Keď kultový český pivovar Zichovec oslavuje 10 rokov

Začiatkom roka som premýšľal, či sa pôjdem pozrieť na akciu Budapešť Beer Week, ale malo to jeden háčik. V tom istom čase sa odohráva aj Zichovec Beer Fest. Moja otázka kam ísť, sa teda veľmi rýchlo vyriešila sama, a keďže ste čítali nadpis tak asi viete kde som skončil. Do Loun sa vyrážalo už v piatok ráno, keďže sa išlo troška pomáhať s prípravou festu. Okolo 14:30 sme už klopali na brány pivovaru.

Na jednotku

Privítali sme sa a hneď padla otázka či si dáme pivo. Aj tu už odpoveď poznáte. Za ten deň padlo pív samozrejme niekoľko, od Krahulíka, cez mladý, ale famózny ležiak Fresh Hop Saaz, ochutnávku belgického pivovaru Rodenbach aj s kladivovou sabrážou Adama, čerstvú novinku v podobe Pastry Sour (už neviem presne, ako sa volal) a iné.

Čas ubehol ako voda a hodinky ukazovali takmer 23:00, nastal teda čas vybrať sa na hotel a nabrať sily na sobotu. Btw, z toho pomáhania bola nakoniec taká veľmi mini pomoc a nie kvôli tomu, žeby sa nechcelo ale, že to „Zichovec gang“ zvládal na jednotku.

Poďme na festival! Štart bol ohlásený na jedenásť nula nula miestneho času a podarilo sa prísť asi s desať minútovým predstihom. Už vtedy sa tvorila menšia rada predpokladám tešiacich sa účastníkov, čo o niečom iste svedčí a je to len dobre. Po vstupe do areálu na nás čakalo osem stánkov s pivom a v každom z nich bolo minimálna päť kúskov na výčape, celkový počet štartujúcich pív bol ak sa nemýlim okolo päťdesiat.

Super výber

Vyberať bolo naozaj z čoho a čapovalo sa do sexy výročných pohárov, ktoré ste dostali k vstupnému. Pohár mal objem tri deci a piva sa okrem Wild-od v tejto mierke aj čapovali. Line up obsahoval klasické piva, ktoré všetci dobre poznáme, stouty, spomínané wild-y, tri výročného piva a poriadnu dávku infúzii… Jednou z nich som začal aj ja, starý známy Jesper bol pre Beer Fest stvorený v jahodovej modifikácii. Mne úplne popravde nesadol.

Pohár číslo dva bol už o niečo inom, 10 Year Of Happines. Bol to Nectar of Happiness ale chmelený poriadnou dávkou cryo verziou chmeľu Citra. Stálo to zato a našťastie pôjde zohnať aj v našich pivotékach. Rovnako ako zostávajúce výročné várky. Nebudem sa venovať úplne všetkým kúskom, čo som stihol skúsiť, ale tie v úvodzovkách NAJ rád spomeniem.

Kým prejdem k pivám nedá mi nespomenúť hostí a jedlo. Práve toho bolo dostatok aj vo večerných hodinách, výber bol rozmanitý a všetci si podľa môjho názoru museli nájsť svoje. Dokonca nikde sa dlho nečakalo na jedlo, oproti minulému ročníku veľký krok vpred.

Na obed mi na tanieri pristáli tri klobásy od remeselného mäsiarstva Aulický, každá z nich bola inak ochutená. Pivná (s Magorom v sebe), papriková, cheddarová s čerstvým chlebom horčicou a chrenom… poctivé klobásy, ako stvorené na festival.

Večera? Návšteva stánku Ansábl, kde výber padol na sekanú v žemli, ale samozrejme to nebola obyčajná sekačka, ale poriadne vytunená mutácia. Obe jedlá boli nadpriemerné. Už sa mi ten článok naťahuje. Hostia boli dvaja, Vašek Černy Potoka so svojim dream tímom a malý český liehovar Landcraft. Táto záležitosť nebola vôbec v pláne, ale v konečnom dôsledku som rád, že sa stala, vlastne hneď po prvom pive.

Išli sme cez areál pivovaru, pozdravili sme sa s Ondrom, keď akurát kecal s pánmi zo spomínaného liehovaru a končil slovami: „Maťo to musíte ochutnať“. V zápätí sa v stánku Landcraft degustácia odohrala, a tie veci, čo vyrábajú majú príbeh, sú poctivé, krásne a v žiadnom prípade nebudem preháňať ak vyslovím, že ich produkty sú famózne!

Pomaličky cez hosťa číslo dva, teda Černy Potoka sa vraciam k pivu. Vaškové piva som ochutnal dve, Hellion klasickú, serióznu West Coast IPA a následne Hellion „ochutený“ grepom. Obe boli fresh, dobre piteľné, bez akejkoľvek vady, vlastne tak, ako som zvyknutý prakticky vždy. Čo mi, teda utkvelo v hlave? S infúzii ma najviac zaujali Pumpkin Spiced Magor (hipsterská verzia polotmavému ležiaku s korením známym z veľkých kávových reťazcov), ktorému by som sa v jesennom období vôbec nebránil vo fľaške.

Ako naposledy, tak aj tento rok nemôže chýbať Once a Virgin, Always a Virgin (Gose s bylinkami z Landracftu a ich vlajkovým ginom Blue). Tešil som sa na narazenie Single hop NEIPA s chmeľom Idaho7, teda I AM Waiting Here v stánku číslo päť. V tejto sezóne si ma získala. Alebo som jej minulý rok nevenoval poriadnu pozornosť?

Stout nechýbal

Nejaký ten poriadny tmavý silný mok aka stout nemohol v mojom repertoári chýbať. Zero Waste Stout w/ Cacao & Cherries (zostatok vymrazovaného stoutu zrejúceho 18 mesiacoch v sudoch po bourbone) aj v tom chladnom stave bol parádny. Silný, olejový, ideálne sýtenie, jemná kyslosť višní a úctihodná suchosť kakaa. Dal by som si aj druhé.

Večer sme sa dočkali ďalších prekvapení, kedy sa na každom stánku objavil sud, čo nebol dovtedy nikde prezentovaný. Opäť sa podarilo zopár skúsiť, najviac ma z nich bavil Barrel s číslom 81, v ktorom sa objavil mocný Barley Wine. Poďme do finále, úplného finále, pre mňa samého je obrovské prekvapenie, že na pomyselný trón zasadne ležiak. Áno, naozaj ležiak. 1000 Years of Tradition (dlho zrejúci výročný ležiak, ktorý dozrieval na dubovom dreve) skutočná lahôdka. Krásny profil dreva, vanilky, kokosu, výborná pitelnosť, perfektné sýtenie… v mojom skromnom hodnotení by bez 10 neodišiel.

Všetky piva aké bola moja kapacita ochotná zvládnuť boli vydarené a ťažko sa mi vyberalo, čo spomenúť, respektíve vyzdvihnúť. Cítil som sa počas návštevy tradične fantasticky a vlastne Beer Fest je pre mňa dvojdňový festival.

Prvý deň trávim s ľuďmi, ktorých vidieť kvôli diaľke často nemôžem a deň číslo dva je o pive, atmosfére, stretnutiach… Zichovec je rodinný pivovar a Beer Fest je rodinný festival, kde rodinu, pokoru, odhodlanie a lásku k pivu cítite na každom kroku, v každej minúte a to veru už nie je samozrejmosť. Ďakujem kamaráti za parádne dva dni, hádam sa čoskoro opäť uvidíme. Ahojte a Všetko najlepšie k 10 narodeninám!

***

SomPivo

Volám som Maťo ale popravde asi viac ľudí má pozná z instagramu ako SomPivo. Okrem toho mám aj webovú stránku SomPivo. Na mojom profile môžete nájsť rôzne hodnotenia craftového piva a každému dobrému oku neunikne, že mojou záľubou je aj fotografia…

Prečítajte si aj

Pamiatky, jedlo a veľa piva. Čo (ne)treba ochutnať v Budapešti