Päť dôvodov, prečo minipivovary valcujú veľkých hráčov

Richtár Jakub

Iste, bez veľkých pivovarov by sme pivo asi nepoznali. Sťahujú jeho cenu na takú hranicu, že je dostupné pre každého. Od malej dedinky na konci sveta, až po najväčšie metropoly. Veľké nadnárodné skupiny jednoducho ovládajú chute konzumentov piva po celom svete. Existuje však minimálne päť dôvodov, pre ktoré sa ich nadvláda raz skončí. Nebude to o rok, ani o desať rokov. Možno to bude o niekoľko storočí, keď ľudstvo pochopí, že najlepšieho je vždy menej. Portál oPive.sk sa pozrel na dôvody, prečo majú minipivovary navrch pred veľkými hráčmi. A istým spôsobom ich valcujú  už teraz.

1. Varia si čo chcú

Stačí sa pozrieť na ročnú produkciu napríklad hurbanovského Heinekenu či SABMilleru vo Veľkom Šariši. Obe prevádzky ľavou zadnou prekonávajú hranicu milión hektolitrov za rok. Každý jeden by pokojne strčil do vrecka všetky minipivovary v celom Československu. Má to však svoju daň. Keďže na pive chcú zarobiť, musia ich variť v extrémne veľkých dávkach. Nemôžu si dovoliť navariť niečo, čo by sa nepredalo. Žiadny experiment nečakajte. Ak by to náhodou nevyšlo, vedenie by malo problém. A to predsa nikto nechce. A čo minipivovary? Varia si čo chcú. Nevyjde? Štangasti aj tak vypijú a nabudúce skúsime niečo iné. Žiadny problém, sme predsa free.

2. Čo pivo, to zážitok

Nikde nie je pivný svet pestrejší ako v minipivovaroch, ktoré ponúkajú viaceré druhy piva. Nehrozí vám jednosmerná cesta k ležiaku. Vyberie si každý. Každý jeden kúsok je istým spôsobom zážitok.  Občas to síce nemusí vyjsť, ale občas vás pivo dostane do kolien. Nehovoriac o experimentoch, pri ktorých vlastne obcestujete celý svet. Stačí len málo. Pravidelne chodiť do svojho obľúbeného podniku. Pri veľkých hráčoch je situácia komplikovanejšia. Ak aj chcú niečo nové ponúknuť na trh, musia vyčleniť tisíce eur na reklamu a marketing. A výsledok nie je dopredu jasný. Aj preto to napríklad vo Veľkom Šariši s novinkami nepreháňajú.

3. Pivo nefiltrujú a nepasterizujú

Niekto síce môže namietať, ale pasterizované a filtrované pivo je mŕtve pivo. Stráca sa z neho prirodzenosť a istým spôsobom aj zážitok. Veľké pivovary však musia pasterizovať. A celom logicky. Ak by sa chceli vydať prirodzenou cestou, jednoducho by nestihli pivo rozdistribuovať po celom Slovensku. Kým by si našlo koncového užívateľa, jednoducho by sa skazilo. Pri minipivovaroch je cesta od výrobcu k spotrebiteľovi krátka. Pivo, tak zostáva prirodzené.

4. Počúvajú zákazníkov

Majitelia minipivovarov či ich sládkovia majú oproti veľkým pivovarským kolosom jednu veľkú výhodu. Svojich tradičných konzumentov poznajú a vidia ako ich produkty prijímajú. Spätná väzba je pritom dôležitá. Nielenže motivuje, ale umožňuje hľadať aj nové výzvy. Jednoducho, táto interakcia posúva menších hráčov vpred. Nemusia si platiť drahé prieskumy medzi zákazníkmi. Tie dostávajú priamo každý deň.

5. Pivo varia srdiečkom

Povedzme si pravdu. Pivní giganti síce môžu produkovať pivo, ktoré je na úrovni, ich primárny cieľom je však zarobiť. Prioritne sa nepozerajú na samotné pivo, ale na hospodárske výsledky. Aj preto napríklad pivo navaria na vyššiu stupňovitosť a potom ho „zrieďujú“ na potrebné stupne. (To je len jeden z mnohých príkladov). Srdiečko v tom určite chýba. Pri minipivovaroch je to iná pesnička. Na minipivovare zbohatnete len veľmi ťažko. Pivovarníci ako Ján Tribulík (Richtár Jakub), Martin Lučko (Jama Brewery), Maroche Hajduk (Padre Craft Brews) či Daniel Obcovič a Peter Holčík (Hellstork) majú jedno spoločné – k vareniu piva prišli ako k záľube. Preto ich produkty budú mať vždy o niečo viac ako u veľkých hráčov. Majú srdce. To v europivách budete hľadať márne.

Snímka: Richtár Jakub