Pivné potulky Haagom? Víťazom je „anglický“ bar

Služobná cesta do Haagu bola plánovaná dlhšiu dobu. Vôbec sa nemala týkať piva a mal som sa nachádzať ďalej od centra, takže som si zaumienil, že sa budem venovať iným veciam. No skoré ranné vstávanie (na lietadlo som vstával 03:30) mi tak rozhodilo režim, že som v deň príchodu prakticky nebol schopný vyvíjať žiadnu intelektuálnu činnosť a čo je horšie – ani spať.

Na poslednú chvíľu som teda zadal do vyhľadávača “craft beer the Hague” a nechal som sa bez ďalšieho prieskumu inšpirovať článkom na Tripadvisore. Priama električková linka ma zaviezla ku vlakovej stanici v centre mesta, na okraji haagského Chinatownu. Pri etnických reštauráciách sa treba ísť najesť tam, kam chodia miestni, takže som si dal skvelý neskorý obed v jednoduchej malej reštaurácii za cenu v centre mesta nevídane nízku.

O pár metrov ďalej som už míňal De Gekke Geit, ktorý vyššie uvedený článok označil ako kľúčový čo sa craftbeer v Haagu týka. Podnik je súčasťou hostelu v strede mesta a dá sa ľahko prehliadnuť. Je malinký, no útulný, zariadený stroho a jednoducho. Sedí sa na poriadne používaných stoličkách a bedniach s nápismi v azbuke.

Hrá tu skvelá hudba a po večeroch aj živá. Má atmosféru a pivo na naše pomery príšerne drahé. Štyri pivá sú na výčape, v chladničke cca 50 rôznych craft beers fliaš a nad barom tanky s lokálnym pivom LAM. Návštevníkov tesne po otvorení nebolo veľa, ťažko povedať, kto sem väčšinou chodí. Pivo čapujú hlavne do dvojdecových pohárov a ako sa ukázalo neskôr, je to výhoda.

LAM je domáci ľahký pils, úplne svetlý, bez horkosti a s jemnou sladovou a ovocnou chuťou, silno pripomínajúcou slamu. Podľa mňa jedine tak na zahnanie smädu, inak žiaden veľký zážitok. Slabota bez chuti a bez vône, za cestu sem nestojí.

Scheveningen zuidwester
Rovnako svetlý pils, prakticky bez vône a chuti, len s jemnou vystupujúcou horkosťou, ktorá sa rýchlo stráca. Prekvapivo piteľné, hlavne v lete by bolo super. Oproti predošlému trošku silnejšie, no žiadna explózia chutí sa nekoná. Začínam byť skeptický.

Nuts for chocolate
Ďalšie supersvetlé pivo, tentoraz v štýle belgického ale. V chutí alkohol a nechutná kovová pachuť, ktorá to kazí. Prakticky žiadne telo, len trochu hroznovej šťavy, orieškov a korenia. Alkoholu požehnaných 7%, no pije sa ako vinea. Vynikne tu charakter belgických kvasiniek, ktoré nie sú prehlušené ani telom ani horkosťou. Za alkohol pivo očividne vďačí viac cukru než sladu. Už keď tu sedím, rozhodujem sa s minimálnymi očakávaniami ochutnať aj štvrté pivo na výčape.

Gulpener Jolly roger Pirate’s bite, spicy dipa s feferónkou
Feferónku moc necítiť, skorej zelené korenie, grep a marakuju. Toto pivo je konečne nadupané chuťou, arómami a 8% ABV. Tam, kde by ste čakali plnosť je korenistá chuť, tam, kde chmeľovú horkosť, nájdete štipľavosť chilli. Po napití cítiť v ústach trpkosť typickú pre kvasinky brettanomyces. Keď sa trošku vyvetrá, chutí ako horké marhule s chilli. Rozhodne zahreje a nelepí v ústach.

Zaujímavý zážitok. Musím uznať, že som nečakal pivá také odlišné od toho, čo sa pod týmito kategóriami dá nájsť u nás. Prvé dve sa silno ponášali na hrôzu známu z chorvátskych letovísk či slovenských hotelov, posledné však bolo veľmi zaujímavé a viem si dosť dobre predstaviť ponúknuť ho v alkoholovo slabšej verzii slovenskej craftbeer komunite.

Viac než jednu ďalšiu destináciu dnes nestíham. Podnik z úvodu článku ma pivom vôbec nenadchol, tak scrollujem na jeho koniec. Počas mojej 6 minútovej prechádzky do druhej a na dnes poslednej destinácie míňam viacero podnikov, ktoré, súdiac podľa vývesných štítov, nečapujú Heineken, no v lokálnej scéne sa nevyznám, tak neviem posúdiť, či sú piva macro alebo craft.

The Fiddler je na úplne opačnom konci spektra a asi som fajnovka, ale presne podľa môjho gusta. Je veľký, je vkusne zariadený a je to brewpub aj s pivotékou. Podnik je čisto anglický a vyhľadávaný hlavne angličanmi. Tvoria ho dve poschodia, kopa stolov na sedenie, biliardové stoly a varňa. Čapujú pivá z vlastného mikropivovaru zvaného Animal Army Brewery a popri tom aj Guiness, Franziskaner weissbier, Hertog Jan a Jupiler. Vyše 200 druhov piva majú vo fľašiach. Z ôsmych domácich pív ich bolo k dispozícii šesť.

Red Head
Lokálny red ale je krásne plné, medovinové, na jazyku šteklivé a jemne horké, čisté a dokonale anglické pivo. V chuti je cítiť karamelový slad a horkosť je práve taká, aby dopĺňala plný, nie však chlebový základ. Myslím, že je z lokálnej ponuky najlepšie.

Lions Den Bitter
Je rovnako štýlovo vyhranené, no úplne iné pivo. V chutí je mierne kyslasté, telo má slabšie, trošku cítiť triesloviny a chmeľ je ako keby zoxidovaný. Zlý jazyk by povedal, že vymáchané ponožky, je však tak blízko anglickým originálom ako sa len dá. Svieže a prudko piteľné. V porovnaní s pivami z predošlého podniku oveľa viac chutí a oveľa menej alkoholu.

Albino Fox pale ale
Okej toto pivo je vážne až moc “autentické” a je v ňom všetko to, čo na niektorých anglických real ales nemám vôbec rád. Vôňa konskej stajne, horkosť slabá, tentoraz už poriadna pachuť ponožiek. Myslím, že by som túto chuť nevedel napodobniť ani keby som chcel. Farba je úplne svetlučká, v chutí trošku citrusov a búrskych orieškov. V skutočnosti je pivo úplne bez vady vzhľadom na jeho štýl, no asi sa človeku rýchlo zunuje. Napriek jeho nesporným kvalitám ho dopíjam len ťažko.

Okrem vlastných real ales majú aj beers a veľmi sa mi páči, ako to rozlišujú. Ales sa čapujú pumpou, beers klasickým výčapom aký poznáme. Vlastné majú Dutch Blond, Autumn Bock a Hefeweizen. Klobúk dolu pred sládkom, kvalitne zvládnuť toľko štýlov nie je sranda. Ochutnávam Fuzzy Bear, štýlom Dutch Blond. Niečo medzi suchým beer a ovocným ale, v chutí kopa sladu a marhúľ. Pena padla pomerne skoro no nasýtenie sa nestratilo a príjemná iskrivá chuť pretrváva.

Oba navštívené podniky majú niečo do seba. Ten prvý sa snaží vytvárať skvelú atmosféru. Ten druhý je verný štýlu, je nekompromisne kvalitný a nenecháva nič na náhodu. Obsluha rýchla, znalá, informovaná a ústretová. Osobne by som sa nabudúce vykašľal na hipsterism a lotériovú kvalitu ponúkaných pív v Gekke Geit a šiel by som priamo do Fiddlera. Je síce anglický až z toho zadok štípe, nič však neriskujete, miesta na sedenie je dosť, pivo skvelé a varia za ceny čo nezruinujú.

****

Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.