by 
Prvé tohtoročné podujatie zo série „Travel, Run and Beer“ sa odohralo v Lisabone. O portugalskom pive sa toho u nás veľa nevie, niekto možno pozná Superbock, možno Dois Corvos, viac asi ani nie.
Sám som mal pred návštevou ochutnaných asi 23 pív, z toho väčšinu ešte z čias, keď fungovala na Ratebeere výmena pív a balíky fičali naprieč celou Európou. Na portáli Brewver sa dozviete, že v Portugalsku je 205 pivovarov, z toho v Lisabone je ich 63, avšak započítané sú aj také podniky, ktoré si pivo dávajú variť externe.
Je z čoho vyberať
Po dlhšom rešeršovaní rôznych zdrojov som dospel k číslu 36 pivovarov alebo craftových podnikov, kde si môžete vychutnať dobré pivo. Slušné číslo. Samozrejme som sa pripravil, návštevy plánoval tak, aby som stihol čo najviac pivovarov a pivných podnikov v meste. Plány ako obvykle zvyknú naraziť na realitu, to sa samozrejme stalo aj tentokrát.
Najväčší problém bol, že v pár prípadoch sa otváracie hodiny v realite líšili s tými, čo nájdete na webe. Všeobecne obsluha bola nápomocná, objednávať sa väčšinou chodilo k baru, boli aj ochutnávkové porcie, do väčšiny podnikov bolo treba zdolávať nejaké tie výškové metre.
Ceny sú vyššie ako u nás, pivá sa podávajú v troch veľkostiach, tak sa dá degustovať a nenechať sa zruinovať. Priestory variujú od typických krčmových typu „štvrtá cenová“ až po puby a gastropuby. Všade vám spravia niečo k jedlu, niekde drobnosti, niekde aj dôstojné jedlá.
Canil
Pivovar Canil má v Lisabone dve pivárne. Tú na R. dos Douradores 133 som navštívil ešte v prvý deň po pomerne náročnej prechádzke na Castelo de São Jorge, čo je zrúcanina hradu. Ako to už s hradmi býva bežné, je umiestený na kopci.
32 pív na výčapoch, veľa pív v chladničkách. Prvých dvanásť kohútov obsadili portugalské pivá, ďalších 14 portugalské a šesť bolo venovaných svetovým pivám. Celkom slušná výzva.
Dal som si ochutnávkový set piatich pív. Bola Happy Hour na tuším na prvých päť pív, tak som šiel do radu. Prvý v rade bol Czech Kölsch, prečo Czech netuším, možno použitými sladmi a chmeľmi. Kölsch to nebol, pivo však bolo veľmi osviežujúce a ľahko pitné.
V pamäti mi uviazli ešte Blond Ale a Stout. Z druhej sady pivá Bolo Rei a Seta Da Cupido, ktoré boli nielen najlepšie, ale naozaj dobre, Cupido neviem lepšie popísať než taký Stout s čerešňami, mohol by byť menej sladký, bol však skvelý.
Bolo Rei bol slušný Strong Belgian Ale. Prišiel som hneď po otvorení, podnik sa však rýchlo zaplnil. Obsluha bola rýchla, pomerne neviditeľná, keď ju však bolo treba, hneď bola po ruke. Priestore je veľmi veľký, členitý, taký prerastený moderný výčap. Podáva sa tu aj jedlo, rôzne drobnosti k pivu ako hranolky, ale aj bacalao, trhane mäso a burgre.
Crafty Corner
Večer sme sa vybrali do podniku z názvom Crafty Corner. Sem som chcel ísť hneď z Castella, avšak, ešte bolo skoro. Nevadí. Po vstupe sa pred vami otvorí príjemný priestor, sedí sa pri a na sudoch, na laviciach, dlhé stoly. Pokiaľ je vedľa vás miesto, obsluha k vám v prípade potreby doplní ďalších hostí.
Na výčape je jedenásť pív a jeden cider. Objednal som si ochutnávkový set s piatimi pivami. Mosaic Pale Ale z Rafeira Cervejeira bol ľahko piteľný, osviežujúci a primerane nachmelený. Javali Porter z A.M.O. Brewery a Stout z pivovaru Lispøa boli tiež fajn.
Pre našu návštevu sme si nevybrali najteplejší čas, tak tmavé pivá pekne sadli. Okrem výčapu bolo aj v chladničkách dosť veľa pív. Podávali sa jedlá ako syrové a mäsové taniere, avšak aj steak, krídelka či krevety. Obsluha ústretová, vedomá si toho, čo majú v ponuke. Dobre nám bolo. Potom už len cesta na hotel a nabrať síly na ďalší deň.
Outro Lado
Druhý deň v Lisabone. Po spoločnom programe som sa hore kopcom, dole kopcom vybral do podniku Outro Lado. Po dlhej prechádzke som našiel jeden pofiderný nápis na stene. Nikto o tom podniku nič nevedel, alebo nechcel mi povedať.
Mal byť otvorený od 16:00, čo však to pravda nebola. Naveľa, naveľa sa mi podarilo zistiť, že otvárajú o piatej poobede. Tak som si počkal. Večer pred mojou návštevou muselo byť rušno, keďže všetky kohúty neboli obsadené.
Priestor klame telom, prvý môj dojem bol, že som sa dostal do jaskyne. Polotmavý trochu ponurý interiér sa pomaly zapĺňal hosťami. Slečna bola zo začiatku taká mám… veď viete kde, nakoniec však sme sa dohodli.
Ochutnal som tri pivá. Z domácich kooperácií mali Route 728. Táto cesta veľmi dobrá nebola. Pale al Jose Pinhale od pivovaru Musa a Bird is the word od Dois Corvos mi napravili chuť a náladu. Podnik rozhodne odporúčam, plán bol tam ísť nasledujúci deň po behu, to sa však nakoniec nestalo, aj keď som lákal osobu blízku na jedno dve „po závodové“ orosené pivo. Nevadí.
Čas ma už naháňal, prešiel som si však sortiment plechoviek a fľašiek. Bolo si z čoho vyberať. Dokonca aj Alesmith sa našiel. Nakoniec som sa uskromnil, zobral nejakú tú plechovku na domáce pitie a uháňal k ďalšiemu cieľu.
Queen Ale
Queen Ale je podnik, ktorý sa nachádza na Largo do Tabelião 9, nie veľmi ďaleko od nášho hotela, avšak dosť ďaleko od Outro Lado. To som však vedel. Zvažoval som aj mestskú dopravu, časovo to však bolo lepšie peši.
Cesta viac pripomínala vysokohorskú trasu. Po poslednom útoku na vrchol kopca som sa nakoniec dopracoval k pivu. Na výčape 12 pív za barom unudený barman. Ozaj spomínal som, že som aj zmokol?
Dostal som ochutnávkový set ôsmich pív a začalo sa zmrákať. Queen Ale under pressure navarený v pivovare Oitava Colinan bol skvelý štart, primerane nachmelený, ľahký, osviežujúci. Queen Ale Pirata Portuguese navarený v pivovare Mean Sardine Brewery bola pohodová Session IPA. A potom už kvalita pív prudko klesla. Škoda. Podnik je skôr menší ako väčší. Neviem aký výkon podáva barman keď je plno, keďže za celý čas som tam bol sám. Teda, osoba blízka prišla pre za mnou.
Prišla nedeľa a s ňou aj polmaratón. Ten hlavný dôvod našej cesty. O „skvelej“ organizácii by sa tu dalo písať veľa, ale vás aj tak zaujíma pivo. Po skončení behu sme sa nalodili na električku, ktorá nás mala doviezť niekde odkiaľ by sme poľahky došli domov. To sa však nestalo, električka končila v remíze.
Tak sme si povedali, že prejdeme kúsok peši a uvidí sa. Uvideli sme remízu a za ňou… sa nachádzala bývala fabrika premenená na komunitné miesto, kde boli ateliéry, remeselné obchody a aj reštaurácie.
Beers
Tá jedna sa volala veľmi originálne a to Beers. V peknom interiéri sa na výčape stretli pivá Trindade z Hoppy House Brewing, Guiness, Lagunitas, Sagro a tak. K objednanému jedlu som si vybral na pitie Trindade Profana, takú obyčajnú ČIPA.
Po dlhom poldni, celkom dobre padla. Kvôli nej by som sa sem však nevracal. Ak chcete pozrieť ako sa dá revitalizovať, dobre sa najesť, nasať „vibe“ miesta, odporúčam. Ja som mal veľmi dobrú zeleninovú krémovú polievku a osoba blízka, netradične poňatý vyprážaný syr.
Dokonca aj ja som mohol ochutnať.
Dois Corvos Tap Room
Dois Corvos Tap Room bol ďalší podnik, ktorý som mal v pláne navštíviť. Na výčape je 12 kohútov, obsadených bolo 11. V čase mojej návštevy bol prázdny. Interiér je jednoduchý, účelný, páčil sa mi. Barman síce nebol veľmi zhovorčivý, nakoniec bol celkom nápomocný.
Z piatich ochutnávkových pív mi tri chutili. Helles s názvom Trëma sa stal mojim favoritom, jednoduchý, veľmi ľahko pitný, v Nemecku by sa nestratil. Na druhej strane svetlý ležia bol taký, že nie úplne dobrý.
Atmosféru podniku popísať neviem, nakoľko ako som už napísal, bolo prázdno, avšak si myslím, že večer tu býva rušno. Vedel by som si predstaviť tu stráviť nejeden pivný večer. Deň ešte nekončil, o tom sa však dočítate nabudúce.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Potulky Budapešťou: O dobrých podnikoch, aj takých, ktoré ma vrátili v čase
