by 
Apríl bol pre mňa, čo sa týka piva, úrodným mesiacom. Po súťaži „Litomyšlský Korbel“ prišiel Salón piva, najväčší a najvýznamnejší festival nielen v Bratislave, ale asi na celom Slovensku.
Tento rok sa zdal trochu komornejší, ako minulé roky, či už počtom pivovarov, alebo aj návštevníkov. Hlavne v stredu to bola bieda, štvrtok už bolo návštevníkov viac a piatok som len preletel, ale ľudí sa zdalo byť dosť.
Trocha o Salóne
Chýbali veľké mená medzi vystavovateľmi a aj keď zvyknem šomrať nad prítomnosťou distribútorov na festivaloch, nedá sa poprieť fakt, že zväčša prichádzajú s novinkami špeciálne dovezenými na festival, prípadne vedia dotiahnuť zaujímavých hostí. Toto bol podľa mňa dôvod, prečo sa ľuďom zdal malý výber špičkových pív.
Ďalšou diskutovanou témou boli ceny predávaných pív. Ľudom sa zdali vysoké, internety burácali nad drzosťou organizátorov a pivovarov, že by radi chceli nejaké tie peniaze aj zarobiť.
Veď festivaly musia byť marketingovými výdajmi. Ako sa dá marketingovými výdajmi zabezpečiť rodina, to už internety nepíšu. Za mňa naozaj nastal ústup z kvality prezentovaných pív jednotlivými pivovarmi, hlavne novými. Na základe skúseností si však myslím, že to nie je naschvál, skôr to nevedia. A to sa dá naučiť.
Aby som však nebol len „pesimstisch“, stretol som ľudí, ktorých som dlho nevidel, pokecal s pivovarskými, popil aj dobré pivo. Kto sledujete internety, tak dva dni som dával odporúčania na dobré pivo. Na poschodí bola za mňa najzaujímavejšia expozícia a to Domovaričská dedinka, organizovaná združením Brewhub. Toto je podľa mňa jeden z rozmerov, kde by sa dal Salón rozšíriť. Teším sa na jesennú verziu.
Týždeň po Salóne bola jediná profesionálna pivná súťaž na Slovensku. – Slovenska pivná korunka. Ja sem chodievam hodnotiť pivo niekoľko rokov a aj napriek kritickým hlasom, chodím sem rád. Iste, že sú tam veci, ktoré by som robil inak, vyhlasovateľ Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, teda ľudia na jeho čele, však počúvajú pripomienky, námety na zlepšenie, tak nemám obavu o budúcnosť. Možno bude samostatný článok po vyhlásení výsledkov.
Na Lopni Beczku
No a v piatok 28.4. sa išlo na jednu z udalostí sezóny a to na festival Lopni Beczku do Ostravy. Na moje prekvapenie sa našiel priamy vlak, tak som si ho vybral. Vôbec ma neprekvapilo, že na stanici hlas v amplióne zahlásil, že vlak bude meškať asi 10 minút. Čo bolo prekvapivé, keď asi minútku na to ten istý hlas zahlásil, že zmeškaný vlak príde na nástupište číslo 3. Trochu toho behu a ponáhľania a už som bol vo vlaku.
Cesta prebiehala príjemne, bolo čo čítať, tak ma ani dlhšie meškanie nerozhádzalo. Príchod bol veľkolepý. Na stanici sa celkom nahlas hádala skupina občanov. Príjemné to nebolo. Hotel mi rovnako nevylepšil dojem z Ostravy.
Nastal čas sa najesť, aby som si mohol plnohodnotne užívať festival. Výber padol na neďaleký Frankie’s pub, čo je podnik pod patronátom Plzenského Prazdroja. Mali voľbu sládků a hovädzí guláš, viac mi nebolo treba.
Trochu sme viac podiskutovali o príprave jedla, keďže mám komplikovaný stravovací režim. Aprílová voľba sládkov bol polotmavý ležiak Popeleční Benedict navarený v spolupráci s Břevnovským klášterním pivovarom sv. Vojtěcha. Prevládali karamelové tóny, chmeľ bol prítomný len veľmi zľahka. Zo začiatku sa pil celkom fajn, neskôr to už začalo byť únavné.
Čo bolo však príjemné prekvapenie, že bol skvelý na riedenie kozmickej úpravy guľášu, dokonca ten karamel mu pridal na novom rozmere.
Podujatie „šialencov“
No a už bol čas sa vypraviť na festival. 20 minútová prechádzka mi zharmonizovala čakry a bol som pripravený konzumovať lahodný nápoj zvaný pivo.
Lopni Beczku Ale Fest sa konal už po šiestykrát v budove „Národní zemědělské muzeum Ostrava“, konkrétne v múzeu potravín a poľnohospodárskych strojov. Ideálna symbióza, kde inde by bolo lepšie prostredie, ako medzi kombajnami, sejačkami, traktormi a podobnou technikou.
Festival organizujú „šialenci“ z kočovného pivovaru Létajíci Bezdomovec. Zúčastnilo sa 19 pivovarov a jeden distribútor. Fokus bol na české a moravské pivovary, našli sa aj nejaké zahraničné ako Hellstork, Beervana, To Ol, Dry & Bitter Brewing Company a zmes maďarských pivovarov.
Takou nevypovedanou ambíciou bolo ochutnať minimálne pivá od všetkých domácich pivovarov. Ideálne však od všetkých. Organizátori avizovali, že pív bude 150, čo je slušné množstvo. Ako prvý mi padol do oka stánok pivovaru Chroust a Hop Battle Sabro VS Mosaic bolo presne to čo unavený pútnik po závratných 20 minútach chôdze potrebuje. Slušne nachmelené, neobvyklá kombinácia chmeľov.
Ja ich mám rád oba, takže mi to neprekážalo, ba práve naopak. Stačilo sa trochu rozkukať a už som sa cítil ako doma, veľa známych a kamarátov tu bolo, nielen medzi pivovarskými, ale aj návštevníkmi.
Tu nebude zlé pivo?
Ďalšie kroky viedli do stánku pivovaru Mazák, kde som si dal vcelku pitný Skeleton, ktorý ma však neoslnil. To spravil až jeho brat Single hop Talus. Mazáci dostali z Talusu to najlepšie čo mohli. Ďalší pivovar na rade bol Dejf, keďže vedľa nich bol voľný stôl, zdržali sme sa dlhšie, len sme vyrážali na lúpežnícke výpravy.
Pop Hop IPA bola fajn, ľahko sa pila, nie úplne v štýle, avšak dobre padla. Herbs and Fruit od Haksny, boli skvelé, aj keď v malinovo bazalkovej verzii bolo bazalky pomenej. Avšak limetkovo-tymianová verzia začala hneď po prvom dúšku ašpirovať na najlepšie pivo festivalu.
V tom som si pomyslel, že to vyzerá, že sa tu nedočkám nedobrého piva. Že som si radšej neudržal myšlienky. Black Ale a Citrusová Cold IPA (čo to je?) od Dejfa, vôbec nesplnili to čo sľubovali. Ako plynul festival na pódiu sa striedali pivovary, ktoré spovedal už teraz legendárny Matúš Krátky.
Chvíľami som sa pristavil, avšak viac som sa venoval pivu. Pri presune do väčšej miestnosti som hneď narazil na pekelníkov z Turej lúky aka Hellstork, ktorí boli umiestnení hneď oproti vchodu a pri stánku pivovaru Raven. Tu na hodnú chvíľku moja púť skončila.
Postupne som popíjal pivo z oboch pivovarov, pochvaľoval si kvalitu a čas príjemne plynul. Priestor sa napĺňal, čakal som však nápor, keďže bol piatok, čo je ideálny čas na pivo. Ten sa však nekonal. Milé prekvapenie bol stánok Beervana, nakoľko som ich pivo nepil veľmi dlho. Lime Squeeze, čo bol limetkový Witbier pekne zapasoval.
Aj u Slovákov
V ten večer som ochutnal ešte dve pivá od domácich bezdomovcov, Modern Dane Jesus čo je kolaboračka s pivovarom To Øl a jednu odsmädovku, Modern Dane Jesus je taká čučoriedková, vanilkovo-čokoládová bonboniéra. Ovocie bolo zreteľné, pivo bolo príjemne kyslé, avšak čokoláda, bola tá ingrediencia, ktorá pivo dostala do výšin. Odsmädovka Jebe ti? (Co s tymto nazvom?) bol neuveriteľne ľahko pitná, až by sa jednému chcelo vykríknuť názov piva nahlas.
Ešte som stihol pivo z Barnu a to Gosebumps (Black Currant), čo bolo veľmi generické, nezaujímavé ovocné pivo. Postupujúcim časom ubudlo chuti na objavovanie nových pív, zato stúpala chuť diskutovať a piť overené pivá napríklad v Hellstorku. Pink City, New Model Army, Ancikrist, boli v ten večer obzvlášť chutné. V hlave zasvietila kontrolka a zavelila ústup domov. Veľmi som sa do izby nehrnul, avšak niekde spať musíš. Napríklad Pod mostom, ako sa moja ubytovňa volala.
Na druhý deň ráno som sa prešiel mestom, väčšinou keď som niekde na súťaži nie je veľmi čas na „sightseing“. Tu sa mi to podarilo. Ostrava rozhodne nie je najkrajšie mesto, kde som bol, avšak ani najškaredšie, také priemyslené.
V podniku Dock, ktorý sa definuje ako „neformální prostor pro celodenní setkávání i pohodové sólo posezení u knížky nebo“ mi pripravili na mieru šitý dezert, ktorý sa dal ľahko zjesť lyžičkou.
Po obede som sa vybral pešo na festival.
Keďže môj plán ochutnať aspoň jedno pivo zo všetkých domácich pivovarov sa dostal do úzkych, zvýšil som úsilie. V stánku pivovaru Volt som ochutnal pšenicu, ktorá spĺňala všetky moje požiadavky, proste skvelý štart do druhého dňa. Fehér Nyúl Lime Line bolo také priemerné pivo, zajace to vedia aj lepšie.
Cobolis Východní Independent 14° pivo navarené na podporu Ukrajiny prinieslo slušnú NIEPu. Bolo džúsovité, ovocné, pomerne dobre nachmelené, ľahko piteľné. Pivo Tálus od pána Pivečku bola slušne nachmelená Smash IPA. Pivo Nachmelená Opice Sabro Ale bolo ľahko pitné, chmeľ Sabro bol jasne rozpoznateľný. Už však prišiel čas na niečo tmavé a Choco Choco z pivovaru Stern bolo presne to, čo som čakal, čokoláda, káva, torchu pražených tónov.
Už vás nebudem nudiť, výpočtom ochutnaných pív, cieľ som splnil, chýbali mi oba dánske pivovary, aby som bol 100% úspešný. Aj v druhý deň boli prednášky, stihol som Bobovu o slovenskej pivnej scéne a Lukášovu o Cold IPA. Obidve boli neprekvapivo dobré a interaktívne.
Vydarené podujatie
Čas začal ubiehať veľmi rýchlo až nastal ten okamih, že som si dal načapovať posledné pivo odkráčal s ním na zastávku električky a odviezol sa na vlakovú stanicu. Cesta domov bola trochu dramatická a s hodinovým meškaním som dorazil do Bratislavy.
Aké boli moje dojmy? Ako som písal vyššie, čakal som trochu viac pivovarov, avšak aj tak som mal čo robiť aby som navštívil väčšinu z nich. Podujatie mi pripadalo ako „kamarátska akcia“. Ideme robiť fest a zavoláme si kamošov čo varia dobré pivo. Priestor múzea bol úplne perfektný. Slabé miesta bolo umývanie pohárov, chcelo by trochu viac umývacích staníc. Záchody boli čisté a plné, to však vôbec neprekvapilo.
Kvalita pív bola pomerne vysoká, boli aj slabšie kusy, avšak vyslovene zlé pivo som nepil. Ceny pív boli rôzne začínali cca pri 1,30 eur za 1 dl až po 3 eurá u komplikovaných pív. Úprimne nemal som dojem, že na tých českých festivaloch sú výrazne lacnejšie pivá. Áno spodná hranica boli veľmi príjemná, avšak, keď ide o drahé pivá už na vstupe, ekonomika sa nedá oklamať.
Celý festival bol veľmi príjemný, žiadne stresy, priateľská atmosféra, proste „fasa“. Aby som len nechválil, jedlo mohlo byť iné. Skôr by som napísal, že rozmanitejšie. A to som sa nepozeral mojimi terajšími očami, ale mojimi očami, keď som jedol normálne. No, som rád, že som neriešil dilemu so stravou. Toto sa však riešiť dá, je to taká podružná záležitosť.
Prídem aj budúci rok? Urobím všetko preto, aby som prišiel. Chlapci, ďakujem, bolo to skvelé podujatie.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
