Nedávno sa podarili tri opakované návštevy pivných podnikov. V prvom prípade som dostal zadanie, kúpiť pivo z Dunajského pivovaru. Tu som dlho nebol, asi pol roka sa dohadujeme s jedným kamarátom, že by sme sa aj zastavili, nikdy to však nevyšlo. Tak som sa vybral na miesto činu.
Dunajský pivovar
Objednávka piva bola solídna, bolo ich celkom dosť, vybrané podľa dostupnosti na e-shope. Plány samozrejme narazili na realitu, nakoľko nemali ani jedno pivo z ponuky e-shopu. Nevadí. Keď už som tu, tak ochutnám niečo z ponuky čapovaných pív.
Ako prvé som si dal ich polotmavého Kapitána. Ochotný čašník predo mňa postavil pivo jantárovej farby s pomerne trvácou penou. Výrazne bol cítiť karamel, pražené tóny, prekvapivá kávová kyslosť, zreteľný chmeľ. Celkovo dobré pitie.
Povzbudený týmto pivom, som si dal svetlého Kapitána 11,5 plató. DMS bol veľmi zreteľný, plus neodmysliteľný diacetyl, ľahká oxidácia. Za mňa to bola čistá zloba.
Pomaranč Ale nevniesol slnko ani úsmev na mojej tvári, keďže čašník predo mňa postavil totálne zoxidované pivo. Snažil som sa vysvetliť čašníkovi, že toto nie je v poriadku, avšak veta: „Sládok vraví, že tak to ma byť“, nepripúšťa žiadne ďalšie argumenty. A aké bolo? Nedokvasené, zoxidované, možno boli v ňom nejaké tie pomaranče. Neviem. Najhoršie zlo.
Veľkým paradoxom bolo, že v komerčnom popise sa písalo niečo o zlatožltej farbe, sviežom letnom pive a podobne. Keďže som bol v hluchom čase, tak obsluha sa postupne vytrácala, čo tiež veľmi neprispelo k pohode. Nuž čas strávený v tomto podniku sa dal využiť asi rozumnejšie. Ako to bolo v tom článku o dávaní ďalších šancí? Tu už asi ďalšie šance veľmi dávať nebudem.
Schnauzer & Beagle
V blízkej minulosti som sa ocitol na nepivnom výlete vo Viedni, takže som nemal žiadne plány. Ostalo mi neplánované voľno, tak som ho vyplnil návštevou podnikov z minulého článku. Prvým sa stal psí podnik Schnauzer & Beagle. Pri poslednej návšteve mi vravel sládok a spolumajiteľ v jednej osobe článku, že plánuje čapovať pivo a nie ho podávať len z flašiek.
Zatiaľ čapujú na piatich pípach. 25.6. bude pivná party pri príležitosti toho, že budú mať už všetky svoje pivá na výčape. Samozrejme všetci ste pozvaní, treba si len kúpiť lístky. A čo som pil? Keď som zbadal v ponukovom liste Lord of the Sheep, hneď som si ho objednal. Čo myslíte, ktoré plemeno psa mali na mysli? A aké bolo? Ľahká odsmädová APA, ktorú by som kedykoľvek pil v akomkoľvek množstve. Viac nachmelene, ako sladové, skvelé.
Ležiak aka Flea Bag až tak vydarené pivo nie je. Celkom preráža trávnatosť z chmeľu. Piť sa dá, ale radšej by som si zopakoval tú APA. Setter’s Delight je solídny red ale. Nič o čom by som chcel písať domov, ale pivo bolo úplne v porádku. Beach Basset prišlo z flašky ako APA: Nuž, toto som nedopil. Neuveriteľne zoxidované pivo. Zjavne chyba vo fľaškovaní. Škoda.
Cobble Classic bol ukážkový Wit. Toto pivo by sa nestratilo ani v Belgicku. Veľmi príjemná návšteva, až na to zoxidované pivo. Cítil som sa tu ako doma. Len tak mimochodom, s kým sa vidím 25.6. na party?
Wieden Bräu
Keďže bol čas a Wieden Bräu sa nachádza relatívne blízko pri Hauptbahnhof, tak som sa tam vybral na kontrolu kvality. Prišiel som do prázdneho podniku. Všetci boli na terase. Terasa je fajn, taká väčšia, čašníci boli v pohybe, tak som sa usadil a objednal. Prvé pivo, ktoré som si objednal bol Hell, ktorý ma kedysi dávno sklamal. Teraz to bolo podarené, viac sladové, odsmädové pivo.
Minule som sa rozplýval na Vienna lager z tohto pivovaru. Nuž, teraz to bola celkom zoxidovaná zloba. Ako posledné pivo som si dal novinku Lolipop a dostal som už na prvý pohľad divné pivo. Na prvý pohľad mohlo ísť o NEIPA, avšak v chuti a vôni to bola fajn IPA s citrusmi, grapefruitovou kôrou, živica. Nakoniec to bolo skvelý záver výletu. Čo mi trochu prekážalo bola pomalé prinášanie piva, čašníci boli síce pomerne svižní, avšak viazol trochu výčap. Všeobecne je to príjemné miesto, rád sa opäť vrátim.
Čo napísať záverom? Len že, prekvapenia sa nekonali. Vo všetkých troch prípadoch som si potvrdil svoje dojmy z predchádzajúcich návštev. Dvakrát pozitívne dojmy nie je zlý výsledok.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade