by 
O mojej úchylke s Hard Rock Café už viete, tak vás neprekvapí, že sme nevynechali návštevu podniku ani v Berlíne. Na výčape boli tieto pivá: Berliner Pilsner, Schöfferhofer Hefeweizen a Hop House 13 Lager od Guinnessu.
Tajne som dúfal, že na výčape bude aj Berliner Weisse, lebo týmto pivom je Berlín charakteristický, avšak toto nevyšlo. Berliner Pilsner je síce z Berlína, ale je to vlastne štandardný nemecký ležiak. Takto sa naša návšteva výrazne skrátila.
BRLO Chicken & Beer
A keď už sme boli vo švungu a KaDeWe bolo blízko, zašli sme navštíviť BRLO Chicken & Beer im KaDeWe. Keď som tu bol pred rokmi sám, tak som šiel hneď do BRLO, teraz sme sa trochu poprechádzali po obchodnom dome. Fakt len trochu, lebo to bolo na nás „zu viel“.
Keď sme prišli na celé siedme poschodie, kde je umiestnený náš cieľ, bol som veľmi prekvapený, ako sa tento priestor celkovo zmenil. Nič nebolo tak, ako som si pamätal. Trochu som sa motal, nakoniec sme však BRLO našli.
V súčasnosti vyzerá ako pivný bar aj s jedlom. Ako už názov napovedá, kura je tu hlavnou hviezdou. Grilované, ale aj inak upravené. Pre vegetariánov je tu korenistý karfiol. Na výčape je deväť pív, majú tiež ochutnávkové dosky.
Preveril som, či sa Weizen My Ass počas rokov nezhoršil, a musím povedať, že bol presne taký, ako má Weissbier chutiť. Zdalo sa mi, že mi chutil viac ako pred rokmi. Baltic Porter bol presne taký, ako som chcel. Potom už nastal čas uloviť nejaké jedlo, lebo tu sa nám veľmi nedarilo.
Výber bol, samozrejme, veľký, len nespĺňal naše špecifické požiadavky. Nakoniec sme našli azyl v tureckej reštaurácii neďaleko Checkpoint Charlie. Nakoľko som nespravil fotku a ani cez Google som nenašiel jej názov, neviem vám ju odporučiť. Bolo v nej však veľa domácich aj cezpoľných. Interiér bol absolútne generický ako vo väčšine fastfoodov, menu však bolo skvelé, dokonca sa o mňa aj postarali.
Kaschk
Na druhý deň bol polmaratón, kde blízka osoba hviezdila. Skončila na 168. mieste z 998 účastníčok vo svojej kategórii a na 4 807. mieste zo 16 418 žien. V rámci relaxu sme sa vybrali do podniku Kaschk, ktorý som tiež pred šiestimi rokmi navštívil. Interiér sa medzitým zmodernizoval, vibe ostal. Zmenil sa však majiteľ.
V roku 2014 podnik prevzal pivovar BRLO, a tak sa teraz volá Kaschk by BRLO. Aj keď bolo poobede, podnik bol plný mladých polmaratóncov, ktorí dopĺňali potrebné živiny. Pivom. V suteréne, kde sú aj záchody, však bolo voľnejšie.
Dal som si miestny Happy Pils, čo bol úplne ukážkový odsmädový nemecký ležiak. Pivo Moshpit Mentor od holandských Two Chefs bola slušne nachmelená IPA. Výčapníci sa činili, pivo tieklo potokom, dobre bolo. Odporúčam.
Schankhalle Pfefferberg
Internety nám radili, že jedlo aj pivo sa dá nájsť v neďalekej Markthalle Pfefferberg. V tejto budove sa nachádza zopár streetfoodových stánkov a tiež remeselný pivovar a brewpub Schankhalle Pfefferberg. Ten sídli v historickom areáli bývalého pivovaru Pfefferberg v Prenzlauer Bergu.
Obnovuje tradíciu varenia piva, ktorá sa na tomto mieste začala už v roku 1841 založením pivovaru Josepha Pfeffera. Po takmer storočnej prestávke sa sem pivovarníctvo vrátilo v roku 2013. Žiaľ, v nedeľu bol zavretý. Nakoniec sme v tržnici neuspeli ani s jedlom, ani s pivom, čo je škoda. Nabudúce.
Café Bar Pirouette
Uspeli sme však v ukrajinskej reštaurácii Café Bar Pirouette, ktorú založil manželský pár, ktorý 13 rokov tancoval v Theater Friedrichstadt-Palast. Interiér je veľmi divadelný, menu bolo typicky ukrajinské s miestnymi prvkami.
Monika si dala zaslúžený schnitzel a ja som mal krémový boršč. Pivo bolo prekvapivo z Frankov, tak som si dal Maisel’s Hefeweizen, ktorý mi k nemu presne zapasoval. Inak ponúkajú vareniky, pelmene, raňajkové menu, syrniky, ale aj ustrice a množstvo ďalších jedál. Odporúčam.
The Castle
Navštívili sme aj pivný podnik The Castle, ktorý sa od mojej návštevy výrazne zmenil. K lepšiemu. Na obrazovkách svietila ponuka 15 pív. Najviac pív bolo z miestneho pivovaru Hopscor. Našli sa aj také pivá, ktoré by som v podniku tohto typu veľmi nečakal: Guinness, Weihenstephaner, nakoľko ich dostať všade.
Pale aj Local IPA od Hopscoru boli veľmi fajn, rovnako ako aj Smoking Bambi od pivovaru Heidenpeters. Bolo pomerne plno. Aj tu bolo pár účastníkov polmaratónu, čo neprekvapuje, veď na behu sa ich zúčastnilo vyše 40 000. Berlín tak žil aj v nedeľu večer.
Heidenpeters
V deň odchodu sme sa túlali mestom, navštívili sme okrem pamiatok aj čokoládovňu Ritter Sport a na odporúčanie môjho čajového guru sme sa odviezli do Markthalle Neun. Je to tržnica, kde nájdete zeleninu, údeniny, mäso a stánky s jedlom.
Okrem toho slúži ako komunitné centrum a sídli tu aj pivovar Heidenpeters. Bol pondelok, tak ruch nebol taký veľký ako po iné dni, avšak prázdno nebolo. Poobdivovali sme vystavený tovar a aj sme sa tu najedli.
Mňa zachránil od hladu turecký stánok so šošovicovou polievkou a blízku osobu taliansky stánok s cestovinami. Pivovar Heidenpeters evidujem dlho, veď aj deň predtým som od nich mal pivo, len som nevedel, kde má sídlo. Už viem – v Markthalle Neun.
Príjemná pani za výčapom presne vedela, čo ponúka, bola nápomocná a veľmi milá. Ľudí chodilo celkom dosť, veď bolo treba zapiť skonzumované jedlo. Dal som si dve pivá. Ako prvé som ochutnal Session IPA Idaho 7, slušne nachmelené single hop pivo, ktoré veľmi pekne sadlo po polievke.
Ako druhé som si dal Baltic Porter Black Pearl. Veľmi kompetentné pivo, presne také, aké tento štýl vyžaduje. Žiadne náhlenie, len vychutnávanie si dobrého piva. A to bol aj posledný navštívený pivný podnik nášho výletu.
Ako som už na začiatku písal, výlet nebol primárne pivný, ani objavný, no predsa len sa mi podarilo navštíviť pre mňa nové pivovary. Pred šiestimi rokmi som v článku napísal toto: „A či sa vrátim? Určite áno, rád a niekoľkokrát.“ Tak snáď mi to nebude trvať ďalších šesť rokov.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Pivné potulky Berlínom: Aj o nahnutom osude výborného podniku
Pivné potulky Berlínom: Keď vás majiteľ ponúkne pivom z roku 1978
