by 
Svetový trh s remeselným pivom prechádza po rokoch divokých experimentov fázou vytriezvenia a stabilizácie. Epocha, ktorej dominovalo hľadanie čoraz extrémnejších chutí, sa postupne končí.
Remeselné pivovary, rovnako ako samotní konzumenti, dnes čoraz častejšie obracajú svoju pozornosť k štýlu, voči ktorému sa craftová scéna vo svojich začiatkoch tak rázne vyhraňovala. Na scénu sa postupne vracia klasický, spodne kvasený ležiak.
Únava z extrémov
Počas uplynulej dekády sa remeselné pivovarníctvo snažilo za každú cenu odlíšiť od globálnych nadnárodných značiek. Výsledkom bol boom štýlov ako americká IPA, zakalená a dvakrát nasucho chmelená DDH DIPA či ťažké „Pastry Stouty“ pripomínajúce skôr tekuté dezerty. Autentickí pivní fanúšikovia vyhľadávali komplexnosť a ležiak bol často vnímaný ako nudný mainstream.
Každý trend však časom narazí na svoj strop. Éra neustáleho analyzovania degustačných tónov a extrémnych chuťových profilov zanechala u mnohých konzumentov únavu.
Ako výstižne poznamenáva Chris Mitchell, marketingový manažér britského remeselného pivovaru Vocation Brewery, zákazníci dnes pri ležiakoch hľadajú predovšetkým chuť a pôvod. „Neznamená to, že chcú, aby bol ležiak komplikovaný. Stále musí byť čistý, osviežujúci, prístupný a spoľahlivý. Rastie však apetít po pivách, ktoré ponúkajú o niečo viac charakteru, no zostávajú vysoko piteľné.“
Technologická skúška
Všetky zakalené a ovocné špeciály sveta totiž v horúci letný deň len ťažko prekonajú perfektne načapovaný, iskrivý ležiak. Piteľnosť sa tak stáva kľúčovým parametrom úspechu. Nakoniec, práve to, aby zákazník „obrátil“ v podniku viac pív je pre pivovar „vyznamenaním“.
Hoci sa ležiak môže z pohľadu bežného konzumenta javiť ako „obyčajné“ pivo, pre remeselného sládka ide o absolútnu skúšku zručností. Spodné kvasenie je cvičením v trpezlivosti a nekompromisnej precíznosti. Zatiaľ čo vrchne kvasené štýly typu ale či IPA môžu byť hotové za pár týždňov, kvalitný remeselný ležiak si vyžaduje čas.
Ležiak je zároveň štýl, ktorý sládkovi neodpustí vôbec nič. Nemá výraznú ovocnú arómu amerických chmeľov ani praženosť tmavých sladov, za ktoré by sa dali skryť technologické chyby. Akákoľvek nerovnováha sa okamžite prejaví na výslednej chuti.
Priestor na oslovenie
Pre remeselné pivovary predstavuje renesancia ležiakov nielen návrat k tradíciám, ale aj možnosť osloviť širšie spektrum zákazníkov. Tento krok totiž stiera ostré hranice medzi konzumentmi. Aj dvojice veľkých slovenských pivovarov skúsila vrchne kvasené pivá, nakoniec ich z ponuky stiahla a energiu aj financie venovala klasickým ležiakom.
„Prémiový ležiak dokáže prilákať bežných konzumentov, ktorí hľadajú niečo kvalitnejšie, a zároveň osloviť fanúšikov remeselného piva, ktorí chcú niečo čisté a vhodné na posedenie,“ vysvetľuje Mitchell.
Trendy spoza hraníc ukazujú, že umenie sládka nespočíva len v schopnosti šokovať extravaganciou, ale najmä v umení dotiahnuť do úplnej dokonalosti úplné základy. A to môže byť cesta aj pre slovenské pivovary, ktoré cítia, že tie čísla už nie sú tým, čím boli.
Prečítajte si aj
Pivo sa bude variť už aj v Bardejove. Berhet dokončuje vlastný pivovar
