Francúzsko-nemecké pivné potulky: Prekvapení je veľa

Viem, že som vám sľúbil článok z Alicante, ale pred pár dňami som sa vrátil z výletu a tak vám ponúkam čerstvý zážitok. Na Vianoce som dostal lístok na koncert skupín WIZO a ZSK, ktorý sa konal 12. januára v Saarbrückene. Po chvíľke uvažovania som sa rozhodol, že si spravím výlet. Iste budú v meste nejaké pivné krčmy a neďaleko je Metz a Luxemburg. Tak som sa v pondelok vybral, hore kopcom, dole kopcom až do… Saarsbrückenu.

Old Murphys

Tri prestupy, viac ako 10 hodín cestovania. Ubytovanie som si rozumne naplánoval neďaleko Hauptbahnhof a tiež miesta konania koncertu. Po úspešnom ubytovaní som sa vybral do mesta, ktoré bolo vyľudnené. Nakoniec prvé pivá a to Bitburger a Erdinger som si dal v reštaurácii s typickým nemeckým názvom Dubrovnik.

Po dlhej ceste dobre padli. Veľmi nedôverčivo som sa vybral k podniku s názvom Old Murphys, pozorný čitateľ určite zbystril, že čo, írska krčma? Áno, presne tak. Podnik na prvý pohľad pôsobí subtílne, avšak dostupná je aj dosť veľká pivnica. Keď som vošiel, bolo plno. V pondelok? Áno, v pondelok. A prečo? Lebo kvíz. Našiel sa pre mňa stôl, tak som si dal Karlsberg Vollmundiges Helles. Na jaa, presne takto má helles vyzerať a chutiť. Alebo som bol stále vysmädnutý?

Hop House 13 Lagerod Guinessu už nebol až tak dobrý, avšak nejak sa dal vypiť. Desať hodín cesty je desať hodín. Potom som zbadal „craftbier“ chladničku a bol som stratený. Aj keď ma čašníčka povzbudzovala, odolal som pokušeniu s názvom Stone Buenaveza, mexican lager s limetkou a ešte s niečím ďalším.

Nakoniec som tu strávil viac času ako som myslel a celkom som sa bavil. Kvíz fičal na papieroch, neprekvapivo som väčšinu otázok nevedel, ľudia sa bavili a keď skončil, odišli. Ostal som sám s tým, že do pol hodiny končia. Vzhľadom na to, že som pil Einstök Icelandic Winter Ale, 8% siláka, som vedel, že toto je ten správny čas.

Behom pár minút došli noví ľudia a vrch sa zaplnil. Čašníčka ohlásila to isté, čo mne a keď som odchádzal, kasírovala všetkých, čo ostali. Nuž „ordnung muss sein“. Keď sa náhodou zatúlate do Saarbrückenu, neobíďte tento podnik. Obsluha vie, sú milí a je tam fasa.

Brauhaus zum Stiefel

Je tu ešte jeden Irish Pub a to Wally’s. Tu je sortiment pív veľmi chudobný, avšak majú tu v ponuke okolo 200 Whisky. A aj tu obsluha veľmi dobre vie, čo robí.

Oproti Old Murphys je Brauhaus zum Stiefel, čo je bývalý pivovar, teraz už „len“ Gasthof. Pivo im varia v neďalekom Karlsbergu. Priestor je to veľký, členitý, s viacerými výčapmi. Keď je plno, musí tu byť celkom frmol. Typický nemecký gasthof.

Na výčape mali štyri pivá, Originál, Weizen, nejaký hosťovsky tmavý ležiak a Pilsner Urquel. Original aj Weizen boli presne podľa mojich predstáv. Zemiaková polievka excelentná a k výbornému tataráku mi miesto topiniek naservírovali zemiakovú kašu. Obsluha je nápomocná o pivá na výčape vedia všetko, teda skoro, o Pilsner Urquell vedel čašník len to, že „das ist bier ist aus Pilsen“. Jediná chyba tohto podniku sú vysoké ceny jedla aj na Nemecko.

The Hop Shop

Vedľa Old Murphys je pivotéka The Hop Shop, s regálmi plnými plechoviek a fľašiek a so štyrmi pivami na výčape. Dal som si dve a kúpil nejaké to pivo na domáce pitie. Výber pív bol pomerne široký, avšak nie veľmi lokálny. Z výčapu som si dal dve pivá. Camba Hop shop Helles, bolo presne to čo sa od Hellesu dá očakávať. Sladové, s ľahkým náznakom chmeľu, odsmädové.

Kooperácia pivovaru Stone s ukrajinským pivovarom Mova Side By Side bola slušne chmelená IPA. Grapefruit, grapefruitová kôra, trochu ihličia, slušná Old school IPA. Obsluha bola slušne vybavená vedomosťami o pive. A to bolo jedno kto tam bol, pri každej mojej návšteve bolo všetko v poriadku.

Po vstupe napravo sa nachádza miestnosť patrične pivne vyzdobená, kde sa dá pri stoloch vypiť pivo, čo ste si tu kúpili. A tiež slúži ako ochutnávková klubovňa. Podľa toho, čo som zachytil, v meste fičia ochutnávky, nielen pív ale aj párovanie napríklad so syrmi, či s iným jedlom. Zaujímavosťou je, že pivotéku a oba Irish puby vlastní ten istý človek.

Flammings Flammbräu, na ktorý som sa tešil, skrachoval, lebo to prehnal s expanziou. Ešte, že som sa to dozvedel v Hop Shope a nie až na mieste. Pri prvej návšteve som narazil za pultom na človeka, ktorý rozbieha projekt WØL Brau art. Momentálne je uprostred administratívneho konania kvôli plechovkovaniu.

Saarbrucken nie veľmi o remeselnom pive, skoro všade majú pivo z pivovaru Karlsberg, občas „domáci“ Bruch, alebo aj Warsteiner a podobné nemecké makro pivovary. Páčil sa mi napríklad Kartoffel, čo je podnik ponúkajú jedlá zo zemiakov a ponúkajú asi 10 pív. Všetko veľké pivovary, ale aj pšeničné pivá od Benediktiner Weissbräu.

A je tu ešte pivovar Tiny Brew, ktorý som objavil v bývalej Völklingenskej železiarni, slúžiacej teraz ako kultúrne centrum a múzeum. Ochutnal som od neho len Weizen Bock ten bol super.

Ceny remeselných pív sú tu na naše pomery vysoké a to aj tie nemecké. Trochu ma zamrzelo, že v pivotéke bol skôr dôraz na medzinárodné pivá. Domáci sú však určite radi.

Les 3 Mousse Quetaires

Keďže Metz je blízko, vybral som sa na výlet tam. Skôr som šiel kvôli pamiatkam ako pivu, keďže veľa možností nebolo. Mal som v merku jeden mikropivovar a pár pivných miest, len otvárali dosť neskoro. V tržnici sa okrem bežných stánkov nachádza aj stánok s lokálnymi výrobkami a tam mali aj fľaše miestneho mikropivovaru Bon Poison.

Aj keď som bol v pokušení, nakoniec som nič nekúpil, nakoľko môj výlet v Metz ešte len začínal a fľašky boli veľké a ťažké. Pri hľadaní pre mňa optimálneho jedla, som narazil na reštauráciu Raoudis. Nepôsobila nijak extra určite nie pivo. Keď som sa však pýtal obsluhy na výber pív, tak zaznelo tiež, že IPA. Chvíľku trvalo, kým sme sa zorientovali, teda nie ja ale šarmantná slečna.

Nakoniec som sa dozvedel, že je to La Tuilerie Brooklyn Defender IPA. Pivo bolo celkom fajn, mohlo by byť trochu viac nachmelené. Zaujímavé to začalo byť v momente, keď mi slečna prezradila, že pivovar sídli v podzemí pod reštauráciou.

Les 3 Mousse Quetaires je pivotéka v strede mesta, avšak aj pivotéka s výčapom neďaleko od stanice. V pivotéke nájdete na policiach pomerne rozsiahle množstvo piva, pričom samotný obchod je taký menší. Väčšinu sortimentu tvorili francúzske pivá, tak som si pár kúpil na večer. Boli však aj medzinárodné pivá z USA, Anglicka, Nemecka ale aj Zichovec sa našiel. Byť na výlete autom a nie vlakom, tak asi nakúpim celkom dosť. Pivný pán bol nápomocný pri výbere francúzskeho piva a naviedol ma na ich druhý podnik.

Druhý podnik rovnakého mena je výrazne väčší a zariadený ako pivotéka s výčapom a ochutnávkovou miestnosťou. Police okolo stien sú plné piva, podobne ako v meste – mix domácich a medzinárodných pív a opäť aj Zichovec. Ten bol prítomný s pivom Krahulík.

Na výčape boli podivné pivá, neochutené boli len dve IPA a double NEIPA. Tie boli fajn. Úplne tej móde nerozumiem, avšak nemusím vedieť všetko. Nakoniec som ochutnal z každého piva a kupodivu Bon Poison Objectif Terra, Pale Ale ochutený mrkvou a citronovou kôrou bol celkom fajn.

Bon Poison bol bohužiaľ zavretý, lebo otvára len cez víkendy, tak som ho mohol ochutnať aspoň tu. Obsluha vedela čo predáva, „ftipné“ bolo, že ja som nehovoril vôbec francúzsky a on podľa jeho slov angličtinu moc neovládal a aj tak sme sa dohodli. Až na situáciu, keď mi slovo Foim preložil ako Papapapapa papa. Nakoniec pomohol Google a bola to dula.

Ceny (nielen) piva v Metz boli dosť vysoké. Aj tie čo máme dostupné u nás bol výrazne drahšie. Ja tomu samozrejme rozumiem, len občas sa tu nájdu sledovači cien, ktorí tvrdia, že len na Slovensku je draho. No nie je.

V Luxemburgu som na moju škodu nakoniec kvôli štrajku nemeckých rušňovodičov nebol. Nevadí, možno si tam nájdem koncert.

A aký bol koncert, kvôli čomu to všetko začalo? Skvelý, kapely dali do hrania srdiečka, hudba je to dynamická, posolstvá duneli sálou, som veľmi rád, že som bol. A aké na ňom čapovali pivo? Warsteiner a tuším Beck. Neprekvapivo.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade