by 
Tento rok sa opäť konala súťaž Austrian Beer challenge a to jej 19. ročník. Je to národná rakúska súťaž pre pivovary aj domovaričov. V prvom kole sa hodnotia všetky vzorky spolu, v druhom amatéri zvlášť a pivovary zvlášť. Zvlášť sa hodnotí pivo aj v rámci Best of Show.
Návrat do Viedne
Po rokoch sa súťaž vrátila do Viedne, konkrétne do pivovaru Ottakringer. Čo je fajn, aj keď súťaž v kasíne v Badene mala svoje čaro. Ubytovanie sa mi strategicky podarilo zabezpečiť blízko miesta konania.
Keďže súťaž začína skoro ráno, prišiel som už v piatok. Na mieste konania bol pripravený sprievodný program, pozostávajúci z prehliadky pivovaru, prehliadky Lallemand fabriky, „Beer escape room“, virtuálnej pivnej cesty viedenskými podnikmi plus nejaké prednášky. Ja som stihol akurát prehliadku pivovaru, teda dvoch lebo nakoniec sme boli aj v Brauwerku.
V objekte sa nakoniec nachádzajú pivovary tri, keďže na skúšanie majú aj 50-litrový All in One system, kde skúšajú recepty. Pivovar Ottakringer vznikol v roku 1837, keď Heinrich Plank z Rannersdorfu kúpil Klosterneuburg kláštor za účelom varenia piva. Rok na to sa v pivovare začalo variť pivo. V 1850 ho kvôli dlžobám musel predať.
Pivovar však neprestal variť a postupne sa stal veľkým hráčom v krajine. V jednom momente po roku 1986, keď spoločnosť vstúpila na burzu, 13 percent akcií získal Heineken. Tieto však vlastníci Ottakringeru odkúpili v roku 2009 naspäť. V roku 2014 vzniká „kreativ brauerei“ Brauwerk a tuším od roku 2015 sa uskutočňuje v priestoroch pivovaru letný Ottakringer beerfest, ktorý obvykle trvá od konca júna do začiatku septembra.
Prehliadku pivovaru viedol jeden zo sládkov, takže bola informačne bohatá. Pár prehliadok pivovarov som už absolvoval, avšak stále ma to neomrzelo. Ešte by som bol stihol aj prehliadku Lallemand fabriky, ktorá sa nachádza v priestoroch pivovaru. Kedysi si pivovar riešil kvasnice sám, teraz v týchto priestoroch sídli jeden zo závodov spoločnosti Lallemand, ktorú na konci 19. storočia založil Fred A. Lallemand a stále je v súkromných rukách.
Kvasnice Lallemand pozná asi každý, kto prichádza s pivom do styku. Boleli ma však nohy, tak som sa venoval socializácii a pivu. Bolo aj občerstvenie, praclíky, wursty a všeličo iné. Pre mňa dôležitými prvkami ponuky boli pomazánky a to Liptauer a Erdäpfelkas’ Aufstrich. Prvá je inšpirovaná naším šmirkasom a druhá je rakúsko-bavorská špecialita.
S trochou hellesu na rozriedenie to bola skvelá večera. Pivá z miestneho pivovaru boli vcelku fajn, hlavne spomínaný helles. Vienna lager by mohol byť trochu menej karamelový ale stále bol v pohode. Na ochutnanie boli rôzne pivá, ktoré sem priniesli domovariči aj pivovary. Čo to som ochutnal, všetko však striedmo, aby som bol na druhý deň pripravený hodnotiť. Na domov som si ešte zobral tropical dream od domo pivovaru s húskou na etikete. Vykľulo sa z toho vodkové pivo, plne džúsu z tropického ovocia. Ach, jo.
Rekordné čísla
Tento rok bolo na Austrian Beer challenge prihlásených 675 pív, čo bolo najviac za 19 rokov, hodnotilo sa v 19. kategóriách, pribudli nealko pivá. Aj rozhodcov sa prihlásilo prvýkrát viac ako bolo miest a to o 15 percent. 80 rozhodcov z toho 30 zo zahraničia nakoniec hodnotilo 669 vzoriek v 19. kategóriách. 349 pív bolo od domácich majstrov. Vyzeralo to, že bude silný ročník.
Prvý deň som mal dve „sessions“ doobeda a dve poobede. Tento rok sa mi vyhla kategória „Leichte lager und Munchener helles“ a ušla sa mi kategória „Wiener Lager“ v počte 12 kusov. Nuž, ako by som to… Očakávania som veľké nemal, ale že bezchybné pivá sa nájdu len dve, ma dosť sklamalo. Môj osobný víťaz bol naozaj dobrým príkladom štýlu, u druhého by som bol ubral karamel. Najčastejšia chyba bola oxidácia a acetyldehyd.
Ďalšie na rade boli „Frucht biere“ aka moji obľúbení ovocníčkovia, ktorá bola, čo sa týka chuti a aj štýlov, celkom pestrá. Pív bolo 11 z toho 4 Catarina sour, väčšinou pivá štýlu „Ale“, čo sa týka štýlov zaujal Kölsch s malinami a Märzen s marhuľami. Pivá boli celkom fajn, vo väčšine bolo cítiť aj základné štýly. Pochopiteľne nie v Kölschi a Märzene. Bolo však trochu viac ovocných chutí, ako mám rád.
Presne na tieto prípady bol k dispozícii výčap z miestnym hellesom.Pôvodne dohodnuté stravovanie v reštaurácii neďaleko padlo, tak prišiel čas na gril party. Podľa mňa veľmi dobrý počin, veď si ho všetci pochvaľovali.
Poobede sme začali s „Belgisches Ales“ v počte deväť kusov. Kategória obsahoval štýly ako Wit, Saison, Dubbel. Ako aj pred dvomi rokmi, tak aj teraz silnejšie pivá vôbec neznamenali automaticky úspech. Opäť pivá všeobecne bez chýb a ak sa aj nejaké objavili, tak to bola oxidácia hlavne v štýle Dubbel. Aj tu pomohol si vyčistiť chuťové bunky, jeden malý Helles z miestnych zdrojov.
Ako už býva zvykom na tejto súťaži, prvý deň končievam kategóriou „Kreatív Biere“, tentokrát však nie zeleninové a korenisté avšak kyseláče, údenáče a alternatívne zdroje. Dostali sme na stôl 10 pív, 2 Berliner Weisse 2 Gose, 2 Flanders Red, 2 Ovocné lambiky, 2 X American Wild Ale z toho jeden mix štýl Brut IPA s Brettanomices ktorý zrel v drevenom sude. Bolo aj uhorkové gose. Mimochodom veľmi dobré. A úroveň? štyri pivá získali viac ako 30 bodov (maximum je 36), ostane boli buď veľmi mierne, alebo výrazne nadpriemerné. Skvelý záver hodnotiaceho dňa.
Nastal čas večere, tentokrát do blízkeho Heurige, čo je vínny šenk. Pri vchode ma prekvapil nápis Sturm aus Ottkaring. O čom neviem? Pivovar robí burčiak??? Nuž mohlo mi dôjsť, že v tejto štvrti sa snúbi pivo s vínom. Teda snúbilo sa kedysi, doteraz sa zachovali len dve vinice a pár Heurige.
Pozorní čitatelia mojich príspevkov z ciest budú učíte čakať na popis opulentných jedál a párovaní z pivom. Nič také však nebude. Tento rok sme jedli po „sedlácky“. Jedlá boli typické pre šenky, klobásy, rezne a všeličo iné. Veľmi som to nesledoval, keďže sa moja pozornosť zamerala na pomazánky. Tentokrát boli tri. Liptauer, asi vajíčková a zelená. Tá mohla byť s čímkoľvek.
Chcel som si pomôcť zo stránky podniku, tam som sa však dozvedel len, že ponúkajú čerstvé rozmanité pomazánky. A v tom mali pravdu. Opäť prišlo na rad pivo na riedenie a to Brewbies z Bräuhaus Ten Fifty. Tie pomazánky boli famózne. Ako som videl na ostatných aj všetko ostatné.
Finálové kolá
Ako som už párkrát spomínal, v nedeľu sú finálové kola jednotlivých kategórií, alebo ak chcete „mini BOS“. V každej kategórii sa hodnotili zvlášť domovariči a profesionáli. Mne sa doobeda ušli dve kategórie Lagerbiere Dunkel a Classic style IPA’s obe po deväť kusoch. Tmavé ležiaky boli pomerne rozmanite, český ležiak, mníchovské tmavé a Schwarzbier. Bolo to pomerne náročné, na moje prekvapenie sme však boli v celkovom rozhodnutí rýchli.
Po skúsenostiach z minulých ročníkov so siahodlhými neproduktívnymi debatami, pekný posun vpred. IPA priniesla dve English IPA zvyšok bola American IPA. Tu sme potrebovali trochu viac času na vytvorenie individuálnych rebríčkov. Aj debata bola pestrejšia ako predtým. Nakoniec sme to však rýchlo prišli k rozhodnutiu.
Na obed bol opäť grill, skúsili sme mixovať steak, nuž nebol to najlepší nápad. Nevadí, mal som prinesené detské pred mixované jedlo značky Baby hate, ehmm, pôvodne sa to volalo Baby love, ale to je veľmi nepresný názov, ba až zavádzajúci.
Na chvíľku to vyzeralo, že som skončil. Avšak neskončil, v podvečer na mňa čakalo finále Best of Show (BOS). Mal som čas na zbalenie si vecí, opustenie ubytovania a jeden zelený čaj. BOS boli zvlášť pre pivovary a zvlášť pre domovaričov. Ja som bol súčasťou tímu, ktorý rozhodoval o najlepšom domovaričskom pive.
Desať rozhodcov. V ponuke bolo 19 pív. Toto bola pre mňa najnáročnejšia časť súťaže. Predsa len to boli najlepšie piva súťaže a bolo ich veľa. Prvé eliminácie šli rýchlo, potom sa výber spomalil. Napriek tomu, že neboli žiadne diskusie ani iné reči, maximálne sa bavili rozhodkyne a rozhodcovia medzi sebou, rozhodovanie trvalo pomerne dlho. Veď šlo o absolútneho víťaza.
Nakoniec sme sa každý prepracovali k výsledkom a nastal čas na finálne rozhodnutie. Návrh predsedu, že každý povie svojich päť víťazov bol odhlasovaný a tak každý nadiktoval svoje čísla. Víťazné pivo ma dosť prekvapilo, nie preto žeby bolo zlé, skôr preto, že tam boli zaujímavejšie pivá a podľa mňa aj lepšie. Nevadí, aj to je život.
Potom už len odchod domov, ktorý sa trochu skomplikoval, keďže mi o vlások ušiel vlak. A v hlave som si odvážal myšlienku, že by som sa mohol zúčastniť vyhodnotenia celej súťaže, ktorá bola naplánovaná na 6. októbra.
Pokračovanie nabudúce
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
