Ako nás pivná legenda zaskočila: „Prosíme, plaťte v hotovosti“

Ak by sme urobili prieskum medzi pivármi, ktorý pražský pivovar poznajú, do prvej trojky by sa určite dostal pivovaru U Fleků. Ide o jeden z najstarších českých pivovarov vôbec. Naša stránka má 11 rokov a my sme sa tomuto pivovaru dlho vyhýbali.

Prečo? Lebo sme ho považovali skôr za turistickú atrakciu. Ale predsudky treba búrať a tak sme sa v máji vybrali na návštevu tejto pražskej „atrakcie“.

„Máme na vás prosbu“

Najprv si dajme trocha faktov. Pivovar U Fleků začal písať svoju históriu v roku 1499. Odvtedy niekoľkokrát zmenil svojich majiteľov. Medzníkom v jeho histórii bol rok 1843. Práve vtedy sa začalo variť pivo Flekovský tmavý 13° ležák.

Ten bol dlhé roky jedinou položkou v pivnej karte. Zmenilo sa to v roku 2020. Po 177 rokoch pribudol do ponuky Flekovský světlý 13° ležák. Aj zaradením piva do ponuky reagoval pivovar na pandémiu, kedy mu vypadol značný počet zákazníkov zo zahraničia. Práve zahraničná klientela tvorí hlavnú návštevnícku zložku.

Do pivovaru prichádzame v sobotu pred obedom. Hneď pri dverách nás obsluha víta s požiadavkou, ktorá nám skomplikovala situáciu. Čašník „nás pekne prosí“, či by sme nemohli dnes platiť v hotovosti. Nie, nie je tam vysvetlenie, že nefunguje terminál, je tam len prosba, aby sme využili tento spôsob platenia.

Pre nás je to škrt cez rozpočet, české peniaze pri sebe nemáme, už sme si nejako zvykli všade platiť kartou. Keď sa pýtame, či môžeme platiť aj v eurách, odpovedá kladne. Samozrejme, výmenný kurz si určí reštaurácia. Jednoducho, celé zlé. Táto požiadavka bude mať ešte zaujímavú dohru, ale nepredbiehajme.

Malá továreň

Obsluha nám ukáže, kde si môžeme sadnúť. Systém usádzania je pevne daný. Keďže je teplo, funguje letná záhradka a hostia si sadajú zaradom tak, aby sa pekne zapĺňali vyhradené stoly. Kým v čase nášho príchodu bola záhradka zaplnená tak z zhruba z tretiny, pri našom odchode už bol problém nájsť voľný stôl.

U obsluhy si objednávate jedlo, ak máte záujem o pivo, musíte počkať na čašníka, ktorý načapované pivo rozdáva priamo z tácky. Je to rýchle a dokonale plní účel.

Ako prvé sme ochutnali pivo Flekovský světlý 13° ležák. Pivo malo zlatistú farbu a bolo jemne kalné. Vo vôni ste mohli rozoznať slad, med aj chlebnatosť. Všetko to ste našli aj v chuti, okrem toho si slovo bral jemne aj karamel a masielko.

Za nás to bol hutný, iskrivý a výborne piteľný ležiak. Ak by pivovar trocha ubral zo sladovej zložky bolo by to ešte lepšie, takto to bolo za 7,5/10. Určite pivo, ktoré by sme otáčali celý večer.

Medzitým sme ochutnali aj jedlo. Flekovský guláš určite nesklamal. Je to jedlo, ktoré sa do tohto podniku dokonale hodí.

Samozrejme sme museli ochutnať aj hlavnú hviezdu ponuky – Flekovský tmavý 13° ležák. Pri privoňaní ste mohli rozoznať kávu, karamel, keksíky aj čierne bobuľovité ovocie. Sladový základ bol stredne výrazný, rezkosť ideálna.

V chuti pivo ponúklo kombináciu kávy, keksíkov, orieškov, karamelu aj černíc. Parádne pitie. Pekne vyvážené, iskrivé a primerane hutné. Za nás 8/10.

Ísť či neisť?

Zaplatili sme tak, ako nás poprosili, teda v hotovosti. Platili sme v eurách s tým, že výmenný kurz určila reštaurácia. Samozrejme, že bol nevýhodnejší, ako keby sme platili kartou. Keď sme si po zaplatení vypýtali aj blok, čašník na nás vyčítavo pozrel, našu prosbu však splnil a blok po našej požiadavke vytlačil (asi nečakal, že ho budeme pýtať).

Až pri odchode sme si všimli, že niektorí zahraniční návštevníci (nie zo Slovenska) platia pri obsluhe aj kartou. Obsluha teda skúšala a nie každý jej „prosbu vyslyšal“. Za nás to bola veľká čierna škvrna pri návšteve tohto podniku.

Prečo to robia? Môžeme len špekulovať. Dôvodov môže byť viacero. O tom hlavnom sa asi rozpisovať asi nemusíme. V komentároch to asi pomenujete jasne. Či nie?

Za pohár piva o objeme 0,4 litra sme počas našej návštevy zaplatili 79 českých korún. Dnes je cena pohára už o 10 korún vyššia. Ani tento krok určite neodradí zahraničných návštevníkov od návštevy tejto pražskej atrakcie.

Ako sa páčilo nám? Pivo bolo v dobrej kondícií a nám chutilo. Aj jedlo nám zapasovalo. Celkovo sa nám páčila aj atmosféra, keď spoločné stoly na terase spájajú aj náhodných hostí. Určite je to podnik, ktorý treba aspoň raz navštíviť.

Ale aby sme sa sem vracali? Nad tým by sme dlho uvažovali. Predsa len, aj naša skúsenosť hovorí o tom, že podnik je zameraný na zahraničných návštevníkov a do istej miery je mu aj jedno, či sa niekedy vrátia. Alebo sme mali len zlý dojem?