by 
Je obľúbenejšie víno alebo pivo? Kto má na Slovensku lepšie podmienky? Možno hovoriť o tom, kto je na tom lepšie u nás ? Otázok o porovnávaní piva a vína je mnoho. My sme sa preto rozhodli urobiť veľký súboj medzi pivom a vínom. Aj keď tento článok čítate na stránke, ktorá sa venuje pivu, rozhodli sme sa nájsť čo najviac faktov a pozrieť sa na postavenie oboch alkoholických nápojov na Slovensku. Cieľom je zistiť vnímanie tohto moku a jeho postavenie na Slovensku.
Šírka domácej ponuky
Pivo – Víno 0:1
Aj keď Slovensko v posledných rokoch zažíva malú pivnú revolúciu, s vinármi sa v tomto ohľade porovnávať nemôže. Kým oficiálnych pivovarov (malých aj veľkých) je u nás asi 45, počet vinárstiev je takmer dvojnásobný. K tomu treba ešte prirátať domácu výrobu vína, ktorá je na tom určite lepšie ako u domácich pivárov. Jednoducho vinár si vyberie ľahšie ako pivár.
Obľúbenosť
Pivo – Víno 1:1
Hláška “ideme na pivo“ zľudovela natoľko, že ju používajú aj ľudia, ktorí nakoniec pri pive ani neskončia. Tradícia pitia piva je u nás dlhoročná a ľahko ju môžete vnímať podľa počtu krčiem vo vašom okolí. Na určenie výsledku tejto kategórie sme však siahli po oficiálnych číslach Štatistického úradu SR. Z nich vyplýva, že jeden obyvateľ Slovenska vypil vlani 21,2 litra vína. Pri pive bolo toto číslo viac než trojnásobne vyššie (70,4 litra). Aj keď by sme ten pomer rozrátali na jednu porciu (0,5 litra piva a 0,2 litra vína) výsledok by bol v prospech pivárov. Situácia sa však o pár rokov môže otočiť. Kým popularita vína kontinuálne stúpa a vlani bola najvyššia v histórii meraní, pivári vlani vypili najmenej piva za ostatných 24 rokov.
Spoločenská prestíž
Pivo – Víno 1:2
Už ste u nás zažili spoločenskú (nepivnú) udalosť, banket či prejav, kde by sa namiesto vína pripíjalo pivom? Ak áno, asi patríte medzi výnimky. Pivo má totiž u nás povesť „ľudového nápoja.“ Za to čiastočne môže aj minulý režim, kde bolo pivo sprofanované. Fakt je ten, že víno je považované za honosný nápoj a vítaným spestrením na všetkých TOP podujatiach.
Cenová dostupnosť
Pivo – Víno 2:2
Tu je výsledok pomerne jasný a asi sa nezmení ani za niekoľko rokov. Jeden pollitrák piva je takmer vždy lacnejší ako dvojdecový pohár vína. Platí to v krčme bez obsluhy aj v luxusnejšom pube. Obdobne by sme mohli porovnávať aj na pultoch obchodov. Pivo sa už za komunizmu stalo nápojom pre masy a pomohli tomu aj rozhodnutia „súdruhov“ vybudovať pivovar v každom väčšom regióne.
Podpora od štátu
Pivo – Víno 2:3
Stačí sa pozrieť na kolónku spotrebnej dane. Vinári od jej platenia oslobodení, keďže ju štát stanovil na úroveň nula percent. Pri pivovaroch takáto výnimka neplatí. Základná sadzba je stanovená na 3,587 x % alkoholu x objem piva v hektolitre. Znížená sadzba je nižšia o 0,935 bodov nižšia. A nielen to. V slovenskej legislatíve chýba špeciálna kategória pre malé remeselné pivovary. Tie potom platia rovnako ako pivovar, ktorý varí napríklad 100-tisíc hektolitrov piva. A tu môžeme spomínať o rôznych príspevkoch pre rekultiváciu vinohradov, alebo ich podporu.
Konečný výsledok
Pivo – Víno 2:3
Pivo v našom teste prehralo. Kto za to môže? Z časti minulosť, z časti rozdanie kariet na našom trhu, z časti spoločenská apatia voči tomuto nápoju. Ten je stále vnímaný len ako nápoj pre široké masy. Kompetentní vôbec nereflektujú, že nástupom remeselných pivovarov sa jeho pozícia pomaly mení – od kvantity ku kvalite. Kým zdola sa dejú pozitívne veci, tie by mali byť podporené aj zhora. Ale to je beh na dlhé trate. Treba však raz začať.
Snímka: Flickr
