Keď sme pred časom dostali od bratislavských domovaričov združených v BrewHub niekoľko pív na otestovanie, boli medzi nimi aj dva kúsky, ktoré mali označenie Zolo a Jobe. Pivá chutili, aj preto nás zaujímalo, kto sa za značkou domáceho pivovaru skrýva. Ide o Zoltána Pulaia, ktorý nám porozpráva svoj pivovarnícky príbeh.
Na začiatku Richtár Jakub
Aj keď Zoltán pochádza z malej dedinky Olováry v okrese Veľký Krtíš, už vyše 15 rokov žije v Bratislave, kde zostal po skončení vysokej školy. Práve hlavné mesto výrazne ovplyvnilo jeho vnímanie zlatistého moku.
„Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď som prvýkrát s kamošmi išiel na pivo do Richtára Jakuba. Oslovila ma pestrá ponuka pív na výčape (aj keď v tom čase to boli stále ešte hlavne ležiaky) a začal som vyhľadávať a spoznávať remeselné pivá aj v iných podnikoch,“ začína rozprávanie Zoltán.
Odtiaľto už nebolo ďaleko k vareniu piva. Prvé kroky robil spoločne s Jozefom Beňom, ktorého kamaráti poznajú pod prezývkou JoBe. „Chodili sme spolu na pivo a raz mi spomenul, že má v práci kolegu ktorý si doma varí pivo. Od tohto momentu sme nad tým začali uvažovať, ale dlhé mesiace to ostávalo len v rovine krčmových rečí,“ rozpráva Zoltán.
Zlom prišiel znenazdajky. „Finálny impulz prišiel vtedy, keď som na bazoši objavil začiatočnícky set na varenie piva. Ešte v ten deň som to kúpil, naštudovali sme si návod od Johna Palmera „How to Brew“, nakúpili sme suroviny a išli sme na to,“ spomína domovarič.
Tradičný začiatok
Zoltán spomína na prvé varenie s nostalgiou. „Prvé pivo sme varili zo sladového výťažku. Bola to v podstate Red IPA, aj keď vtedy sme to ešte nevedeli. Do chmeľovaru a aj na studené chmelenie išla veľká dávka chmeľov Citra a Centennial. Pivo sa vydarilo nad naše očakávania a nám bolo jasné už nie je cesty späť,“ hovorí s úsmevom.
Pivo varil s JoBem zo začiatku na striedačku. „Po prvých troch várkach zo sladového výťažku sme prešli na varenie zo základných surovín. Jobe sa po čase z Bratislavy odsťahoval, ale pivo stále varíme obaja, z času na čas navaríme aj spoločnú várku,“ vysvetľuje.
A ktoré pivo varieva najradšej? Domovarič hovorí, že sa to mení. „Zo začiatku som samozrejme varil hlavne pivá v štýle IPA, APA. Postupne som ale skúšal aj ďalšie štýly. V lete sú to skôr nejaké ľahšie pivá ako Saison, Pale Ale, Witbier alebo ležiak. Keď sa počasie vonku ochladí tak prídu na rad hutnejšie a tmavšie pivá ako Strong Bitter, Porter, Black IPA, Weizenbock alebo údené špeciály,“ vymenúva.
Aktuálne sa zaoberá aj trocha zložitejšími pivnými štýlmi. „Približne približne pred dvoma rokmi som začal variť aj pivá kde sa na kvasenie využíva zmes kvasiniek a baktérií. Ide o tzv. „mixed-fermentation“ metódu a tieto pivá často vyzrievajú aj rok alebo dlhšie, kým sú pripravené na fľaškovanie. Momentálne mám z týchto pív rozbehnutý Flanders Red (1,5-ročný), Belgian Golden Sour (10 mesačný) a Saison s Brettanomyces kvasinkami (7 mesačný),“ prekvapuje.
A čo budúcnosť?
Plány do budúcna sú ovplyvňované aj rodinným zázemím. „Minulý rok sa nám narodila dcéra takže sa mi v živote trošku zmenili priority, na varenia piva už nie je toľko času ako predtým. Našťastie ale mám veľmi tolerantnú manželku, takže som s mojím koníčkom nemusel skončiť úplne,“ prezrádza Zoltán.
Ten by sa chcel v budúcnosti viac venovať „mixed-fermentation“ pivám. A nielen tomu. „Chcel by som sa tiež viacej venovať senzorickému hodnoteniu piva. Koncom marca sme spolu s ďalšími troma domovaričmi z Bratislavy absolvovali senzorické skúšky na hodnotenie piva podľa BJCP. Výsledky síce ešte nevieme, ale verím že sme to všetci úspešne zvládli,“ hovorí.
Nad vlastným pivovarom momentálne neuvažuje. „Ale varenie formou kočovného varenia niekedy v budúcnosti nevylučujem,“ naznačuje. Ten pozorne sleduje aj vývoj na pivovarníckej scéne a oceňuje to, že ponuke je čoraz širšia.
„Čo ale stále na slovenskej scéne chýba je dostatočne vysoká a hlavne konzistentná kvalita piva. Naozaj dobré pivovary, ktoré robia konzistentne dobré pivá, by sa dali zrátať na prste jednej ruky. Chýba mi tu možno spolupráca podobná ako medzi nami domovaričmi. Na pravidelných stretnutiach si navzájom hodnotíme pivá, diskutujeme ako odstrániť prípadné „vady“ a odovzdávame si navzájom skúsenosti,“ uzatvára rozprávanie domovarič Zoltán Pulai.
Prečítajte si aj
Domovariči majú svojho „Edisona“. Odštartoval ho výčap od manželky
Snímky: archív Z.P.