by 
Cez víkend sme sa vrátili z Poľska. Neboli sme tam dlho, pracovné povinnosti sme spojili s príjemnými a čo-to popozerali. Výjazd sme tak spojili aj s našou záľubou – pivom. Nedalo nám inak a okrem iného sme navštívili aj miestne obchody a boli sme prekvapení. Aj v bežnom supermarkete nájdete tamojšie remeselné pivo. Za všetky spomenieme supermarket Delikatesy Centrum. Reťazec, ktorý je postavený predovšetkým na menších prevádzkach (typu Moja Samoška), ponúka okrem celého radu europív aj celý regál s označením „Regionálne pivo“. Ponuka je skutočne bohatá. Môžete si vyberať hádam z 25 druhov piva. Niečo sme už testovali a niečo nakúpili. Celkom sme si vybrali 8 pív. Zaplatili sme za nich menej ako 58 zlotých (13,75 eura). Keď sme to neskôr prepočítali, vyšlo nám, že za jedno remeselné pivo sme v priemere zaplatili asi 1,71 eura. Každá jedna fľaša pritom bola pollitrová. Tak nás doma napadla otázka, či nie je náhodou slovenské remeselné pivo predražené.
Realita je totiž taká, že ak by ste si chceli na Slovensku kúpiť remeselné pivo domov, za tretinkovú fľašu zaplatíte bežne aj tri eurá. Existujú lacnejšie, ale aj drahšie kúsky. V globále však môžeme tvrdiť, že takýto nákup ako v Poľsku by sme u nás neurobili. A vôbec nie v kamennej predajni, kde sú ceny ešte viac nafúknuté ako na internete. Prečo je tomu tak? Našli sme 3 dôvody, ktoré vypovedajú veľa o slovenskej realite. Tieto poznámky sa týkajú hlavne predaja fľaškových pív.
1. Chýbajú plničky a kapacity
Aj keď sa ponuka remeselných pív na Slovensku zväčšuje, stále je malá. Na trh si dovolí dodávať fľaše len malé percento našich minipivovarov. Najčastejším dôvodom je rentabilita plnenia fliaš. Automatické plničky chýbajú a ručné plnenie každú jednu fľašu predražuje. Tento problém riešil aj Trenčiansky pivovar Lanius, ktorý kupuje novú plničku. „Doteraz sme túto činnosť robili ručne, čo je veľmi neekonomické (náklady na jednu vyrobenú fľašu piva sa blížia predajnej cene). Preto ako doplnok k modernizovanej technológii bude automatizovaná malokapacitná linka na plnenie sklených jednorazových fliaš metódou protitlaku,“ píše pivovar v zámere, ktorý predložil úradom. Nie každý pivovar však môže urobiť takúto voľbu, aj preto na trhu na celoštátnej pôsobnosti predáva remeselné pivo len asi desiatka menších pivovarov.
2. Chýba lepšia distribučná sieť
Asi by sa ťažko dostalo poľské remeselné pivo do tamojších supermarketov, keby im tamojšie reťazce neponúkli akceptovateľnú ponuku. Ak by sa to u nás aj tak udialo, naše obchody by si nadhodili takú maržu, že by sa pivo v porovnaní s „europivnou konkurenciou“ stalo nepredajné. Nepíšeme to len tak. Všetky remeselné výrobky sú trendom a zákazníci sú za ne ochotní priplatiť. Aj preto sa reťazce neboja cenu nafúknuť. Či by to bolo aj v prípade piva je otázne.
3. Chýba väčší trh
Slovenský trh je malý. A pivo u nás nie je až tak obľúbené ako v susedných štátoch. Tu máme na mysli hlavne Česko a Poľsko. Oba národy vypijú na hlavu viac piva ako u nás. V roku 2013 napríklad jeden Poliak vypil ročne asi 93 litrov piva. U nás to vychádzalo o 20 litrov menej. Navyše, Poľsko má takmer osemkrát viac obyvateľov ako my. Záujemcov o remeselné pivo je tak logicky vyšší. Ak sa teda rozhodnú malé pivovary investovať do plničky, jej návratnosť je oveľa rýchlejšia ako na Slovensku. Aj preto môžu ponúknuť nižšiu cenu a dostať sa k viacerým spotrebiteľom.
Je teda slovenské remeselné pivo predražené? U niektorých obchodníkov áno, ale nie je to zväčša chyba malých pivovarov. Tie musia ponúkať takú cenu, aby sa im to oplatilo. (Resp. skúšať, čo akceptujú zákazníci.) Preto je remeselné pivo drahšie ako v okolitých krajinách. Je to daň za to, že nie sme až taká pivárska krajina, ako by sme mohli byť.
Ilustračná snímka: Pixabay.com
