Na rakúskom pivnom festivale úradovali česko-slovenské pivovary

V piatok 10.11. a v sobotu 11.11. sa vo Viedni konala ďalšia edícia akcie „Craft Bier Fest Wien“. Ako isto viete, je to môj obľúbený festival. Vždy to býva(la) prehliadka rakúskych pivovarov, v duchu prezentácie toho najlepšieho, čo doma máme, našlo sa pár zahraničných pivovarov, veľa známych.

Obvykle chodím oba dni, tentokrát to však vyšlo len na piatok. Píšem v prítomnom čase, avšak sa zdá, že naposledy som bol na festival v roku 2019. V roku 2020 úradoval covid, v roku 2021 sa spamätával so smrti zakladateľa Micky Klemscha, v roku 2022 sa síce vrátil, to som sa ja už nemohol zúčastniť.

Česko-slovenská stopa

Tak som v piatok plný očakávaní sadol na vlak a vybral sa v ústrety pivnej rozmanitosti. Akcia sa konala už tradične v Marxhalle, kde ma už očakával dlhý rad návštevníkov, ktorí sa chceli dostať dnu. Ja som bol pripravený, lístky som si kúpil v predpredaji, tak som sa po chvíľke čakania a zistení, že ľudia okolo mňa nemajú lístky prepracoval až dopredu. A tam som zistil, že rad je len jeden. Zjavne organizátori neboli pripravení na to, že im na festival prídu ľudia. Nevadí.

Po overení a neodmysliteľnej páske, som vyfasoval pohár a bulletin. A kde sú úvodné žetóny? Nikde. Tak som si ich zakúpil a dobre zásobený miestnymi platidlami som sa vydal objavovať rakúske pivovary. A asi som si nevedomky aktivoval teleport, lebo som sa zrazu ocitol na Salóne piva. Samé slovenské a české pivá. Rakúske pivovary ako by som lupou hľadal. Za mojej neprítomnosti sa rakúske pivá vytratili z festivalu. Na základe trochu nepresných oficiálnych čísiel mi vyšlo, že domáce pivovary tvorili cca 36 percent, Česi 15 percent, Nemci 12 percent zo všetkých vystavovateľov. So slovenskými siedmimi percentami tieto tri krajiny tvoria približne rovnaký pomer ako domáca krajina. Ale dosť bolo počtov, poďme na pivo.

Pivné stánky boli rozmiestnené pri stenách, tuším až na Budvar and friends. V strede boli rôzne jedlá. Leberkaas Pepi, langoše, nejakí Vietnamci, hotdogy a neviem čo ešte. Obvykle si jedlo na akcii nedávam a to som nezmenil ani tento rok. Ako prvé pivo som si dal Čierny Kameň/Reketye Only You, takého ovocníčka s ananásom, pitahajou a kokosom. Veľmi som bol prekvapený, že mi to chutilo a ani vodku som nezháňal. Dobrý začiatok.

Grape Gatsby od Čierneho kameňa bola IPA s pridaným hroznovým muštom. Celkom podarené pivo, bolo cítiť aj pivo, nie nutne IPA a tiež mušt. Bolo sa treba pohnúť ďalej, tak som si dal Prätzel bier (Hellstork a Lánius) a následne Harvest Beer z pivovaru Lánius. Celkom dobre mi padli, hlavne Harvest ale bol skvele nachmelený. Do tretice ešte Champagne IPA 15°, ktoré bolo zakvasené šampanskými kvasinkami. Dobre nachmelené, svieže, do sucha prekvasené.

Aj pivovar z Moldavska

Nastal čas sa pohnúť z rodnej hrude ďalej. Saperlot je pivovar z Varaždína a napriek tomu, že som nedávno pil chorvátske pivá v množstve väčšom než malom, k nemu som sa nedostal. Juicy Fog bola ľahko piteľná NEIPA, džúsová, tropické ovocie a aj chmeľová horkosť. Pivovar Keller Holz, prekvapivo pochádza s Moldavska, ktoré nie je známe tým, že majú silnú scénu s remeselným pivom. Ich Tomato Gose však bolo excelentné, paradajka neprebíjala charakter piva, skôr ho dopĺňala, veľmi ľahko sa pilo.

Pivo Pinetree California bolo tri v jednom. Prvé rakúske na festivale, prvé pivo z pivovaru a prvé na…, veľmi zlé pivo. Jantárová farba dávala tušiť, že niečo je zle, sládok však s kľudom povedal, veď je to West Coast IPA. A ja, že veď práve, kde sa tam nabral karamel. Odpoveď si asi domyslíte sami. Áno, znela, že tak to má byť. Chuť som si napravil pivom Wild Creatures Meditation (2020). Ďalši pre mňa nový pivovar bol Forstauers s pivom XeisWeisse. Bol trochu zmätok na tabuli, keďže pod ním stálo, že Pale Ale. Sládek ma presviedčal, že je to správne. Na moju námietku, že veď názov evokuje Weizen, som dostal odpoveď, veď je to Weizen. Tak ja neviem, niekto tu bol popletený, ja však nie. Teda aspoň nie na začiatku. A bol a celkom fajn.

Kočovný pivovar llegal mal na výčape okrem iných pív India Pale Ale El Dorado & Sorachi Ace #IPA304, ktoré bolo veľmi chutné chmeľu bolo presne toľko, koľko treba, ľahko sa pilo. Specht Wiener Lager nebol ani Wiener ani dobrý. Sitzenberger Winterbock bol tiež celkom prie…, teda veľmi zlé pivo. Už to vyzeralo, že som sa dostal do vleku zlých pív, našťastie však 6 beers High ‚n‘ Dry zachránil situáciu. Tento pivovar v minulosti varil raz lepšie, raz horšie pivá, v poslednej dobe sa však stabilizovali a pivá majú chutné.

Mníchovský Hopfenhäcker začal moju púť po nemeckých pivovaroch. Ich IPA sa ľahko pila, bola dobre zachmelená, so sládkom som sa o všeličom porozprával, aj keď hlavne o pive. Mne a aj vám známy Straßenbräu, spolu s Gorilla a Unverhopft aka Berlínsky výsadok nesklamal, ba práve naopak. Pomaly sa schyľovalo k odchodu, tak prišiel čas na šialenejšie veci napríklad Omnipollo Mads, podľa popisu na tabuľke Carotten kuchen. Áno, mrkvový koláč a áno, bolo fantastické. Na prekvapenie vôbec nie tak sladké, ako by som bol čakal. Laktóza samozrejme bola, avšak aj čokoláda, kávovosť či mrkva.

Dánsky pivovar Sisters navaril Smoker, čo bolo perfektné údené pivo. Nie veľmi prvoplánové, bola aj čokoláda, praženosť, údených chutí tak akurát. Čas sa výrazne zrýchlil, tak ešte nejaké to odsmädové pivo a nastal odchod na stanicu. Dal som si veľkú rezervu, vlak nemeškal, takže cesta domov bola celkom nudná, teda nebola, mal som so sebou cestovný Vienna lager a dobrú literatúru.

O rok? Určite

Na festival stále platí žetónový systém, čo môže byť trochu otravné a asi by mi to vadilo, avšak sa mi podarilo na začiatku kúpiť zodpovedajúce množstvo, takže ja som obmedzovaný nebol. Ceny boli priateľské od 1 eura za jedno deci vyššie. Za 1-3 sa dalo nájsť normálne pivo, ale aj Imperial Stouty, napríklad taký Mads, áno ten mrkvový stál rozumné tri žetóny. Pri silnejších pivách sa však cena šplhala aj vyššie.

Záchody boli opäť len jedny, avšak v piatok stíhali úplne v pohode. Celkovo sa mi zdalo, že ubudlo ľudí, na pivo sa nečakalo ani na umývanie pohárov. Tie však aj bez rád boli také malé nočné mory. Bandasky s kohútikmi na vzdialenejšej strane haly. Úžasné.

Celkovo mám trochu zmiešané pocity, chýbali mi tam známe rakúske mená, teda okrem Bevogu, ten na festivale bol, na druhej strane, kvalita šla výrazne hore, zlých pív som mal naozaj málo, výrazne najmenej zo všetkých festivalov, čo som navštívil.

Pivovarov a pív napriek počiatočnému skepticizmu bolo dosť, nestihol som všetko vyskúšať. Nevadí, nabudúce. Celkovo to bol príjemný festival s príjemnými ľuďmi, či to boli usporiadatelia, pivovarníci alebo návštevníci. A to, že domácich pivovarov bolo pomenej, nie je také zlé, keďže na Wiener Bier feste, ktorý sa koná v lete v strede mesta nechýba to najlepšie, čo doma Rakúšania majú. A nakoniec je to dobré. Aspoň sa pivovary a pivá neopakujú. Prídem aj budúci rok. Na obidva festivaly.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade