by 
Tento výlet nemal byť primárne pivný, rád sa Viedňou prechádzam a objavujem nové zákutia. Aj keď sa to tak na konci nebude zdať, naozaj nebol. Naplánovaný prvý bod záujmu, musel ustúpiť v momente, keď som z autobusu zbadal cintorín plný starých hrobov.
Nová pivotéka
Strýko internet hneď prezradil, že je to St. Marxer Friedhof, ktorý zavreli v roku 1874 je aj miestom, kde v masovom hrobe pochovali Wolfganga Amadeusa Mozarta. Stále sú dohady nad polohou toho hrobu, na cintoríne sa však nachádza jeho pamätník. Električkou je to celkom blízko od Hlavnej stanice. Odporúčam sa tam ísť pozrieť, je to inšpiratívne miesto.
No ale nie ste veľmi zvedaví, kde všade som sa nepivne túlal po Viedni, tak poďme k prvej relevantnej zastávke. O pivotéke Bierobar, vlastnenej spoločnosťou Bierothek som písal, keď som bol v Berlíne. Už vtedy písali na stránke, že čoskoro otvoria pobočku vo Viedni. Covid trochuskomplikoval otvorenie, ale napokon sme sa dočkali. Takže bolo len logické, že ma moje kroky zaviedli do miestnej pobočky Bierothek.
Obchod je vkusne zariadený. Na policiach dominujú pivá z rôznych krajín, rozdelené podľa štýlov. Obsluha ani keby nebola, pán ma nechal celý čas sa prechádzať a snažiť sa vydolovať nejaké pivo. A to v obchode okrem mňa nebol žiaden zákazník.
Pocitovo v obchode dominujú nemecké pivá, aj keď sa samozrejme našli aj iné krajiny ako Dánsko, Poľsko, USA a veľa iných. Prekvapili ma také pivá ako argentínsky Quilmes a podobné, ktoré v meste ľahko kúpite v rôznych etnických obchodoch. Veľmi ťažko sa mi orientovalo v policiach, pivá mi splývali a tým pádom sa mi ťažko vyberalo pivo.
Nakoniec som si vybral nejaké sezónne nemecké pivo. Ceny v obchode sú primerané, o obsluhe už som písal. Nemám veľmi chuť sa sem vracať. Je mi však jasné, že zákazníkov tento obchod určite má.
Istota menom Beerlovers
Ďalšia zastávka bol Beerlovers. Prechádzka netrvalo dlho, približne 1,2 kilometra. O tomto obchode som už písal, chodím sem skoro pri každej návšteve Viedne a vždy ma vedia prekvapiť. Regále sú prehľadne popísané, pivá sú rozdelené podľa štýlov. Zamestnanci nie sú vtieraví, avšak nápomocní. A sortiment je široký, podľa mňa najlepšie zásobený obchod široko ďaleko.
Pri mojej návšteve bolo celkom živo. Keďže je ešte zima, zameral som sa na tmavé pivá a pár som ich doniesol. V pazúroch mi uviazol Dieu du Ciel!, Aphrodisiaque, Gulden Draak Imperial stout a Operation Breakfast All-You-Can-Eat Stout od pivovaru Flying Dog. Ceny sú primerané, ani by som nepovedal, že vyššie ako u nás.
Keďže som bol blízko Naschmarktu, zamieril som sa tam najesť. Li’s kitchen je skvelé ázijské bistro, kde si každý nájde to svoje. Ponúka široký sortiment ázijských jedél, od sushi, cez dim sum, gyoza, pho a veľa iného. Veľmi vhodné na zaplnenie žalúdka pred degustovaním piva.
Obidva podniky, ktoré som mal v pláne otvárali až neskôr poobede, tak som rozmýšľal, že kam zájdem po ceste. Prvotná myšlienka vybrať sa na čaj, a(lebo) niečo sladké sa zmenila hneď potom akosom odbočil Wiedner Hauptstrasse. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že blízko sa nachádza WiedenBräu.
Dávno som tam už nebol, nakoľko sa mi zdalo, že začali stagnovať. Bol som blízko, tak by bol škoda sa nezastaviť. Pivovar je v prevádzke od roku 1991 a sami sa zaraďujú ako “Altwiener Gasthaus“. Presne takto som si ich aj pamätal.
Modernizovaná stálica
Po vstupe do podniku ma prekvapil moderný interiér, nový nábytok, rozmiestnenie varne a iné veci, ktoré tam predtým neboli. Na stránke som sa dočítal, že v roku 2021 Wieden Bräu prešiel masívnou renováciou. Dôvodom bolo tridsiate výročie založenia pivovaru.
Po milom privítaní, mi barman/prevádzkar ponúkol pivom India Pale Ale. Na stole mi pristálo toto:
Nuž, prezreté ovocie, ťažká oxidácia, homeopatické množstvo chmeľu, dávalo tušiť, že toto nie je dobrý počin. Teda on mohol to byť kedysi dobrý Amber ale, avšak momentálne toto pivo už bolo kúsok pred smrťou. Pivo Pils bola ďalšia chodiaca katastrofa, sladový ležiak plný acetyldehydu, oxidácie a podobných radostí.
Práve som sa ocitol som sa na križovatke a v hlave sa mi rozoznela pieseň „Should I Stay or Should I Go“ od kapely Clash. Odvážnym však patrí pivný svet a netreba sa hneď zľaknúť, objednal som si Wiener Lager. Na jaa. Som celkom známy tým, že mi Wiener lager veľmi nechutí, ale zdá sa, že som len netrafil na správne navarené pivo.
Tento štýl totiž zažíva vo Viedni svoj comeback a v meste pribúdajú skvelé pivá tohto štýlu. A tak tomu bolo aj tentokrát. Údajne je to najviac predávané čapované pivo vo Viedni. Karamelový slad bol veľmi dobre dopĺňaný chmeľovou horkosťou. Myslím, že aj pán Dreher by si pochutnal.
Ďalšie pivo čo som ochutnal, bol Stout. Bez preháňania som ostal veľmi prekvapený. V pive bola rozpoznateľná praženosť, tmavá čokoláda, bolo krémové, chutné. Bez preháňania som skonštatoval, že sa nám črtá víťaz výletu. To že na výčape majú aj Bock, som sa dozvedel príliš neskoro, tak som pobyt tu uzatváral týmto pivom. Polotmavé pivo, karamel, cukríky. Dobre.
Obsluha bola nápomocná, rýchla, ochotná a tak vôbec super. Nejedol som tu teraz, ale čo si pamätám bývala tu skvelá kuchyňa. Na jedálnom lístku bola slušná ponuka od jedál k pivu, zapekané chleby až po serióznu reštauračnú ponuku vrátane dezertov. Asi to budem musieť preveriť. Aj napriek rozpačitému úvodu som spokojný z návštevou.
Pokračovanie nabudúce
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
PREČÍTAJTE SI AJ
