by V roku 2025 sa uskutočnil už 18. ročník Slovenskej pivnej korunky, najväčšej odbornej degustačnej súťaže na Slovensku. O tom, aké trendy priniesla sme sa pozhovárali s výkonným riaditeľom Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Vladimírom Machalíkom.
Slovenská pivná korunka dosiahla tento rok vlastne plnoletosť, čo by ste jej k tomuto jubileu odkázali?
Veľmi sa tomu tešíme. A nedá mi nepoďakovať našim členom či už pivovarom, sladovniam alebo asociovaným členom združeným v Slovenskom združení výrobcov piva a sladu (SZVPS), vďaka ktorým môžeme túto súťaž, galavečer i festival organizovať. Generálneho partnerstva sa opätovne chopila spoločnosť Anton Paar, ktorá vyvíja a vyrába špičkové meracie zariadenia pre potravinársky priemysel, niektoré si ako cenu odniesli aj víťazné remeselné pivovary.
Veľké poďakovanie patrí aj nášmu odbornému garantovi – Štátnemu veterinárnemu a potravinovému ústavu v Bratislave, ktorý ju s nami každoročne realizuje, zabezpečuje zber a správne uskladnenie súťažných vzoriek, ich anonymizáciu a priebeh hodnotiaceho dňa. A v neposlednom rade našim porotcom, ktorí svojimi odbornými znalosťami a spätnou väzbou tiež prispievajú k tomu, aby bola súťaž čoraz lepšia a kvalitnejšia.
Slovenská pivná korunka (SPK) je tímová práca a samozrejme, bez zúčastnených pivovarov by sme ju organizovať nevedeli, v tomto roku sa súťaže zúčastnilo 33 slovenských pivovarov a festivalu na bratislavskom Námestí slobody 15 pivovarov. Tento rok sme dostali niekoľko spätných väzieb v zmysle, že sa s korunkou radíme medzi najkvalitnejšie komerčné degustačné súťaže minimálne v strednej Európe.
Z SPK sa stalo tradičné podujatie socializácie celého sladovnícko-pivovarníckeho sektora. Kde sa všetci pri zhone každoročnej práce dokážeme spoločne stretnúť raz ročne, podiskutovať v príjemnej atmosfére a podeliť sa o svoje skúsenosti i život, ktorý v dnešnej dobe beží mimoriadne rýchlo.
A môžem povedať na základe diskusií s riaditeľmi iných európskych pivovarníckych asociácií, že nie je veľa krajín, kde sa takto stretávajú a komunikujú sladovníci, remeselné i veľké pivovary. No a na Slovensku si dovolím povedať, že touto súdržnosťou ukazujeme správnu cestu. Slovensko i jeho ekonomika sú malé, našou jedinou možnosťou konkurovať v Európe je spájať sily, využívať synergie a zameriavať sa na kvalitu. V objeme nemáme šancu v tvrdej európskej konkurencii zvíťaziť.
Bolo na tohtoročnej Slovenskej pivnej korunke niečo inak?
Každý rok pracujeme so spätnými väzbami od pivovarov aj od našich partnerov. Chceme, aby bola SPK každým rokom lepšia. Tento rok sme mali niekoľko noviniek.
Prvou bola komplexná úprava kategórií. Našim cieľom je prostredníctvom nich reflektovať slovenský pivný trh a pivné preferencie slovenských spotrebiteľov. Okrem tradičnej IPA kategórie sme pridali samostatnú kategóriu ostatných ALE-ov a spojili sme filtrované a nefiltrované kategórie tmavých pív.
Pokračujeme v tradícii, ktorú sme začali pred tromi rokmi, že v porote SPK musia byť aj zahraniční porotcovia. Tento rok prijali naše pozvanie špičkoví hodnotitelia z Poľska, Maďarska, Chorvátska a z Veľkej Británie významný pivný spisovateľ a historik Martyn Cornell. Zrealizovali sme s ním aj prehliadku slovenských pivovarov a odbornú prednášku o pivných štýloch.
S veľkým smútkom sme celá pivovarnícka komunita prijali správu, že v máji tohto roku nečakane zomrel a SPK bola posledná súťaž, ktorej sa zúčastnil. Netrpezlivo už očakávame, kedy k nám dorazí poštou jeho nová a posledná kniha Porter and Stout: A Complete History, ktorú mal predstaviť verejnosti práve v tomto období. V našich srdciach však spomienky na Martyna zostávajú.
Ďalšou novinkou bolo, že záštitu nad tohtoročnou korunkou prevzali až tri ministerstvá – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo hospodárstva SR a po prvýkrát aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Faktom je, že slovenské pivovary a degustácie slovenského piva môžu byť zaujímavým prvkom v ponukách incomingových cestovných kancelárií. SZVPS preto nadviazalo komunikáciu s Asociáciou cestovných kancelárií. Najväčšie incomingové cestovné kancelárie, čiže tie, ktoré prinášajú zahraničných turistov na Slovensko, sú zamerané na Škandináviu. Cestovný ruch je pre naše domáce pivovary rozhodne zaujímavou príležitosťou.
Čo hovoríte na výsledky súťaže?
SPK ukazuje aj trendy v pive na Slovensku. Ten najvýraznejší, ktorý tento ročník priniesol, sú nealkoholické pivá. Štatút súťaže máme totiž nastavený tak, že kategória sa neotvorí, ak do nej bolo prihlásených menej ako štyri vzorky.
Zároveň, po prvýkrát sa stalo, že všetky medailové pozície vyhrali so svojim nealkom pivom remeselné pivovary. Ešte pred dvomi rokmi bola táto kategória doménou veľkých pivovarov a na prstoch jednej ruky sa dali spočítať remeselné pivovary variace nealko. Dnes pribúdajú remeselné nealko pivá raketovým tempom, niektoré pivovary už dokonca zvažujú produkovať aj viacero nealko pív, nielen jedno.
Nealko pivo je najrýchlejšie rastúcim segmentom. V roku 2020 sa vyrobilo na Slovensku 64 000 hektolitrov nealkoholického piva, o päť rokov, v roku 2024 to už bolo 166 000 litrov. Je to jediný segment, v ktorom rastieme každý jeden rok. V alko pive ani v radleroch tento trend nie je. A tešíme sa tomu, lebo nealko pivo je na rozdiel od rôznych sladených a energetických nápojov, ktoré sú vyrábané primiešaním umelých prísad do vody, stále prírodným kvaseným nápojom. Niet sa preto čo čudovať, že sú mimoriadne obľúbené u športovcov, pretože obsahujú prírodné minerály a vitamíny.
Celkovo, najviac vzoriek bolo v súťaži v kategórii IPA, až 39. Po nej nasledovala kategória Svetlé pivá, spodne kvasené s extraktom v pôvodnej mladine 12 % s 26 vzorkami a na treťom mieste kategória Tmavé a polotmavé pivá spodne kvasené s 25 vzorkami. Veľmi silné miesto si s 20 vzorkami udržiavajú aj Kyslé piva, respektíve Sour Ales, ktoré mali 20 vzoriek. Je to kategória, ktorú sme zaradili pred tromi rokmi a ukazuje sa, že má úspech nielen medzi pivovarmi, ale najmä spotrebiteľmi. Na Slovensku sa kyseláče totiž pijú celý rok, čo vôbec nie je štandard.
Koho ste vyhlásili za osobnosti sladovníctva a pivovarníctva v tomto roku?
Je tradíciou, že v rámci Slovenskej pivnej korunky vyhlasujeme aj osobnosti sladovníctva a pivovarníctva, pretože nesmieme zabúdať, že za všetkým vyrobeným sladom a pivom sú ľudia. Nie je to v prvom rade o strojoch, ale o odbornosti, nadšení a tvrdej drine.
Prvou tohtoročnou osobnosťou sa stala Elena Perecárová, ktorá je s pivom a pivovarníctvom spojená vyše 30 rokov. V pivovare Šariš začínala ako laborantka sladovníckeho laboratória, prešla pozíciou vedúcej prevádzkového laboratória až sa stala vedúcou všetkých laboratórií a manažérkou kvality. V roku 1998 sa stala hlavnou senzorickou hodnotiteľkou pivovaru a organizovala pravidelné hodnotenia, ktoré sa stali súčasťou kontroly kvality piva. V roku 2000 získala medzinárodný certifikát trénerky senzorických hodnotiteľov piva.
Aktívne podporuje žiakov v duálnom vzdelávaní, študentov univerzít, prevádzkarov i someliérov. Svoje znalosti a vedomosti neustále odovzdáva pod mottom: Pivo je zaujímavý, sofistikovaný a najmä stále nedocenený nápoj.
Keď sa povie jačmeň sladovníckej kvality, len ťažko by ste hľadali na Slovensku väčšieho odborníka ako Mariána Svorada, ktorý získal toto ocenenie za celoživotný prínos nášmu sektoru tesne po odchode z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho do zaslúženého dôchodku. Od roku 1985 sa venuje šľachteniu rastlín.
Celých 28 rokov pôsobil v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom ako expert na jačmeň siaty jarný a ozimný. V sieti 14-skúšobných staníc ústavu overoval vlastnosti nových odrôd a ich vhodnosť na pestovanie v rôznych pestovateľských oblastiach Slovenska.
Má bohatú publikačnú činnosť, vystupoval na stovkách odborných podujatí a aj vďaka jeho dlhoročnej práci na odrodových pokusoch s jačmeňom siatym v spolupráci so slovenskými sladovňami, sa slovenský slad, ktorý je najvýznamnejšou exportnou komoditou SK po prvom spracovaní, radí medzi najkvalitnejšie na svete. So SZVPS spolupracuje takmer od jeho vzniku.
A treťou osobnosťou bol vyhlásený Štefan Slabý. Narodil sa v Lančári, malej dedinke neďaleko Vrbového. Jeho láskou sa však našťastie pre pivovarníctvo nestali vŕby, ale chmeľ. Svoju kariéru začal na družstve vo Vrbovom, kde sa vypracoval na čatára staviteľskej skupiny. Pred novembrom 1989 pôsobili na Slovensku štyri staviteľské skupiny, tá jeho patrila k najlepším v celej Československej federácii.
Cez ruky mu prešli neuveriteľné dva milióny stĺpov chmeľníc. So svojím tímom postavil na Slovensku vyše 1 300 hektárov chmeľníc a v Česku ďalších 600 hektárov a pomohol tak zaradiť náš štát na chmeliarsku mapu Európy. Najviac z nich v okresoch Piešťany, Trenčín a Topoľčany. Stojí aj za dvomi poslednými funkčnými chmeľnicami, ktoré sú na Slovensku v Nemšovej.
Festival SPK sa konal tento rok po druhýkrát priamo v centre Bratislavy na Námestí slobody. Aký bol?
Od návštevníkov aj pivovarov máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Ponuka slovenských pív bola naozaj široká, na výčapoch bolo možné nájsť cez 100 druhov slovenských pív. Celkovo sme zaznamenali účasť odhadom 4 500 ľudí, pričom sobotu nám trochu pokazil dážď. Naopak, piatok bol vôbec najúspešnejším dňom v štvorročnej histórii festivalu.
Potešila nás aj silná účasť mladej generácie a prekvapila tiež prítomnosť zahraničných turistov, z ktorých niektorí prišli dokonca po oba dni. Slovenské pivo má evidentne čo povedať aj v zahraničí. Zrejme to súviselo aj s posilneným online marketingom festivalu a reklamami, ktoré sme mali predovšetkým v centre mesta.
Z programu mali veľký úspech už tradičné školy čapovania piva. V podaní Jána Píryho, dlhoročného obchodného sládka Plzeňského Prazdroja Slovensko, ktorý je tiež osobnosťou slovenského pivovarníctva a sladovníctva z roku 2024 a Martina „Mela“ Meliša, majstra čapovania Heineken Slovensko, ktorí spravili šou plnú odborných vedomostí, z ktorej chuťové bunky nejedného účastníka zajasali.
Proste správne načapované pivo do čistého, studeného a mokrého pohára je zážitok, ktorý vie vytvoriť vzťah k pivu. Naopak, ak sa spotrebiteľ stretne s pivom, ktoré nebolo držané v správnych podmienkach, technológiou, ktorá nie je správne udržiavaná a nesprávnym spôsobom čapovania ešte aj do nepripravených pohárov, všetka snaha slovenských sládkov a pivovarov vyjde na zmar. Preto sa snažíme edukovať spotrebiteľov, aby vedeli ako to má všetko byť, aby sa nebáli vrátiť nesprávne načapované pivo či pivo v pohári, ktorý nespĺňa štandardy.
To kľúčové pre kvalitné pivné zážitky je náročnosť spotrebiteľov a povedzme si na rovinu, pivo už nestojí to čo na prelome storočí. Pivovary chcú náročných zákazníkov, aby v gastre dostávali kvalitu, v akej pivo odchádza z pivovaru, nie niečo úplne iné. Česi na to majú pekné príslovie – Sládok pivo varí, ale výčapník ho robí.
Aký vývoj pivovarníctva na Slovensku očakávate v tomto roku?
Rozdelil by som to na dve oblasti, ekonomickú a spotrebiteľskú. Ekonomická situácia, všetci to registrujeme, nie je pozitívna. Konsolidačné balíčky sa dotýkajú aj pivovarov a sladovní vyššími daňami a ďalšími povinnosťami. No a tá druhá je, že spotrebitelia majú hlbšie do vreciek, disponibilný príjem klesá. Gastro má neustále problém s personálom, dnes už to nie je o tom, že máte nápad a otvoríte – najprv musíte mať ľudí.
Trendom tohto roku bude zrejme pokračujúci rast spotreby nealko piva. Tu patríme k lídrom v Európskej únii. Podiel produkcie nealko piva a nealko radlerov na Slovensku dosahuje už 24 %. Čiže štvrtina produkcie slovenských pivovarov je nealkoholická. A je to celoeurópsky trend, v Nemecku je tento podiel až 33,9 % a v Španielsku 24,9 %. Na pivovarníckych konferenciách sa nealko pivo skloňuje čoraz viac. Súvisí to aj s tým, že mladšie generácie pijú menej alkoholu a výrobcovia prirodzene spotrebiteľské trendy sledujú a chcú sa im prispôsobovať.
A zaujímavý spotrebiteľský trend sa týka obalov. Za posledné roky sa záujem o vratné sklené fľaše, ktoré sú vôbec najekologickejším obalom na trhu a absolútne v nich dominujú pivovary, vyšplhal na úroveň 35 %. Lídrom na trhu je stále ešte pivo v plechovkách so zhruba 40 %-tným podielom na trhu, ale potenciál rastu vratných fliaš stále je. V sudoch sa predá zhruba 20 % objemu piva na Slovensku.
Kto sú víťazi Slovenskej pivnej korunky 2025 nájdete tu Slovenská pivná korunka: Toto sú najlepšie pivá roka 2025
