by 
Na druhý deň môjho pražského výletu ma čakal večerný koncert skupín Moscow Death Brigade, ZSK a Story Untold. Do ôsmej však bolo času dosť, tak som sa rozhodoval, kam ísť.
V Prahe sa snažím navštevovať pivovary, kde som ešte nebol a nevadí mi ani vzdialenosť. Po raňajkách som ešte v bistre Laskavá pri Tiramisu a čaji dokončil minulý článok a začal plánovať.
Kbelský pivovar
Ako prvý som si naplánoval Kbelský pivovar. Cesta trvala s jedným prestupom cca 45 minút. Kbely sú taká časť Prahy, ktorá je jednak ďaleko a jednak sa do nej dostaneš iba ČSAD busmi z konečnej metra Letňany.
Privítala ma veľká moderná budova s terasou. Ochotná obsluha bola nabitá vedomosťami o svojom pive. Na výčape bolo päť pív z veľmi divnými názvami. V ponuke bola ochutnávková doska, tak som si ju objednal.
Vyjednal som si aj dvojitú porciu karfiólovej polievky z menu, tak posilnený som mohol začať degustovať. Hefeweizen 10 syslů bol veľmi ľahko piteľný, vôbec by sa nestratil ani v Nemecku. Český ležiak 11 pocestných bol viac na sladovej, ako na chmeľovej strane. Ľahko sa však pil, aj keď mám radšej nachmelené pivá. Aj diacetylu mohlo byt trochu menej.
Ďalší ležiak 12 pilotů, bol zas viac na tej chmeľovej strane a veľmi dobre pasoval k polievke. 13 proutníků Velikonoční Světlé Silné mal byť klasický viedenský ležiak. Nebol zlý, viac sladový, chmeľu menej, presne tak ako si to štýl vyžaduje, avšak karamelu bolo viac, ako je slušné, čo je škoda, nakoľko inak by to bolo fajn pitie.
Na záver mi ostala APA 14 Jepic. Každá verzia má svoje pomenovanie, táto sa volá Tomáš. A tu bol ústup z pozícií. Taká ČIPA, karamel, ľahká oxidácia, nebolo veľmi cítiť chmele. Ceny primerané, pivo sa zväčša dalo, jedlo chutné. Stálo to za tú cestu.
Pivovar Šedivák
Pri plánovaní cesty do ďalšieho cieľa, ktorým bol Pivovar Šedivák, som zistil, že buď pôjdem s jedným prestupov, cesta bude trvať cca 38 minút, alebo keď pôjdem busom 202, za približne rovnaký čas, avšak bez prestupu.
Motali sme sa okrajovými štvrťami Prahy, veľké kontrasty to boli, dedinky, paneláky, zas rodinné domy. Vytrasený z cesty som zakotvil v sídliskovom susedskom podniku. Hneď som bol upozornený na stoly, kde si nesmiem sadnúť. „Štamgasti by kričali“.
Na výčape bolo päť pív: dva stabilné a tri špeciály. 10° Světlé Výčepní bolo také odsmädové pivo, so sladovým telom doplnené slušnou chmeľovou horkosťou. Polotmavá deviatka, bola ľahká, sladová, mierne karamelová, s homeopatickými množstvami chmeľu. Posledné pivo v tomto podniku Ale 11,5° bolo najslabšie. ČIPA. Škoda.
Bol tam ešte jeden špeciál, Šípek, čo bol ležiak so šípkami. Atmosféra bola domácka, aj keď bolo poobede, už sa pili panáky, mudrovalo sa. Obsluha bola akurát. Čo ma prekvapilo boli ceny. Veľmi priateľské ceny. Myslím, že takýto pivovar by znieslo akékoľvek sídlisko, nielen v Prahe.
Bohemian Goose
Poobedie už pokročilo, tak už neostal priestor naháňať okrajové pivovary, tak som s jedným prestupom cestoval 37 do pivovaru Bohemian Goose. Kedysi tu bol Novoměstský pivovar. Interiér ostal rovnaký, pocit, že som v turistickej pasci tiež.
Trochu sme bojovali s miestnym čašníkom, ktorý sa veľmi divil, prečo by mi mal mixovať kulajdu. Nakoniec to vyriešil vedúci a doniesli mi najlepšiu polievku výletu a najdrahší ochutnávkový set.
Len pre porovnanie, v Kbelskom pivovare som platil za jedlo a pivo cca toľko ako tu za ochutnávku. Na stoloch dominovali podpivníky Krušovice Bohém. Pivá zahŕňali dva svetlé ležiaky, jeden tmavý ležiak, jednu vraj IPA, z ktorej sa nakoniec vykľul nepodarený Amber Ale a tmavé čerešňové pivo.
Nuž, zle minuté peniaze to boli. Svetlá dvanástka a tmavý ležiak mi celkom chutili, Amber a Višeň nemali vôbec byť v ponuke. Reštaurácia sa tvári pomerne nóbl, jedlo je skvelé, pivo ani nie, hlavne nie špeciály. Na výčape okrem svojich pív majú Bohém, Zlatého bažanta nealko, Krušovice. Divné.
Pivovar Mikuláš
Ešte ostal čas na Malostranský Pivovar Mikuláš. Cesta trvala 15 minút električkou 19 a už som sedel na pive. Na výčape bolo päť pív, z toho jedno nealkoholické. Priestor je fajn, aj keď trochu pochmúrny, obsluha bola šikovná, rýchla a aj gulášovú polievku mi rozmixovali. Bohužiaľ pivá moc nevedia variť.
Svetlý ležiak bol zľahka podpriemerný s veľkou porciou diacetylu, veľmi nepríjemnou horkosťou, nie nutne chmeľovou. Tmavý ležiak boli priemerný, sladký, karamelový, nie ľahko piteľný. A potom tu bola IPA, ehmm ČIPA.
Toto pivo som nedopil. Keď to videl čašník, tak sa mi pýtal, či mi to pivo nechutilo. Tak som mu odpovedal, že pivo je plné vád a nedá sa piť. Povedal, že OK a pivo mi nezapočítal. Na jednej strane fajn, že som neplatil za niečo, čo sa nedalo konzumovať, na druhej strane mi to pripadalo, že vedia, že pivo nie je v poriadku.
Peši cez Karlov most a ďalej som prišiel do Rock cafe Praha, kde sa konal koncert. Okrem pív z pivovaru Budvar, na hornom výčape mali BadFash IPL a kooperáciu Zlatej Kravy s Budvarom. Teda tú chvíľku pre mojím príchodom dočapovali. Nestáva sa často, že by som mal dobré pivo na koncertoch. Teraz sa to stalo. Koncert bol skvelý, hlučný, plný tolerancie, bez hviezdnych manierov, aj posolstvá sa našli. Super. Ešte peši domov a šiel som spať.
Pivovarský dům Benedict
Deň odchodu bol naplánovaný ako oddychový. To úplne nevyšlo, lebo som sa túlal Prahou. Keď sa mi ozval Marko, bol som na námestí Jiřího z Poděbrad. Z predostretých návrhov som vybral Pivovarský dům. Dlho som tam nebol, nakoľko ani pivo nebolo skvelé, aj sládkovia boli pomerne vulgárni medzi sebou a všeobecne sa mi tam prestalo páčiť. Podnik však zmenil majiteľa, tak som mu dal šancu. Druhý dôvod bol, že už nebolo ďaleko na stanicu.
Majiteľom je pivovar Benedict a teda celý názov je Pivovarský dům Benedict. Interiér bol taký istý, ako som si pamätal z minulosti, pribudlo však viac čašníčok. Varňa bola tiež na svojom mieste, na výčape bolo deväť pív z toho jedno rezané. Tri boli domáce, päť z pivovaru Benedict. Obsluha bola trochu zaskočená, keď som si vypýtal tri hráškové polievky, dohodli sme sa však.
Domáca West Coast IPA vôbec nevybočila z rady a bola to úplne ukážková ČIPA. Hoppy Weizen a „obyčajný“ Weizen však boli úplne iná rozprávka. Všetko hralo ako malo. Nachmelený Benedict z kláštora bola celkom dobrá ukážka štýlu. Obsluha bola úžasná, môj rečový hendikep ich vôbec nevyviedol z miery, ceny boli prijateľné. Sem sa určite vrátim.
Nastal čas na odchod, Marko ma ešte previedol okolo potenciálnych podnikov, všetky otvárali neskôr, čo nebolo veľmi na škodu. Po ceste sme sa ešte zastavili v Coffeeshop No. 1, podnik ktorý kombinuje konopné produkty a pivo. Nakúpil som dve plechovky do vlaku, ktoré nakoniec docestovali so mnou domov a v chladničke čakajú na svoj deň.
A aký bol výlet? Dobrý. Pozícia českej pivnej kultúry sa otriasala miestami v základoch. Veľmi rád, že som navštívil tieto pivné miesta, aj keď sa určite na všetky nevrátim. Teším sa na ďalší pražský výlet.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade.
