by 
Cena remeselného piva na Slovensku výrazne prevyšuje cenu piva od väčších pivovarov. Úspešnosť scény však naznačuje, že Slováci si radi priplatia za kvalitu. Otázkou však zostáva, či ju aj naozaj dostanú.
Odpoveď na túto otázku, ale bohužiaľ nie je pozitívna a v drvivej väčšine prípadov to tak naozaj nie je. V tomto článku si teda bližšie posvietime na jeden z problémov, ktorý nám môže výrazne ovplyvniť zážitok.
Obsluha je všetko
Z vlastnej skúsenosti viem, že práca v gastronómii u nás je jeden veľký zlý začarovaný kruh, z ktorého môžu všetky zúčastnené strany veľmi rýchlo vyhorieť. Zákazník, ktorého sa ale vnútorné pomery prevádzok netýkajú a za svoje peniaze má nárok na adekvátny servis, z toho ale nakoniec väčšinou vyjde ako najväčší nešťastník.
Čašnícke remeslo sa stalo doménou hlavne študentiek, ktoré vo väčšine prípadov nemajú o túto prácu dostatočný záujem, nemajú motiváciu sa v tomto remesle rozvíjať a tým pádom poriadne ani nevedia čo predávajú.
Často to vyzerá tak, že do práce chodia podnik iba strážiť a čokoľvek iné ich často priam vyrušuje. Tento problém sa samozrejme netýka iba piva, ale vo svete remeselných pív je to určite jeden z najväčších nedostatkov.
Všetko začína v hlave
Naše chute sú vďaka limbickému systému priamo ovplyvňované emóciami a tým ako sa cítime. Jedno a to isté pivo bude človeku chutiť úplne inak, keď je obklopený dobrou spoločnosťou, na príjemnom mieste, prípadne na dovolenke, ako keď sedí sám napríklad v špinavom alebo hlučnom bare bez akejkoľvek atmosféry.
Vzrušenejšie emócie majú za následok, že chute vnímame výraznejšie a je to potom už len otázkou, toho či ide o emócie pozitívne alebo negatívne.
Na toto má naozaj výrazný vplyv aj správanie obsluhy a určite sa všetci zhodneme, že príjemná, ochotná a informovaná obsluha nás na pivný zážitok určite pripraví lepšie, ako keď je to práve naopak a už dopredu očakávame, že pivo ku nám nedorazí úplne v poriadku.
Kde je chyba?
Samozrejme, nie je všetko úplne čierne a chvalabohu existujú podniky kde sa nemusím báť takýchto vecí, ale pre dobrú obsluhu v tomto článku nie je priestor. Vráťme sa teda k tej zlej.
Prvou zlou kategóriou je obsluha vydesená.
Hovoríme často o pomerne milých dievčatách (chalanom sa toto stáva menej), ktoré sa aj usmejú, aj sú ochotné, ale v momente ako sa spýtate na pivá, tak buď rovno zdesene vypúlia oči a niekedy aj utečú, alebo začnú neisto mrmlať niečo o „vrchne kvasených“ pivách a stupňoch.
S tým, že evidentne vôbec netušia, čo to čo hovoria vlastne znamená a pre zákazníka to má úplne nulovú výpovednú hodnotu.
Druhou kategóriou je obsluha drzá/arogantná.
Títo sú moji obľúbenci (a v tomto prípade je to bežné medzi oboma pohlaviami), pretože sa na vás naozaj dokážu pozerať z výšky a naopak od predošlej kategórie, vedia vyklopiť absolútne rovnaké nič nehovoriace informácie, ale s takým sebavedomím, až máte pocit, že možno by ste sa im mali začať klaňať.
Jeden z mojich čerstvejších zážitkov na takúto tému bola moja návšteva pivného stánku od banskobystrického pivovaru na nemenovanom hudobnom festivale. Spýtala som sa aké majú pivá a bolo mi odpovedané: „Desinku, dvanástku a trinástku.”.
Po mojej otázke čo za pivo je trinástka som sa dozvedela, že: „Trinástka je to isté čo desinka, ale silnejšie.”. Tón ktorým mi to bolo povedané znel ako keby slečna zjedla všetku múdrosť sveta. A nie trinástka nebola to isté čo desinka.
Debatu som tam radšej ukončila. Takže takto naozaj nie.
Keď sa zákazník pýta, treba mu vedieť povedať prinajmenšom základy ako štýl, farba a percentá. Nie stupňovitosť. Tá ma naozaj zmysel maximálne pri ležiakoch a takým cudzincom to napríklad vôbec nič nehovorí, takže aj pri ležiakoch treba vedieť percentá.
S vínom by to takto nešlo
Každá prevádzka čapujúca remeselné pivá, by mala venovať aspoň chvíľočku na tréning svojho personálu. Malo by byť priam povinnosťou zamestnancov každé pivo ochutnať, aby vedeli povedať aspoň jednu zásadnú informáciu.
Nielen, že by im to pomohlo sebavedomejšie o pive hovoriť, ale takisto keď niekto začne pracovný deň ochutnávaním piva, je zaručené, že bude podstatne lepšie naladený.
Keby ste zašli do podniku špecializovaného na drahšie vína, je veľmi málo pravdepodobné, že by ste narazili na čašníka, ktorý nebude vedieť o víne vo vínnom lístku nič povedať.
Tie najlepšie podniky zamestnávajú špecializovaných someliérov, alebo majú čašníci aspoň základný someliérsky kurz, takže vždy vedia o vine rôzne zaujímavosti, vedia s čím ho kombinovať a vedia poradiť.
Rovnako ako je v takých situáciách bežnou praxou, že zákazník dostane ochutnávku a rozhoduje sa podľa toho.
U nás zatiaľ nie
S možnosťou ochutnania piva som sa na Slovensku zatiaľ stretla vo veľmi málo podnikoch, čo považujem za rovnako veľkú chybu ako neschopnosť obsluhy.
Pivo si svojou rozmanitosťou určite zaslúži podobný prístup ako víno a ľudia ktorí ho servírujú by naozaj mali vedieť o čom hovoria.
Pre slovenskú remeselnú scénu je nevyhnutné, aby v blízkej budúcnosti naozaj stúpla kvalita servisu a je aj na samotných pivovaroch aby na to trošku pritlačili.
Podeľte sa o svoje najhoršie alebo naopak najlepšie skúsenosti s obsluhou v craft beer podnikoch buď v komentároch alebo mi môžte písať na emailovú adresu uvedenú v mojom profile pod článkom. Budem sa tešiť.
***********************************
Sheena Staley
Narodená a varená prevažne v Bratislave, chmelená od Čiech po Anglicko. Momentálna rezidencia medzi Bratislavou a brehmi rieky Váh, na Posádke v Dvorníkoch. Milujem dobré pivo, medzi moje najoblúbenejšie patrí belgické pivo, kvalitná IPA či najnovšie ma pohltili sour (kyslé) pivá. Okrem piva mi ku zdraviu treba už iba syry a hudbu. Pivné, otázky, tipy či ponuky na spoluprácu mi môžte posielať na emailovú adresu sheenaisabeerdrinker@gmail.com.
Obrázky od Pexels a LuckyLife11 z Pixabay
