Neznáma história: Ako sa súdruhovia rozhodli, že Slovákov naučia piť pivo

„Pánové soudruzi, to Slovensko musíme rozpít. Tamní pracovitý lid si zaslouží dostatek piva.“ Asi tak nejako mohla vyzerať diskusia súdruhov v päťdesiatych rokoch minulého storočia niekde za zatvorenými dverami v Prahe. Práve vláda totalitnej strany zásadným spôsobom ovplyvnila podobu slovenského trhu s pivom. Môžeme špekulovať, akoby vyzerala dnes bez ich zásahu. Isté je jedno, po akcii „rozpijme Slovensko“ nezostal v krajine kameň na kameni.

Pivná rozmanitosť

Na to, aby sme pochopili veľký pivný tresk, ktorý na území Slovenska v minulom storočí nastal, sa musíme vrátiť na krátky exkurz do minulosti. Slovenské pivovarníctvo zažilo svoje prvé zlaté časy v období 16. až 18. storočia.

V tom čase ste mohli nájsť pivovar v takmer každom meste. Zväčša išlo o menšie pivovary, ktorých produkcia bola z dnešného pohľadu zanedbateľná. Varilo sa len toľko, koľko sa podarilo predať v hostinci. Platila rajonizácia a vývoz piva mimo lokality bol veľkou vzácnosťou. Treba však povedať, že už v tom čase vznikali aj väčší producenti. Ich hlavným cieľom bolo zužitkovať nadbytok jačmeňa.

Ako uvádza kniha Petra Cabadaja Slovenské pivovarníctvo v toku času, do roku 1850 existovalo na území Uhorska asi 300 pivovarov. Väčšina z nich sídlila práve na území Slovenska. Neplatilo pritom, že Slovensko bolo pivovarníckou krajinou.

Pivo vyhľadávali zväčša príslušníci vrchných vrstiev. V tomto smere by sme mohli krajinu rozdeliť na dve časti. Kým na západe sa pilo hlavne víno, na území dnešného stredného a východného Slovenska dominovala pálenka. Nakoniec, niektoré záznamy hovoria, že po prvej svetovej vojne existovalo na území Slovenska asi 50-tisíc nelegálnych páleníc.

Boom zachladila Budapešť

Každé zlaté časy sa raz končia a vystriedajú ich menej prívetivejšie. Tu by sme mohli hovoriť o fenoméne, ktorý by sme mohli nazvať „diktát Budapešti“. Práve rozhodnutím vlády totiž vzrástli dane za varenie piva. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil podobu trhu, bolo postupné zväčšovanie produkcie a industralizácia výroby piva.

Inak povedané, pivo sa začalo variť vo veľkom. A dominantnú pozíciu získavajú v Uhorsku hlavne maďarské už priemyselné pivovary, ktoré ovládli trh. Tu treba povedať, že ich pivo nemalo najlepšiu povesť. Konkurencia však prakticky neexistovala.

Teda bola, ale bola zanedbateľná. V čase vzniku Československa bolo na našom území niečo cez 40 pivovarov. Spotreba piva bola na úrovni 14,4 litra na obyvateľa. Išlo o malé číslo, ktoré hovorilo o tom, že nie sme pivovarníckou krajinou a pivo nie je vyhľadávané. Toto číslo je dôležité z hľadiska ďalšieho vývoja. Až do druhej svetovej vojny sa prakticky nemenilo.

Dôvodom bolo aj to, že v medzivojnovom období sa veľké posuny na trhu nediali. Aj keď k jednej podstatnej zmene došlo. Kým v Uhorsku sme mohli hovoriť o pivnom diktáte Budapešti, po vzniku Československa prevzali taktovku Česi.

Dostávalo sa k nám viac piva spoza rieky Morava. Postarali sa o to aj českí úradníci či zamestnanci, ktorí na Slovensko prichádzali žiť a pracovať. Tradične tak inklinovali k svojmu pivu. Navyše, suroviny dovážali slovenskí pivovarníci práve z Česka.

Chlieb a pivo

A pomaly sa dostávame k obdobiu, ktoré spomíname na začiatku textu. Zlom v smerovaní krajiny z hľadiska jej inklinácie k pivu prichádza v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Dobové záznamy nehovoria o tom, kto stál za nápadom spraviť zo Slovenska pivnú krajinu, to sa však udialo.

Komunistická strana sa totiž rozhodla, že dá pracujúcemu ľudu jeho nápoj. Možno sa inšpirovala v zahraničí, ale voľba padla na pivo. V priebehu desaťročia naliala do pivovarníckeho trhu desiatky miliónov československých korún.

Modernizáciou prešli pivovary v Bratislave, Nitre, Martine, Michalovciach, Poprade či Bytči. Oveľa zásadnejší vplyv však mala výstavba nových pivovarov. V priebehu desiatich rokov vznikli pivovary v Topoľčanoch, Rimavskej Sobote, Veľkom Šariši, Hurbanove, Banskej Bystrici a Trnave.

V tej dobe išlo o pivovary s dostatočne vysokou kapacitou na to, aby dokázali rozhýbať trh. Najväčší z nich bol v Hurbanove. Treba povedať, že oproti Česku boli slovenskí producenti modernejší a mohli zavádzať aj novinky. Napríklad prvá pivná plechovka vo východnom bloku pochádzala práve z Hurbanova.

Nebývalý boom

Režim myslel aj na surovinovú základňu. Vznikali nové sladovne aj chmeľnice. Zároveň vznikli aj školy pripravujúce ľudí pre pivovary. Netrvalo dlho a spotreba piva začala v krajine dramaticky rýchlo rásť. Kým pred vojnou vypil priemerný Slovák okolo 14 litrov piva ročne, v roku 1978 to bolo už 107 litrov.

Pivo sa stalo doménou pracujúcich ľudí. Po práci (v niektorých profesiách aj v práci), sa začala aj na Slovensku budovať kultúra pitia piva. Pomáhalo tomu aj to, že sa vyrábalo slabšie pivo. V niektorých prípadoch aj sedemstupňové.

Ako to bolo s pitím piva v pivovaroch?

Ako to bolo s pitím piva v pivovaroch? Ochutnávať a degustovať pivovarníci musia, ale aby si pracovníci len tak dopĺňali pitný režim pivom nebolo bežné a týkalo sa to len časov dávno minulých. „V hurbanovskom pivovare nebolo, pokiaľ moja pamäť siaha, dovolené piť pivo počas pracovnej doby. Z rozprávania si však pamätám, že v iných zamestnaniach, v časoch dávno minulých, sa mohlo piť 7-stupňové pivo s nízkym obsahom alkoholu približne 3 %“, zaspomínal si Karol France, obchodný sládok spoločnosti HEINEKEN Slovensko.

Treba však povedať, že pivo sa aj vďaka tomuto obdobiu stalo akoby podradným nápojom pre masy. Kým víno si udržalo status decentného nápoja vhodného pre noblesné spoločenské akcie, pivo bolo niekde na okraji. Ľudia si ho zamilovali, brali ho však akúsi každodennú všednosť, na ktorú sa aj tak tešili a nemohla chýbať v ich chladničke.

S touto nálepkou sa pivný sektor pasuje do dnešných dní aj keď je pravda, že postavenie piva ako nápoja sa v poslednom desaťročí začína meniť a získava aj noblesnejší cveng.

Je ťažké odhadovať, čo by sa stalo, keby Slovensko v šesťdesiatych rokoch minulého storočia nezažilo pivný tresk. Možno by dnes počet slovenských pivovarov neatakoval číslo 100, ale 30 a krajina by bola vinárskou baštou na západe a „pálenkárskou“ na strednom a východnom Slovensku. Možno by Slovensko bolo viac závislé na českom pive.

To nikto nevie. Nech už bola motivácia súdruhov akákoľvek, jej výsledkom je to, že pivo dnes patrí medzi najobľúbenejšie alkoholické nápoje v krajine. Vznikol základ, na ktorom je postavený celý pivný sektor vrátane veľkých aj malých pivovarov. Vznikla pivná kultúra, z ktorej žijeme dodnes.

Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.