Ako v týchto časoch zorganizovať súťaž? Opitý vlk to ukázal

Keď ma Patrik oslovil, že ide chce organizovať domovaričskú súťaž, tak som sa veľmi potešil. Biela vrana skončila, pripadne hlboko hibernuje, ostatné súťaže budú neskôr, tak toto bol ten správny čas si trochu zahodnotiť.

Už miesto konania vyzeralo nádejne, Štále Nová Baňa, k tomu odvážna téma Jedon slad, Jedon chmel a samotný organizátor, Paťo Tužinský jeden z mála Vlkov (stojí za kočovným pivovarom Opitý vlk), čo varí pivo, sľubovalo skvelú akciu.

Kraľovali „ejly“

V deň konania akcie, 5. júna sa dva rozhodcovské tímy z opačných častí Slovenska vybrali na miesto činu. Na posúdenie sme dostali 36 pív. Okrem ležiakov a variácii na Pale ale, IPA objavil sa pre mňa prekvapivo slušný počet domovaričov, ktorí uvarili tradičné kolínske pivo Kölsch, alebo Saison, všetko zväčša v slušnej kvalite.

Ležiaky boli podľa mňa najslabšia kategória, nakoľko v nich sa objavili celkom vážne vady. Pivá typu Ale boli na tom oveľa lepšie, v našej hodnotiacej komisii, boli víťazné. Aj keď sa nám zdalo, že úroveň bola slabšia, fakt, že sme rozdali 16 Kondierov, z toho Zlatý 3x, Strieborný 7x a Bronzový 6x, tomu nenasvedčuje.

Medailám kraľovali pivá typu Ale, ale cestu si našiel aj jeden ležiak, jeden keller bier, jeden sour, dva Kölsche a Saisony. Vzhľadom na početnosť týchto štýlov, je to pekný výkon. Zúčastnili sa hlavne domovariči z okolia, aj keď sa našli účastníci aj z Bratislavy, či západného a východného Slovenska a Česka. Tým sa stala súťaž medzinárodnou.

Organizácia? Výborná

Miesto konania bola chata, či skôr súkromný horský klub Slniečko s majiteľom Pipačom. Skoro celý deň vládlo skvelé počasie a spolu s nádhernými výhľadmi, prácou a pohostinnosťou Pipača bola skvelým mixom, spolu so skvelou organizáciou Paťa, Šárky a Tomáša.

Veľmi ma potešil záujem domovaričov o túto akciu. Kým sme vážne pracovali, teda hodnotili, vonku sa rozbehla PP – Pivná párty, alebo ak chcete happening. Bolo skvelé vidieť ako ľudia spolu diskutujú, ochutnávajú svoje výtvory, konzultujú a zabávajú sa. Súťaž je síce dôležitá, ale je taký vítaný „side efect“ pri stretnutí rovnako postihnutých ľudí.

Po vyhlásení výsledkov prišiel na rad aj vlčí, ehmm, diviačí guľáš. Veľmi dobre padol po náročnom dni.

Ak by som mal zhodnotiť túto súťaž, nebolo vôbec vidieť, že je to prvý ročník. Paťo mal všetko dobre zorganizované, rozhodcovia mali kľud na posudzovanie vzoriek, zabezpečil sponzorov, ktorí venovali ceny tým najlepším. Ako by som to…, nie celkom. Aj posledné miesto bolo ohodnotené. Knihou o varení. Trochu rozporuplné gesto, avšak domovarič to zobral športovo: „Aj tak som si ju chcel kúpiť.“

Čo dodať? Aha, víťazov: