by 
Richard Fisher mal pocit, že robí rozumné rozhodnutie. Do škótskeho pivovaru BrewDog investoval 12-tisíc libier, pretože veril značke, jej príbehu aj hodnotám, ktoré prezentovala. „Bol dravý, nezávislý, do istej miery rebelský – všetko na tom dávalo zmysel,“ povedal pre BBC News. Dnes však pripúšťa, že o svoje peniaze môže prísť takmer úplne.
Vlastnou cestou
BrewDog si od začiatku budoval imidž firmy, ktorá stojí mimo tradičných korporátnych štruktúr. Namiesto klasického vstupu na burzu alebo výlučného financovania od veľkých fondov sa rozhodol osloviť vlastných zákazníkov.
Od roku 2009 spustil sériu investičných kôl pod názvom „Equity for Punks“, v ktorých ponúkal akcie verejnosti. Fanúšikovia si mohli kúpiť podiel vo firme, získať zľavy na pivo či pozvánky na podujatia a zároveň sa stať súčasťou rastového príbehu značky.
Takto sa vyzbieralo viac ako 75 miliónov libier od vyše 200-tisíc drobných investorov. Pre mnohých to nebola len finančná investícia, ale aj vyjadrenie lojality k značke, ktorú považovali za autentickú alternatívu k nadnárodným pivovarským gigantom.
BrewDog v tom čase expandoval, otváral bary po celom svete a budoval výrobnú infraštruktúru. Model, v ktorom zákazníci financovali ďalší rast firmy, sa zdal funkčný.
V problémoch
Problém nastal v momente, keď sa rast spomalil a firma začala vykazovať výrazné straty. V posledných rokoch hospodárila s desiatkami miliónov libier v mínuse a napokon oznámila, že sa dáva na predaj. Proces vedie reštrukturalizačná spoločnosť, pričom cieľom je nájsť kupca alebo investora, ktorý by podnik stabilizoval.
Pre drobných akcionárov to znamená zásadné riziko. V štruktúre vlastníctva totiž figurujú aj veľkí investori s preferenčnými právami, vrátane amerického fondu TSG Consumer Partners.
Tí majú pri predaji firmy prednosť pri vyplácaní výnosov. Ak by sa BrewDog predal za sumu, ktorá nepokryje nároky všetkých investorov, drobní akcionári môžu zostať bez náhrady. Ich akcie by sa v takom scenári stali prakticky bezcennými.
Tu treba dodať, že hodnota firmy kedysi papierovo dosahovala takmer dve miliardy libier, no súčasné odhady sú výrazne nižšie, čo je hlavný dôvod, prečo drobní akcionári môžu zostať „pod čiarou“.
Čakanie na nového majiteľa
Práve toho sa obáva aj investor Fisher, ktorého príbeh sme priblížili v úvode článku. Investoval v čase, keď firma pôsobila ako rastúca hviezda britskej pivnej scény. Dnes čelí realite, že jeho podiel nemusí mať žiadnu hodnotu. Nejde pritom o ojedinelý prípad – tisíce malých investorov sa ocitli v podobnej situácii.
Najbližšie týždne budú rozhodujúce. Očakáva sa, že záujemcovia o kúpu predložia záväzné ponuky a vedenie firmy vyberie preferovaného partnera. Teoreticky existuje možnosť, že nový investor ponechá drobným akcionárom určitú hodnotu alebo ich podiely transformuje.
Rovnako však platí aj menej priaznivý scenár, v ktorom budú uspokojení najskôr veľkí veritelia a fondy a na malých investorov sa nedostane.
Príbeh BrewDog tak ukazuje limity komunitného financovania v momente, keď sa firma dostane pod finančný tlak. Model, ktorý roky fungoval ako marketingová aj kapitálová výhoda, sa teraz obracia proti tým, ktorí mu najviac verili. Fanúšikovia sa stali akcionármi – no ak sa predaj nevyvinie priaznivo, môžu sa z nich stať investori bez návratnosti.
Prečítajte si aj
Snímky: BrewDog
