by 
V posledných rokoch na Slovensku rapídne narástla ponuka piva. Na veľké potešenie mnohých ide prevažne o produkciu kvalitného a výborného remeselného piva. Určite tomu praje aj fakt, že čoraz viac ľudí má o tento produkt záujem a chce ochutnávať nové a zaujímavejšie receptúry založené viac na kvalite ako kvantite.
Občas stačí málo
Trh prekvitá a dáva každému možnosť nájsť si celý rad obľúbených značiek a štýlov. Ruka v ruke s pribúdajúcimi pivovarmi a pivami vznikajú aj týmto smerom zamerané podniky či udalosti.
Ako vášnivý a rozmaznaný pivopič sa tomuto na jednej strane samozrejme teším, ale na strane druhej stále narážam na niekedy priam šokujúce chyby a problémy spojené so samotným servírovaním tohto nápoja.
Najčastejším takýmto problémom je pravdepodobne zle načapované pivo, podchladené alebo nedostatočne vychladené pivo, nedovzdelanosť či nevhodné správanie obsluhy a tak ďalej.
S väčšinou týchto problémov som sa stretla aj pri nástupe do mojej práce v Anglicku. Išlo o podnik ktorý sa priamo volal Beerhouse (teda Dom piva). Výber pív bol pomerne veľký ako na výčape, tak aj vo fľašiach, ale nikto z mojich vtedajších kolegov ani manažér vôbec netušili, čo tam vlastne majú a čo s tým majú robiť.
A preto sa fľaškové pivá vtedy takmer ani nepredávali no a čapované sa predávali buď „prémiové“, ktoré sa mali oficiálne ponúkať, kvôli percentám z predaja, alebo sa raz za čas niektoré z nich načapovalo len ak si ich vybral sám zákazník. Nech už mal na to akýkoľvek dôvod.
Tréning ako cesta
Asi mesiaci, keď už som bola zabývaná, osmelená a v práci prišiel nudnejší deň, prišiel zlom a chytila som organizačný záchvat. Všetky fľaškové pivá som zorganizovala podľa štýlu a pôvodu a uložila z baru do dobre viditeľnej chladničky.
Následne som naučila kolegov ako poriadne čapovať. Vedenie motivované rastúcimi ziskami za pivo, ktoré sa predtým takmer nepredávalo, začalo venovať viac pozornosti čisteniu trúbiek a organizácii pivnice/chladničky, kde boli uložené sudy.
Následne som bola poverená tréningom každého nového kolegu. Niektorí ostali motivovaní viac, niektorí menej, niektorí vôbec ale po tom ako sme začali organizovať špecializované tréningy od obchodných zástupcov väčších či menších pivovarov, mal takmer každý náš zamestnanec dostatok informácií, aby si s náročnejšími zákazníkmi o pive vedel sebavedomo podebatovať.
Aj za patok sa platí
Myslím si, že sme týmto odviedli hromadu skvelej práce a na našich ziskoch to bolo určite vidieť.
Tu na Slovensku sme na tom s kvalitnými pivami naozaj veľmi dobre, ale verím, že nedostatočný záujem podnikov (česť skvelým výnimkám samozrejme) ubližuje nielen konzumentom, ktorí často zaplatia pomerne veľké sumy za niečo, z čoho spôsob servírovania spraví absolútny patok, ale samozrejme aj samotným pivovarom, keďže nakoniec vinu menej skúsený „ochutnávač” hodí práve na tie.
Verím, že je nutné tieto trendy do budúcnosti výrazne zmeniť. Myslím si, že by som mohla byť súčasťou tejto zmeny a práve preto som sa rozhodla na ne touto cestou otočiť reflektor. Práve toto teda bude cieľom môjho seriálu v ktorom všetko detailnešie rozoberiem a budem, dúfať, že rozpútam zaujímavú diskusiu aj na takúto tému.
Loading ...***********************************
Sheena Staley
Narodená a varená prevažne v Bratislave, chmelená od Čiech po Anglicko. Momentálna rezidencia medzi Bratislavou a brehmi rieky Váh, na Posádke v Dvorníkoch. Milujem dobré pivo, medzi moje najoblúbenejšie patrí belgické pivo, kvalitná IPA či najnovšie ma pohltili sour (kyslé) pivá. Okrem piva mi ku zdraviu treba už iba syry a hudbu. Pivné, otázky, tipy či ponuky na spoluprácu mi môžte posielať na emailovú adresu sheenaisabeerdrinker@gmail.com.
