Chorvátske pivné podujatie narástlo. Pohoda však zostala

Súťaž 12. Hrvatsko Homebrew Prvenstvo pokračovala a my sme sa po dlhom čakaní nakoniec dostali k hodnoteniu Mini BOSom (najlepším pivám). Na našom stole malo pristáť šesť kusov pív v kategórii „ American and British Dark Ales“. Jeden Porter a šesť rôznych Stoutov. Cesta temnotou pokračovala.

Hodnotenie

Avšak len s piatimi pivami. Jedno pivo prišlo v menšom množstve, ako bolo požadované, tak sa na mini BOS nedostalo. Škoda. Výber bol celkom ťažký, nakoľko všetky pivá mali vysokú úroveň.

Nakoniec sme sa zhodli a vybrali sme dobre. Ďalší Mini BOS bola zberná kategória, kde v nej boli štyri pivá rôznych štýlov. Jeden Grape Ale, jeden Lichtenhainer, jeden Italian Pilsener, jeden Rauchbier a nakoniec aj jeden višňový „Dubbel“.

Absolútne nehomogénna kategória. Bola diskusia, mudrovanie, nakoniec nám vyšlo, že najlepšie boli údené pivá a to v poradí Lichtenhainer a Rauchbier. Tretie miesto si pozrite na linku s výsledkami. A to bolo všetko, Best of Show hodnotili iní ľudia a ja som sa mohol začať venovať festivalu, hlavne pivám, ktoré postupne narážali na výčapy.

Festival

Oproti rokom 2015 a 2016, festival slušne narástol. Pripravených bolo 16 výčapov, na ktorých sa vystriedalo 94 pív, z toho 72 domovaričských a 22 remeselných.

Čapovali sa pivá  od výmyslu sveta, zdalo sa mi, že viedli IPA, boli aj Double IPA, tmavých pív bolo tiež dosť vrátane Stoutov. Nemá zmysle popisovať, čo všetko sme zdegustovali, preto uvediem len pár.

Zaujalo ma napríklad pivo z názvom Coco Nocturno, impresívny kokosový Stout. Citra Saison od Adriany Milliny, bol síce čerstvý, čo priznávala aj varníčka sama, chutil mi však a žiaľ nestihol dozrieť nakoľko bol dosť rýchlo vypitý.

Vedľa čapovali pivo z názvom Agripina, čo bol pomerne solídny Kölsch. Keďže bolo veľmi teplo, snažil som sa na začiatku piť skôr odsmädovky.  Zaujímavý bol aj Dark Mild s názvom „Maybe Next year“ od Ireny Matotek.

Kirschendorfer IPA od Pavao Hodapa bola presne taká, ako som si želal. Na rozdiel od Hrncovaru, súčasťou festivalu vždy boli remeselné pivovary. Samozrejme Zmajska, Mlinarica, Pulfer, Primarius, The Garden, Varionica, Maskeron, Nova Runda, aby som menoval len tie známejšie.

Všeobecne kvalita ponúkaného ponúkaného piva bola rôzna, pri takom veľkom počte pív, úplne pochopiteľná. Bol aj sprievodný program, napríklad súťaž v pití piva, pivný kvíz, ktorý bol za mňa príliš dlhý, beerpong, cornhole a podobne.

Pivnica Mlinarica (poznáte z mojich článkov o výlete v Záhrebe) sa postarala o jedlo, Ponúkali guláš, burgre a tiež pálivé omáčky. Jedného člena našej výpravy, burger s pálivou omáčkou doslova rozplakal. Podľa radu, ktorý stál pre stánkom, ľuďom chutilo. Ja som jedol guľáš a bol som veľmi spokojný. Aj keď aj ten bol trochu viac pikantný, ako obvykle jedávam.

Na konci konvoja výčapov bol stánok Dalibora Arnutoviča, ktorý v ňom ponúkal svoju knihu „In the beginning was the Beer“ v rôznych mutáciách. Nielenže ju napísal, aj ilustroval, čo je pochopiteľné, keďže je výtvarník.

Chodil som okolo krútiac hlavou, napokon  som si ju kúpil pred našim odchodom, pretože, môj opivený mozog sa rozhodol podporiť miestneho pivného spisovateľa. Inak príjemné čítanie. Keď to tak zhrniem,  vôbec neľutujem peniaze, čo som za tú knihu dal. Je to milá knižka, je o pive a podporil som pivného autora. Dobre.

Nečakané zdržanie

Mali sme plán, že po vyhlásení výsledkov sa pôjdeme ešte pozrieť mestom a dať si niekde pivo a jedlo. Plány myši žerú, tak šiel do počutia.

Šli fámy, že vyhlásenie výsledkov bude okolo pol piatej, pravda však nemohla byť odlišnejšia. Vyhlásenie výsledkov bolo až okolo 20:00. Dosť sme frflali na nedodržanie harmonogramu. Až pri písaní tohto článku som našiel informáciu, že pôvodne bol stanovený termín na vyhlásenie výsledkov na 20:00. Bol ten termín, kedy sa to aj malo stať.

Veľmi šikovný ťah dať vyhlásenie na neskôr, nakoľko ľudia nemali tendenciu odchádzať, no pri čakaní na výsledky sa zabávali, degustovali pivo a podobne. Stretol som sa aj s ľuďmi, ktorých som veľmi nečakal, o to bolo príjemnejšie, aj tých čo som čakal, zoznámil som sa s novými dobre bolo.

Ľudia sa zabávali, dobre bolo. Nadobudol som taký dojem, že bolo veľa domovaričov nielen zo Záhrebu, ale aj z iných častí Chorvátska. A boli aj zahraniční účastníci a to nemyslím teraz našu skupinku, ale napríklad aj účastníkov BJCP skúšky, ktorá bola vo Varaždíne.

Nakoniec po dlhšom čakaní sme sadli do auta miestnemu „fitipaldimu“, bolo to chvíľkami dosť náročné, pretože mesto oblo pomerne plné a pán taxikár s nami prešiel kadejakú skratku a popritom sa celkom expresívne vyjadroval o iných účastníkoch premávky.

Beerdello

Veľký výlet do miestnych podnikov sa samozrejme už nekonal. Vedľa ubytovania bol však pre mňa nový podnik Beerdello, tak sme tam zakotvili.

Na výčape bolo šesť chorvátskych pív, mix bol vyvážený. Keďže podnik je vlastne pivotéka s výčapom, na policiach aj v chladničkách bolo pív pomerne dosť. Chorvátske aj zahraničné, remeselné pivovary aj osvedčené klasiky. Príjemné miesto.

Ako posledné pivo sme si dali Paradigma 5: Russian Imperial Stout. Žiaľ, nebol to dobrý výber. Zľahka nadpriemerné pivo, očakávania však boli vysoké. Boli aj nejaké hlasy o tom, že Valhalla je blízko, ona samozrejme bola, avšak na druhý deň nás čakala dlhá štreka domov.

Výlet bol fajn, skoro cez kopirák ako kedysi, ani vtedy sme veľmi nestíhali pozrieť mesto. Súťaž aj festival sa mi páčili. Na prvý pohľad vyzeralo, že súťaž ide tak lážo a plážo, čo nebola úplne pravda, pivá chodili načas, obsluha bola takmer dokonalá, zloženie komisii bolo vyvážené, trochu improvizácie bolo pri mini BOSoch, ale to býva vždy.

Festival bol opulentný, 94 pív, je predsa len dosť veľa. Ľudí bolo veľa, občas sa stálo pri výčapoch, nebol žiaden stres, ľudia sa zabávali. Veľmi rád prídem aj budúci rok. Dátum 6.6.2026 mám zapísaný v kalendári.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade

Prečítajte si aj

Kde majú dobrý výhľad a kde podarené pivo? Čo navštíviť v Záhrebe