Ktorý „hlupák“ by sa znova zamestnal v reštaurácii?

Nepochybne sa všetci veľmi tešíme na vychladené (dávno očakávané) čapované pivo na terase nášho obľúbeného podniku. Ako si sadneme s kamošmi, podebatujeme o rôznych témach, ochutnáme všetko do radu, a popritom všetko pokritizujeme a pochválime.

Má to ale veľké ALE… tým ale nemyslím na druh piva, ale zásadný problém – kto nás v našom obľúbenom podniku bude obsluhovať?

Nebude kto

Gastronómia už roky pred vypuknutím koróny zápasila s nedostatkom personálu. Predsa len, relácie, správy, noviny sú plné úspešných „prachatých“ ľudí. Tak ho asi neprekvapí, že prečo niekto nechce robiť čašníka alebo kuchára.

Predsa len čašník/kuchár nepatrí medzi najsexi džoby v súčasnosti. V bežnej reči to znamená, že ak sa aj náhodou niekto s touto pozíciou pochváli pred ostatnými, tak ho hneď zatratia, ako keby šlo o otroctvo na Sibíri. A tu viazne problém.

Väčšina reštaurácii v záujme záchrany prepustilo väčšinu – nazveme „nepotrebného personálu“. Čašníci, upratovači, pomocné sily zrazu nikto nepotreboval alebo lepšie povedané, nemal z čoho platiť. Nemôžeme im to zazlievať, nemali na výber.

Neskorá pomoc

Pomoc prišla neskoro, ak vôbec prišla, zisky sa prepadli o 80 percent a v záujme záchrany mali len túto možnosť. V tej horšej zavreli nadobro. Podnikavejší vymysleli ako ďalej a začali vyrábať alebo predávať tovar od výmyslu sveta.

Niekto začal robiť zabíjačkové špeciality, niekto presedlal k linke do Amazonu a niekto do bagra na stavbe. Ktorý „hlupák“ by sa znova zamestnal v reštaurácii? To je tá otázka. Platy na dohodu, odvody minimálne, plat smiešny, pracovná doba 16-18 hodín denne. Otázka je, prečo to tak je?

Kým doteraz bol vôbec problém niekoho dotiahnuť za bar – tešili sme sa, že sa niekto prihlásil. Tak potom ešte musel prejsť tvrdým sitom – niečo v hlave, tak trocha psychológ a schopnosť vyrátať 10×2. Tak teraz už ho bude problém aj zaplatiť.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že čistých 700 nie je 700 pre firmu. Reálne náklady sú približne na úrovni 1,9 násobku čistej mzdy. V reči človeka povedané, čistých tisíc, je 1 900 pre zamestnávateľa a tu je kameň úrazu.

Nereálne platy

Pri cenách aké v gastre sú, je nereálne vyplatiť mzdy v tejto výške. Ibaže by šlo o super podnik, ktorý je nonstop plný. Lenže také neexistujú alebo ich je žalostne malo. Riešením by bolo rapídne zvýšenie cien alebo zvýšenie tržieb. Samozrejme všetci zamestnávatelia túžia po nižších odvodoch a daniach, ale ako to vyzerá, toto sa konať nebude.

Keďže za posledný rok si ľudia zvykli piť doma, ak vôbec, tak s návštevnosťou to do budúcnosti tiež nevyzerá ružovo. Predsa len, pivo za 50 centov v garáži so susedom vs. za 3 eura v krčme – jednoznačne vyhrá garáž. A kým doma vystačíte s desiatimi eurami na pekný večer, do krčmy po novom stovka bude tak o hubu.

Každý kto podniká v gastronómii pri prvom lockdowne pozeral do budúcna s optimizmom. Po druhom už s obavami. Zmenil sa trh a správanie. Ľudia si zvykli byť doma a to sa určite prejaví. Po prvotnom návale príde vytriezvenie a potom tvrdá realita. V lete budú všetci cestovať, lebo však im to už bude chýbať, v zime môžeme čakať znova peklo doma. Krčma už nebude špás na každý víkend, ale tak raz do mesiaca. Ak vôbec.

—

Tibor Hlavička

Autor textu podniká v gastronómii od roku 2001 a je aj vlastníkom Pivovaru Zámčan v Nových Zámkoch.