Sprievodca pivnou Valenciou. Ktoré podniky sa oplatí navštíviť

Španielsko si veľmi nespájame s pivom, predsa len Estrella, Sam Miguel, Damm a podobne nie sú úplne etalónmi dobrého piva. Celkom pravidelne sa u nás v pivotékach vyskytuje Basqueland, poznáme aj Naparbier, možno Edge, to je pravdepodobne všetko. Ja som mal príležitosť sa k niektorým pivám dostať vďaka pár výmenám, avšak stále je to málo pív, čo som ochutnal.

Tyris on tap

V krajine je podľa stránky Ratebeer cez 1200 pivovarov, čo vôbec nie je malé množstvo. Keď sme sa v druhej polovici októbra vybrali do Valencie zabehnúť polmaratón, teda nie ja, avšak osoba blízka áno, začali sme plánovať ako to poňať. Pamiatky, pivo a tiež nesmieme podceniť prípravu na polmaratón.

Čoskoro po vybavení ubytovania a vecí súvisiacich s behom sme išli do mesta. Väčšina pivných podnikov otvára až podvečer, tak sme mali čas na pamiatky. Prvé pivá vo Valencii bolo nakoniec z pivovaru Baladin z Talianska. Nebol to zlý začiatok, hlavne keď ich servírovali v talianskej reštaurácii.

Prvý dotyk s domácou pivnou scénou bol podnik Tyris on tap, čo je krčma rovnomerného pivovaru, ktorý sa nachádza neďaleko Valencie. Na výčape bolo osem pív z toho šesť domácich, dve hosťovské. V ľavej časti chladničky boli uskladnené domáce pivá, v pravej hosťovské. Celkom podarený mix španielskych a iných pivovarov.

Ochutnávkový set obsahoval štyri pivá. Pivá boli priemerné až mierne nadpriemerné, jedine IPA bola presne taká, ako sľubovala etiketa. Plná chmeľu, citrusov, bola aj citrusová kôra, pomaranče, trochu ovocných chmeľov. Ako hosťujúce pivá boli z pivovaru Cervecera Península, ktorý má svoje sídlo v Madride. Märzen bol fajn a kooperačná NEIPA s Tyrisom bola veľmi dobrá, džúsovitá, tropické ovocie, trochu citrusovej kôry.

Autenticraft

Autenticraft je na prvý pohlaď malý a divný podnik, nakoľko hneď po vstupe, prechádzate cez výčap hore schodmi do priestoru na sedenie. Našťastie majú pultík oproti výčapu a keďže bolo prázdno, tak som tam sedel a ochutnával. Na výčape bolo osem pív z pivovarov Ork a Castrum plus ležiak varený pre tento pub.

Najslabšie pivo bolo jednoznačne domáci ležiak s vadami, teda jednou podstatnou a to acetyldehydom. Spolupráca pivovarov Castrum a Garden s názvom Da Green bomb, priniesla veľmi fajn NEIPA.

Hviezdou bolo však Ork Gose con Sandía, aka melónové gose. Skvele letné pitie aj v októbri. Obsluha je milá, vie čo robí, o pive toho vedela tiež tak akurát. Keď je tu plno, musí mať obsluha pekný frmol.

The Market Cerveza Artesana

Niekde medzi Autenticraft a Tyris on Tap sa nachádza pomerne ponurý podnik The Market Cerveza Artesana. Na výčape 10 pív, prevažne španielske. V chladničkách opäť hlavne domáce pivá. Po dvoch podnikoch, kde sa veľmi nevyhrali s interiérom, prišla pubová výzdoba.

Pán za výčapom vyzeral, že čo to o pive vie, Dubbel od Castelló Beer Factory bol sladový, trochu toho karamelu, sušené ovocie. Nie najlepší dubbel môjho života, avšak bol celkom fajn. Francúzsky The Piggy Noxy s 9.2 % alkoholu by bol vhodný do októbrového počasia, avšak nie vo Valencii. Kombinácia tmavej čokolády, ľahkej praženosti, orieškovosti, karamelu a vanilky však dobre zafungovalo. Aj tu bolo pomerne prázdno počas mojej návštevy, večer sa však len začínal.

Olhöps Craft Beer House

Ak chcete ochutnať pivo z lokálneho pivovaru Antiga Artesana, tak ho majú napríklad v Hard Rock Cafe. Návšteva týchto podnikov je moje guilty pleasure. Vôbec si nepamätám, že v ňom niekde mali lokálne pivo. A aké bolo pivo Antiga? IPA nič moc, avšak Cream Ale a Red ale mi prekvapujúco chutili. Možno preto, že sme mali za sebou dlhú prechádzku mestom.

Osviežený pivom sa môžete vybrať do Olhöps Craft Beer House, čo je tak 1,5 km vzdialený podnik od HRC, plný remeselného piva. Na výčape nájdete 10 pív. V čase mojej návštevy tam boli aj španielske aj cudzie. Podnik je strohý, úzky a majú ochutnávkové sety. Tak som jeden objednal.

Prišlo šesť pív rôznych farieb a chutí. Nejdem Vás unavovať popisom jednotlivých pív, spomeniem len dve. Dougall’s / Basqueland Ida y Vuelta Hazy IPA, ktorá bola presne taká akú som si prial. Nielen že bola džúsová s tropickým ovocím, bola tam aj zreteľná horkosť. Yria Bauhaus bol stout ktorý si poležal v sudoch od whiskey Shackman.

Veľmi dobé pitie, čokoláda, káva, tmavé slady, whiskey a tak ďalej. Sila 14,2 %. Ešteže ho bolo len decko. Pán za barom bol milý vedel čo treba, trochu sme podebatovali nad Deyou, anglickým pivovarom, ktorý však na tabuli svietil ako dánsky. Dôvodom bol fakt, že na sude bolo napísané, že je pivo vyrobené v Dánsku. Nevadí.

Podnik je populárny a pomaly sa zapĺňal už od začiatku otváracích hodín. V poličkách a chladničkách je more piva, z celej Európy, našla sa aj SIbéria. Samozrejmosťou je rozsiahla sekcia s domácimi pivami.

Sesterský podnik Olhöps Craft Beer Lab je len 300 metrov vzdialený, tak neváhajte. Je v tom trochu zmätok, lebo napríklad na Ratebeere podnik figuruje pod názvom H2ÖL – Craft Beer Lab. Majiteľ je však rovnaký. Na výčape je deväť pív.

V čase mojej návštevy tam boli hlavne domáce pivá. Priestor je tiež pomerne malý a nie prezdobený. Bolo dosť plno, tak som si sadol k barovému pultu. Ochutnávky robia, tak som si dal 4 pivá. Odchádzal som celkom spokojný, opäť spomeniem dve pivá: Basqueland Pink Flamingo, sour ochutený marakujou, malinou a ibištekom. Marakuju nebolo veľmi i cítiť, ostatné ovocie hej. Mal som obavy, aby to nebolo „vodkové pivo“, bolo to však bolo fajn.

Domáci H2ÖL Imperial Caramelet Stout bol kávový skvele doplnený o karamel a čokoládu. Tu bolo v chladničkách viac cudzích pív, ale aj domáce však mali zreteľný podiel. Obsluha tradične dobrá, teda barman. Doteraz navštívené podniky boli samoobslužné a tento nebol výnimkou.

Pivovar Sanders

Posledné dva podniky, ktoré som navštívil mi v pamäti utkveli najviac. Obidva boli blízko nášho ubytovania. Pivovar Sanders zvonka vyzerá veľmi prapodivne, keď na jednom mieste vidíte ponuku piva, indických vegetariánskych jedál, švédskych guličiek, Crepes a arjuvédskej masáže. A asi aj iných vecí. Okrem bežných štýlov varia aj pivá podivné, šmrcnuté Indiou.

Švédsky manžel varí tie bežnejšie pivá a jeho indická manželka varí tie prapodivné, teda arjuvédske. Všeobecne pivá boli ľahko pitné, pri tých arjuvédskych bola škoda, že nemali ochutnávkové porcie.

Najviac mi chutil Sanders Baba’s Indian Coffee Stout,, čo bol stout s indickým twistom. Skvelé pivo bolo aj Sander’s Röde Öl, čo je vraj tradičný švédsky recept. Ako je to teda s tými bežnými pivami? Veľmi čudné pivo, ale v dobrom slova zmysle, sladový základ, trochu praženosti a bylinky. Asi by som nemohol ho piť celý večer, ale bol to príjemný zážitok.

Po chladnejšom úvode sa obaja rozhovorili a za ich podnikaním je impresívny príbeh. Páči sa pár útržkov. Na arjuvédske masáže chodia ľudia z celého sveta. Vraj aj celebrity, avšak konkrétne mená som sa nedozvedel. Pani manželka varila pivo už v Indii a tak tu od roku 2011 pokračovala s varením vo Valencii, rovnako aj jej manžel má dlhoročné skúsenosti s varením piva.

Všeobecne boli veľmi diskrétni, ba až tajnostkárski. Vtipné bolo, že mi pán domu nechcel prezradiť aký chmeľ použil v konkrétnom pive. Osoba blízka mala chuť na palacinky a tu som ich našiel. Výhodou tohto lokálu je aj tá, že všetko pripravujú čerstvé. Trochu si počkáte, stojí to však za to. Bol to veľmi príjemne strávený čas.

StoneCastle Brewing S.L.

StoneCastle Brewing S.L. bol od nás vzdialený sedem minút chôdze, rovno oproti supermarketu, kde sme chodili nakupovať. Mimochodom v obchode mali celkom slušný sortiment remeselného piva. Pivovar sídli v bývalej autodielni pilota F1 Adrián Camposa.

Celý priestor vnútri pôsobí dosť punkovo, dojem autodielne umocňujú aj staré motorky umiestnené v pivovare aj vo výčape. Motorky sú z Mauricovej (majiteľ) súkromnej kolekcie. Pre verejnosť sú otvorení len od štvrtka do soboty vo večerných hodinách.

Majiteľ vlastní aj sesterský podnik The Portland Ale House, založený v roku 2008, špecializovaný na americkú kuchyňu a americké pivo. Tam som nebol, nakoľko k tejto informácii som sa dostal neskoro. Nevadí.

Poďme však naspäť k StoneCastle pivovaru, ktorý funguje od roku 2022. Ako som spomínal, interiér je mimoriadne strohý, veď čo by ste čakali od autodielne. Za výčapom boli dve dievčatá, ktoré vôbec nevyzerali na to, že by rozumeli pivu. Hlavne keď mi nevedeli odpovedať na otázku ohľadom veľkosti varne. O pive však vedeli všetko.

Na výčape bolo deväť pív, z toho šwsť domácich. Tri boli z pivovaru Sáez & Son z blízkeho okolia. Všetky tri hosťovské pivá boli fajn, IPA, ležiak aj čerešňový kyseláč. Bolo v ňom cítiť čerešne, bolo akurát kyslé a bolo cítiť aj pivo. IPA a ležiak boli skvele pitné. Miestne pivá boli najvyrovnanejšie z Valencijských podnikov. A všetky boli pop, ehmm skvelé. Golden Ale, Orange wheat, Brown Ale, Hazy IPA, IPA a Porter boli skvelou ukážkou toho, ako sa má pivo robiť. Pomerne nezvyčajné aj v Španielsku.

Podľa informácií z internetu sa zdá, že ponuku pív majú stabilnú. Pestrá je dosť, tak si myslím, že je nastavená dobre. Keď som zisťoval cenu, že čo stála ochutnávka, tak som sa dozvedel, že nič. Dievčatá mi načapovali pivo, ľudia stáli za mnou a nefrflali a nevypýtali si za to nič. Vôbec nič. Úžasné.

V pube podávajú aj jedlo, hranolky s plodmi mora, alebo s rybami. Závisí to podľa toho čo Maurice nakúpi. V španielskych podnikoch je zvykom, že vám k (nielen) pivu donesú nejak drobnosť. Oriešky, chrumky, čipsy. Tu dostanete porciu hranoliek s rybami, či plodmi mora zadarmo. Každú ďalšiu si už však musíte zaplatiť. Asi mám svoj najobľúbenejší podnik vo Valencii. Na druhý deň osoba blízka zabehla polmaratón v osobnom rekorde a šli sme do Alicante. O navštívených pivných miestach v Alicante sa dozviete v pokračovaní.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade