by 
Začiatkom októbra sa Monika zúčastnila ďalšieho behu v rámci Super Halfs a to v Cardiffe. Ja som neprekvapivo šiel ako podpora. Výlet sme si nakoniec vymysleli tak, že pôjdeme na pár dní do Dublinu a potom sa presunieme do Cardiffu.
Pivných cieľov v Dubline je podľa už menovaného zdroja 136, takže bolo z čoho vyberať. Nepatrím k obdivovateľom piva Guinness a už vôbec nie pod súčasným majiteľom, bola by však škoda neabsolvovať The Guinness Storehouse experience.
Brew Dock pub
Doleteli sme večer, tak sme sa vybrali do Brew Dock pubu, ktorý je podnikom pivovaru Galway Bay Brewery. Ten má v meste aj ďalší podnik, o tom však neskôr. Podnik je situovaný veľmi blízko autobusovej stanice.
Na výčape majú 24 kohútov a na nich domáce pivo avšak aj iné írske minipivovary. Našťastie ponúkajú aj ochutnávkové porcie, tak som skúsil viac pív. Pivá boli v dobrej kondícii, zväčša Pale Ales, vrátane IPA. Mne najviac chutil Bock Illuminator, veľmi príjemné sladové pivo so sušeným ovocím, karamelom. Nestratil by sa ani v Nemecku.
Úprimne som sa zasmial nad popisom piva Galway Bay Ale v štýle Red Ale. A čo ma pobavilo? Toto pivo navaril v roku 1974 francúzsky pivovar Pelforth. V roku 1981 americký pivovar Coors navaril svoju verziu tohto piva a predstavil ho ako autentické írske pivo. Viď kniha Around the world in 80 Beers od Martin Cornella (pivo č. 11).
Poďme však späť. Pomaly sa schádzali hostia, priestor sa zapĺňal, tak večer bol isto frmol. Podnik je to priestranný, dvojposchodový, obsluha bola pozorná, nápomocná a ochotná zvládnuť aj moje obmedzenia.
Pivo bolo ošetrené ako má byť. Jedlo nám chutilo. Chcel som skúpiť aj plechovky na izbu, zdalo sa mi však, že v chladničke nie je veľa piva. Ale bolo a aj zaujímavého. Na (a)sociálnych sieťach a pivných portáloch som čítal výhrady k obsluhe, aj od ľudí, ktorých poznám. My sme však boli maximálne spokojní.
Porter House Central
Ešte nás čakal jeden cieľ a to Porter House Central. Prišli sme akurát v dobe, keď sa začal meniť z gastropubu na bar aj s muzikou. Podnik je veľký, členitý a dvojposchodový. Na stenách sú vo vitríne pivá z celého sveta. Veľa pív.
Na výčape je 20 kohútov s domácimi pivami, avšak našlo sa aj dosť veľa hosťovských pív nielen z Írska. Aj taký Budvar bol v ponuke. Po porade s čašníkom, som si dal ochutnávkový set šiestich pív z produkcie pivovaru Porterhouse a jeden ležiak navarený špeciálne pre pub.
Tak o tom sa netreba vôbec rozpisovať. Ležiak. Zľahka pitný, bez chýb. Z ochutnávky ma najviac zaujal Oyster stout s pridanými ustricami. Ustrice som nikdy nejedol, pil som ich prvýkrát, tak vôbec netuším ako majú v pive chutiť. Bola v ňom čokoláda, káva, stredná praženosť, trochu sladké a v závere prekvapivo rozpoznateľná horkosť z citrusového chmeľu.
Aj Plain Porter bol veľmi fajn, čokoláda, praženosť, karamel. Obe tmavé pivá mi veľmi chutili. Personál bol veľmi milý, vedel poradiť, hneď nás upozornil, že jesť si musíme objednať hneď, nakoľko sa čochvíľa zavrie kuchyňa a pub zmení charakter. Rozhodne odporúčam.
The Guinness Storehouse
Na druhý deň sme šli navštíviť The Guinness Storehouse. Sedem poschodí pivnej histórie, atrakcií, reklamy, zábavy a tiež historické zariadenia rozmiestnené v priestore.
Na stránke predávajú lístky na konkrétny čas, je to vraj pre to, aby nebolo veľa ľudí v priestore. Skutočnosť bola taká, že aj keď sme prišli skôr, pustili nás dnu. Ľudí bolo ako na Václaváku, veľa kriku, hluku a podobne. Exhibícia začala jačmennými poľami, pokračovala chmeľom, vodou, kvasinkami a tak ďalej.
Dozvedeli sme sa tak zaujímavé veci, gro boli multimediálne spoty, ukázali nám aj ako správne degustovať pivo, videli sme dobové reklamy (táto časť ma mimochodom zaujala najviac) a veľa ďalšieho.
Vrcholom bol Gravity Bar, kde sme mohli vymeniť lístky, ktoré sú súčasťou vstupenky za pivo. Z baru je skvelý výhľad a veľa ľudí. Veľmi veľa ľudí. Podával sa ležiak a Stout. Výčapníčky a výčapníci šli ako píly a ešte boli na nás milí.
Súčasťou prehliadky boli aj rôzne doplnkové aktivity, za ktoré si bolo treba priplatiť nejaké tie eurá. Či už v rámci „Standard experience“, alebo v sekcii „Premium experience“. V nej boli aktivity typu Connoisseur experience, kombinácia s ochutnávkou whiskey z Roe & Co Whiskey Distillery. A tiež Guinness brewery experience. 3,5 hodinová prehliadka pivovaru.
Rád by som dal prehliadku pivovaru, avšak cena bola vyššia, ako som chcel minúť. Zarobím, našetrím a snáď to vyjde. Celá prehliadka bola to taká kolotočarina, avšak dobre spravená. V priestore boli rozmiestnené rôzne súčasti pivovarského vybavenia z minulosti, vrátane vláčikov, čo sa mi veľmi páčilo.
Pri východe z budovy bol umiestnený supermarket so spomienkovými predmetmi. Až to vyzeralo, že celá atrakcia je tu kvôli tomu, aby sa návštevník opustil a uľahčil karte, či peňaženke. Som rád, že sme toto miesto navštívili.
Cassidy’s
Boli sme aj v Hardrock Cafe, príjemné prekvapenie ako vo Valencii nás nečakalo, tak sme aj rýchlo odišli. Od miestneho sprievodcu som na mojej FB stránke „Postrehy mladého Imrocha“ dostal tip na Cassidy’s.
Tento bar sídli pri rieke neďaleko centra a bol založený v roku 1856, v jednom období v ňom sídlila redakcia novín „The Freeman’s Journal!“ najstarších írskych novín. Bar bol vynovený v roku 1995 kvôli návšteve Billa Clintona. Bar totiž vlastnia a osobne prevádzkujú jeho bratranci.
Nič z toho sme nevedeli keď sme vkročili do tohto temného, hlučného baru. Hluk pochádzal hlavne z reproduktorov, kde znela rocková hudba. Mierne nadrzlá avšak ochotná obsluha vedela o pive všetko, čo som potreboval.
Írske pivo Barrelhead Pale Ale bolo akurát nachmelené, osviežujúce. Dobre padlo po prechádzke mestom. Aj keď sa podobným pivám bránim, nakoniec som si objednal Whiplash Fruit Salad Days – Blackberry & Raspberry. Bol som z neho celkom prekvapený. Černice a maliny vytvorili veľmi dobré kombo. Dobre padla aj IPA Trouble Brewing Vietnow. Ak budem niekedy v Dubline, tak by som určite chcel ísť sem ešte raz. Ideálne večer a s partiou.
Galway Bay má v meste ešte jeden podnik a to the Blacksheep. Mali sme ho po ceste, bol však plný, tak sme šli ďalej.
Underdog, Beer Specialists
Podnik Underdog, Beer Specialists posledný na mojom wishliste bol po ceste domov, tak sme tam vkročili. Na výčape mali 20 pív, prevažne domácej, írskej produkcie. Za výčapom bola teta, ktorá ako keby si odskočila z kuchyne za bar, avšak bola rýchla, vedela čo-to o pive a bola milá. Neskôr prišiel aj barman.
Poznáte to, majster sveta a priľahlého okolia, všetko vie, všade bol, niekde aj dvakrát a baví sa hlavne so svojimi kamošmi. Jedlá sa tu nepodávajú, avšak nám bolo povedané, že nech si niekde ulovíme jedlo a aj nám ho naservírujú.
Pani za barom nám aj dala konkrétne tipy. A pivá? Brewski Where the hops have no name malo skvelý názov, nakoniec to nebolo žiadne veľdielo, ľahko sa však pilo. Zatiaľ čo Lough Gill Trinity sa stal mojim osobným pivným vrcholom celého dňa. 12%. Imperial Oatmeal Stout bol plný vôní a chutí. Pražený slad, káva, bourbon, čokoláda, vanilka, sladké drievko, alkohol. Dokonalé.
PorterHouse Tepmle Bar
V posledný deň výletu, sme ešte zašli do podniku PorterHouse Tepmle Bar. Chodili sme okolo neho celý výlet a nepôsobil na mňa dobre. Preplnené, dosť veľa opilcov. Avšak dostali sme odporúčanie od miestnej spojky, tak sme tam šli.
20 pív na výčapoch, väčšinou makro pivá asi štyroch až piatich domácich, pár remeselných. Jedlá sú podobné, ak nie tie isté ako v Porterhouse Central. Všade špinavé stoly a aj miestnosti, kde si obvykle chcete prepudrovať nos. A ožrani, zle ošetrené pivo. Jediné pozitívum bola príjemná obsluha na bare. Toto bolo veľké sklamanie. Alebo ani nie, keďže som tušil, že sa to takto môže skončiť.
Ceny pív sú vysoké, cca od 6,30 eura vyššie, ak sa bavíme o remeselných pivách. Obsluha poväčšine býva nápomocná a milá, pre pivo sa chodí k baru. Rád sa do Dublinu ešte vrátim. A ešte, ak ste neboli v Guinnesse, choďte. Stojí to za to. A aby som nezabudol, aj tu som v podnikoch našiel prevažne domáce pivá.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Sprievodca pivnou Valenciou. Ktoré podniky sa oplatí navštíviť
