bolo plno, pivo tieklo potokom, viem si predstaviť tu pobudnúť nejaký čas. Potom už len električka domov, uspávacie pivo a bol koniec.
A aký bol tretí deň? Pokračovanie nájdete v ďalšom článku.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
