by 
Počas prvej návštevy Bambergu sa konal v neďalekom Forchheime Annafest, ktorý podľa mnohých ľudí vďaka uvoľnenej a autentickej atmosfére predstavuje jedinečnú alternatívu k Oktoberfestu. Veľa z mojich kamarátov ho považuje za najlepší v Nemecku.
Vtedy som chcel vidieť skôr mesto, ako sa trepať po okolí. Neskôr som si však prečítal fakty aj recenzie a povedal som si, že by stálo za to Annafest navštíviť. Roky ubiehali, veci sa komplikovali, potom nebol čas ani spoločnosť. A hoci som na Annafest nezabudol…
Narušené plány
Až niekedy túto jar prišiel impulz na jeho návštevu. Slovo dalo slovo, premenilo sa na činy a v priebehu veľmi krátkeho času sme sa dohodli a vybavili si lístky na vlak aj ubytovanie. Všetko za prijateľné ceny, čo by sa mohlo pokaziť?
Nuž… Pripravil som sa zodpovedne, vstal som skôr, aby som mal rezervu v prípade problémov a stihol vlak.
Ja som ho síce stihol, avšak bol som jediný z našej výpravy, a to sme sa ešte ráno okolo trištvrte na šesť uisťovali, že všetko ide, ako má. Nuž, zjavne nešlo.
Mal som takú temnú chvíľku, že nepôjdem ani ja. Nakoniec som si povedal, že idem. Veď som veľký chlapec. Nastúpil som do prvého plánovaného vlaku do Viedne a tam som prestúpil na spoj do Mníchova. Po celkom príjemnej ceste, narušenej len policajnou kontrolou, som sa doviezol do Mníchova, kde som mal dve hodiny na prestup do Bambergu.
Andechser am Dom
Šiel som podľa plánu a doprial som si jedlo a pivo v podniku Andechser am Dom. Toto miesto mám rád. Odkedy som bol v meste naposledy, podnik sa presťahoval o pár metrov a výrazne zväčšil svoju kapacitu na 200 miest vnútri na dvoch poschodiach, ku ktorým pribudla rozsiahla terasa.
Hneď na úvod som si dal štartovací Helles, ktorý vo mne len tak zasyčal. O chvíľu som diskutoval s veľmi príjemným čašníkom o tom, čo môžem jesť. Voľba padla na Gulaschsuppe. Bola skôr maďarského typu, teda s veľkým množstvom zeleniny, čo mi vôbec neprekážalo, lebo mi veľmi chutila.
Doniesol mi ešte aj šťavu, čo bola vlastne detská porcia polievky. Nakoniec som to zvládol. Weissbier bol tiež fajn, dal som si ešte záverečný Helles a bol čas ísť na vlak do Bambergu. V obchode so suvenírmi som zistil, že nemám okuliare. Utekal som späť do reštaurácie, ale neboli tam. Čo bolo dosť mrzuté a zásadne to skomplikovalo môj výlet.
Weyermann
Po príchode do Bambergu som sa dosť ponáhľal, pretože ma trochu tlačil čas. Pôvodný plán bol, že budem mať asi hodinu a pol na návštevu Weyermannu a Hopfengartenu. Keďže som meškal, čas sa scvrkol na cca hodinu. Sladovňa Weyermann, ktorá má viac ako 150-ročnú tradíciu, patrí medzi najznámejšie na svete.
Tento rodinný podnik z nemeckého Bambergu je preslávený najmä výrobou špeciálnych sladov pre pivovarníctvo a liehovarníctvo. Návšteva bola pomerne rýchla, keďže v sladovni funguje obchod s pivom bez výčapu, hoci pôvodne som si myslel opak.
Domáce pivá sú označené číslami, čo bol trochu problém, lebo bez okuliarov som na ne veľmi nevidel. Okrem domácich pív z pokusného pivovaru tam boli pivá od výmyslu sveta. Tie však neboli mojím cieľom.
Pani predavačka bola ústretová, tak som pár fľašiek nakúpil na „domov“. Niečo som vypil na ubytovaní, niečo doniesol domov. V skratke poviem, že mi chutili všetky, vybral som dobre. Bola to IPA, Italian Pilsner, Stout a nemecký ležiak. Pani mi tiež poradila, kde nájdem svoj ďalší cieľ, ktorý bol neďaleko.
Hopfen Garten
Hopfen Garten je pivovar v záhradníctve. Na internete sa píše, že je to miesto, kde sa stretáva tradičné záhradníctvo s pivovarníckym remeslom. Rodina Emmerlingovcov, ktorá sa v Bambergu dlhodobo venuje záhradníctvu, tu spojila svoje skúsenosti s pestovaním rastlín s vášňou pre chmeľ a pivo.
V záhrade rastie viacero odrôd chmeľu, ktoré nachádzajú využitie aj v miestnom pivovarníctve. Zelenina a ovocie sa predávajú formou samozberu. Nazbieraš si paradajky (tých majú v sortimente cca 100), papriky či iné produkty a dáš si k tomu pivo. Keďže záhradník je zároveň aj sládok, dobre sa s ním debatovalo.
Varí len spodne kvasené pivá a používa pri nich aj vlastnoručne vypestované chmele. Návštevníci sa tu delia do dvoch skupín. V tej prvej sú zväčša ženy, ktoré si nazbierajú zeleninu a po odvedenej práci si dajú pivo.
Druhú skupinu tvoria muži a tí idú hneď po pive. Sládok mi dal ochutnať tmavý bock s čili. Keď som protestoval, že ma to zabije a 8 percent alkoholu nie je najlepší nápad, odpovedal mi, že s alkoholom „kein Problem“. A mal pravdu. Z piva bolo cítiť čokoládu a trochu praženého sladu, čo však veľmi rýchlo prehlušila pikantnosť. A to poriadne. Nuž, doslova ma oblial pot.
Obával som sa, že už treba končiť, na čo mi sládok povedal, že „kein Stress“, on musí aj tak ešte upratovať, a ak budem chcieť ďalšie pivo, nech na neho len zazvoním. Rozhodne tento pivovar odporúčam, od stanice to nie je ďaleko a má to samé pozitíva.
Pivovar Spezial
Večer som zašiel ešte do pivovaru Spezial, ktorý patrí medzi tradičné bamberské pivovary a jeho história siaha až do 16. storočia. Spezial je známy predovšetkým svojím údeným pivom, samozrejme, v ponuke majú aj iné druhy. Interiér je tradičný a vyzerá, akoby sa tu zastavil čas. Nie v negatívnom význame, je to proste nemecký pivovar v tom najlepšom svetle.
Na terase prebiehala nejaká akcia, vnútri bolo pomerne dosť ľudí, avšak nič dramatické. Najprv ma čašník informoval, že už nevaria, tak som si objednal len pivo. Potom prišla servírka s tým, že predsa len varia, takže sme sa veľmi rýchlo zladili a naservírovali mi zemiakovú polievku.
Boli zo mňa trochu nesvoji, keďže som ako jediný pil malé pivá, avšak zvládli sme to. Servírka pôsobila rezervovane, čo zas nebolo vôbec zlé. Bol som spokojný s jedlom aj s kvalitou pív. Nič iné som vlastne ani neočakával.
Pivovar Fässla
Hneď oproti pivovaru Spezial sídli Fässla, ktorý patrí medzi najstaršie a najznámejšie pivovary v Bambergu.
Jeho história siaha až do roku 1649 a dodnes si zachováva charakter tradičného rodinného pivovaru, tak som sa tam zastavil. Interiér ničím neprekvapil, nechcelo sa mi veľmi sedieť vnútri, tak som si vzal z pivného okienka pivo (Ungespundetes) a sadol som si na terasu.
Chvíľu som špekuloval, či si nedať niečo na jedenie, avšak pivo mi nechutilo až tak ako v podniku oproti. Dopil som ho a vybral sa na ubytovanie. Veď na druhý deň ma čakal celkom náročný program. V sobotu bol v pláne Buttenheim a Annafest vo Forchheime. O tom si však povieme v pokračovaní.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
